Zmenia rastlinné produkty názvy? Únia chce prísnejšie pravidlá

Žiadne nápisy "krémový" či "maslový" ani obrázky zaliatych cereálií. Brusel v prípade obalov a marketingových stratégií rastlinných alternatív k mliečnym výrobkom chystá striktnejšie pravidlá. Už dnes pritom takéto produkty podliehajú prísnej legislatíve. Darmo by ste na nich hľadali nápisy typu "sójové mlieko" či "mandľový jogurt". Únia chce však prekvapujúco zájsť ešte ďalej.

, 11.04.2021 07:00
21

„Návrh dramaticky rozširuje existujúce obmedzenia chránených označení mlieka a mliečnych výrobkov zavedením nových zákazov pre rastlinné náhrady,“ hovorí europoslanec Michal Wiezik (Spolu), ktorému novinka nevonia. O dvoch dodatkoch k chystanej reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky hlasoval Európsky parlament ešte minulý rok. Oba sa týkali sprísnenia označovania rastlinných výrobkov. Jeden riešil náhrady mäsa, druhý – návrh 171 – sa týkal mliečnych výrobkov. A práve ten europarlament odsúhlasil. Stal sa tak predmetom trialógov, v ktorých sa europoslanci snažia nájsť spoločnú reč s Radou Európskej únie.

To, či napokon príde k schváleniu legislatívy, ktorá by pre mnohých výrobcov znamenala nutnosť zmeny obalov a niekedy aj názvu výrobku, jasné nie je. Už teraz však má svojich odporcov. „Sme presvedčení, že sprísnenie pravidiel by znamenalo sťaženie prístupu spotrebiteľov k týmto potravinám, o ktoré preukázateľne rastie záujem tak na Slovensku, ako aj po celom svete,“ hovorí Ľubomír Tuchscher, výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky.

Práve on sa spoločne s Európskou alianciou pre rastlinné výrobky snaží dokázať, že na sprísňovanie v súčasnosti platných pravidiel neexistuje presvedčivý dôvod. „Nové návrhy idú proti cieľom európskej stratégie Z farmy na stôl, ktorá hovorí o väčšej podpore práve tejto kategórie produktov,“ hovorí Tuchscher. Odkedy toto obmedzenie schválil Európsky parlament, sme aktívni aj v podpore spoločnej celoeurópskej petície, do ktorej sa zapojilo viac ako 400-tisíc Európanov vrátane množstva Slovákov, dodáva.

Mýlia si rastlinné so živočíšnym?

Prečo vôbec by však malo dochádzať k ďalšiemu sprísňovaniu označovania rastlinných produktov? „Zástancovia návrhu argumentujú, že veľa spotrebiteľov kupuje rastlinné potraviny omylom, pretože si myslia, že kupujú mliečny výrobok,“ hovorí europoslanec Wiezik. To však podľa Slovenskej vegánskej spoločnosti nie je pravda. „Spätnú väzbu priamo od zákazníkov sme získali v prieskume, ktorý sme organizovali na konci roka 2020 na vzorke viac ako 1¤000 respondentov,“ hovorí Kristína Chaparro, zodpovedná za komunikáciu s médiami. V dotazníku zaznela otázka, či slovné spojenia „chutí ako jogurt", „alternatíva syra", alebo „smotanový" môžu byť pre spotrebiteľov pri vegánskych alternatívach mätúce. „Najviac ľudí, až 27 percent respondentov, si zvolilo odpoveď skôr nie a 25 percent odpovedalo nie,“ píše vegánska spoločnosť o svojom prieskume.

Podobný výsledok ukazuje aj analýza spotrebiteľského správania Európskeho združenia spotrebiteľov (BEUC). „Spotrebiteľ dnes viac pozerá na to, čo konzumuje, a práve rastlinné potraviny alebo biopotraviny sú tie kategórie, po ktorých siaha cielene a nie z dôvodu označenia, ktoré by malo imitovať živočíšnu potravinu,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Navyše, na rastlinné alternatívy, na rozdiel od výrobkov z mlieka, sa nevzťahuje ani nižšia, 10-percentná sadzba dane, čo z nich robí príliš drahú alternatívu na to, aby po nej niekto siahal „len tak omylom“.

Navyše, záujem ľudí o túto kategóriu výrobkov stále stúpa. Podľa agentúry Nielsen si v roku 2019 nejaký produkt rastlinnej výroby kúpilo na Slovensku 18 percent zákazníkov, čo je o 12 percent viac ako v roku 2014. V minulom roku zase ľudia na takéto produkty obetovali o 29 percent viac peňazí ako rok predtým. „Záujem o túto kategóriu výrobkov u nás rastie dvojciferným číslom a zároveň sa rozširuje aj ponuka a rozmanitosť týchto produktov,“ hovorí Krajčovič. Produkcia je dokonca vyššia ako spotreba, vďaka čomu sa mnohí zo slovenských výrobcov orientujú aj na export.

