Legislatívna ochrana nerastného bohatstva je podľa Najvyššieho kontrolného úradu nedostatočná. Slovenská republika, ako jeho vlastník, sa nestará o to, aby z poplatkov za ťažbu, napríklad zlata či striebra, získala čo najviac. Súčasný model na Slovensku je výhodný najmä pre ťažobné spoločnosti, ktoré využívajú nejednoznačnosť legislatívy a tak platia štátu minimálne úhrady.
Ak by sa uplatňoval český model výpočtu poplatkov, ťažobné firmy by zaplatili napríklad za ťažbu zlata až päťdesiatnásobne viac. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na základe výsledkov kontroly upozorňuje poslancov Národnej rady SR na potrebu zmeniť legislatívu tak, aby nerastné bohatstvo, podzemné vody a prírodné liečivé pramene boli účinne chránené nielen pre súčasné, ale hlavne budúce generácie.
„Súčasný právny model zodpovedá vnímaniu hodnoty nerastného bohatstva ešte v mantineloch minulého storočia. Vzácne kovy, liečivé pramene a podzemné vody sú jedným z najcennejších bohatstiev celej slovenskej spoločnosti. Práve preto národná autorita pre externú kontrolu nabáda parlament k zmene legislatívy. Súčasný stav vyhovuje len veľmi úzkej skupine vyvolených a tomu musíme zabrániť“, konštatuje na základe záverov kontroly podpredseda úradu Ľubomír Andrassy.
Kontrola tiež odhalila, že príslušné štátne inštitúcie nemajú zadefinovanú jednoznačnú povinnosť finančne oceňovať vyhradené ložiská nerastného bohatstva na základe reálnych trhových cien. „Je zvláštne, že až národní kontrolóri odhalili významné riziká pri ochrane nerastného bohatstva. Vážnym nedostatkom je fakt, že banský zákon nedefinuje jasné pravidlá pre výpočet úhrad za ťažobnú činnosť domácej a zahraničnej spoločnosti a v súčasnosti platné úhrady vychádzajú z dvadsať rokov starých prepočtov“, dopĺňa Andrassy.
Podpredseda úradu ďalej dodáva, že zodpovedné ministerstvo, rezort hospodárstva, má síce prehľad o zásobách nerastného bohatstva, ale keďže zásoby nie sú finančne ocenené, tak z pohľadu štátnych hmotných aktív ide o „bezcenný majetok“.
Rezervy z hľadiska ochrany a využívania nerastného bohatstva boli kontrolórmi identifikované aj pri možnosti bezodplatného prevodu práv dobývania či ťažby nerastných surovín na tretie strany. Legislatívna diera umožňuje prevod priestoru na spoločnosť bez výberového konania. Vzácny majetok štátu sa tak dostáva mimo akéhokoľvek dosahu na zabezpečenie ochrany štátnych záujmov i samotného verejného bohatstva.
Slovensko si stále neplní záväzok voči Organizácii spojených národov. Do konca roku 2020 totiž nebol do našej národnej legislatívy implementovaný jednotný systém medzinárodnej klasifikácie zásob a zdrojov nerastných surovín podľa metodiky tejto medzinárodnej organizácie.