Výrobcovia nevidia dôvod

Bruselská novinka sa producentom nie tak celkom páči. „Pri označovaní našich Lunter produktov z tofu sa držíme platnej legislatívy a jasne označujeme ich rastlinný pôvod a zloženie bez mlieka – aj vďaka tomu sme dosiaľ nezaznamenali žiadnu negatívnu spätnú väzbu priamo od spotrebiteľov, ktorí by si produkty kúpili omylom,“ hovorí Lea Dianová, manažérka komunikácie spoločnosti Alfabio, ktorá na Slovensku vyrába viacero rastlinných alternatív. Zmena legislatívy by pritom firmu priamo zasiahla. „Týkala by sa nás pri dvoch našich produktoch, Rastlinnej krémovej nátierke a pri zobrazovaní spôsobu použitia Plant drinku,“ hovorí Dianová. Kým pri prvej slovo „krémová“ označuje jej konzistenciu, nie mliečny pôvod, pri druhom produkte je návrh na servírovanie bežnou súčasťou obalu produktov a v tomto prípade nevidíme dôvod na obmedzovanie, dodáva.

Podobný názor má aj Daniel Harušták zo slovenskej firmy Sojaprodukt. „Jasne sa už teraz snažíme zákazníkovi vysvetliť, že ide o sójový nápoj, nepoužívame žiadne zavádzajúce obrázky. Dokonca do popredia dávame fakt, že veci vyrábame zo slovenských surovín,“ hovorí Harušták. Obavy mliekarov navyše nechápe. „Trend nezastavia, udávajú ho zákazníci a spotrebitelia a nie výrobné fabriky,“ dodáva.

Mliekari si bránia mlieko

Európski mliekari však nesúhlasia a za pravdu im dáva aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). „Mlieko a mliečne výrobky majú svoju popularitu a nesúhlasíme s tým, aby ich niektorí výrobcovia zneužívali alebo využívali na zviditeľnenie rastlinnej alternatívy,“ povedala hovorkyňa SPPK Jana Holéciová. Denník Pravda vo veci oslovil aj Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka a Slovenský mliekarenský zväz. Ani jeden však do uzávierky neodpovedal.

Podľa ministerstva pôdohospodárstva, ktoré v súčasnosti finalizuje pozíciu Slovenska v tejto veci, však bude treba nájsť rovnováhu. A to tak v rámci trialógu, ako aj na národnej úrovni. „Evidujeme pozície zväzov mliekarenského sektora a pri príprave finálnej pozície ich budeme brať do úvahy,“ hovorí tlačový odbor ministerstva. Rokovania by sa mali začať už tento mesiac.

Potravinárska komora Slovenska (PKS) má v tejto veci skôr neutrálne stanovisko. No tvrdí, že skôr ako zmeny by pomohlo vzdelávanie spotrebiteľa a harmonizované pravidlá v označovaní. V posledných rokoch sa totiž čoraz častejšie stretávajú s požiadavkami zákazníkov uvádzať na obaloch výrobkov to, čo potravina neobsahuje. Ako napríklad informácie, že ide o bezlaktózové, bezgluténové tovary či výrobky bez konzervačných látok. „Je preto potrebné, aby na tieto požiadavky spotrebiteľov flexibilne reagovala aj legislatíva harmonizovanými pravidlami označovania, a to nielen na úrovni Európskej únie,“ povedala Jana Venhartová, riaditeľka PKS.

Alternatívy populárne aj v obchodoch

Nemliečne alternatívy sú hitom aj podľa obchodných reťazcov. V posledných rokoch dokonca trend naberá na obrátkach a obchodníci sa mu prispôsobujú. „Zákazníkom ponúkame viac ako 120 vegetariánskych a vegánskych produktov vrátane našej vlastnej značky a viac ako 350 bezgluténových a bezlaktózových produktov vrátane našej vlastnej značky,“ povedala hovorkyňa spoločnosti Kaufland Lucia Vargová.

O niečo menej trend vnímajú v sieti COOP Jednota. Tá v rámci svojho portfólia ponúka necelé percento rastlinných alternatív, v závislosti od regiónu. „Ich popularita však v našich predajniach stále stúpa,“ hovorí vrchný riaditeľ obchodnej sekcie Branislav Lellák.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
21 debata chyba
Viac na túto tému: #výrobcovia #rastlinné mlieko #obchodné reťazce #mlieko #mliečne výrobky #Európska únia