Brusel chystá zdanenie plastov, emisií i digitálnu daň. Čo zavedie Slovensko?

Ktoré dane zavedieme a do akej miery? „Slovensko je otvorené prerokovávaniu návrhov v oblasti vlastných zdrojov v súlade s dohodou s Európskym parlamentom. Bude však potrebné všetky návrhy dôkladne preskúmať z hľadiska finančných a regulačných dosahov na Európsku úniu, ako aj na vnútroštátnej úrovni,“ uvádza tlačový odbor ministerstva financií.

K schváleniu rozhodnutia o vlastných zdrojoch pritom musí dôjsť v každom z členských štátov únie, inak balík ako taký nebude môcť vstúpiť do platnosti. Slovenská vláda k jeho ratifikácii pristúpila v polovici marca. Do 18. marca ho schválili v ďalších 13 členských štátoch. Na zvyšok sa stále čaká, no podľa europoslancov treba konať rýchlo. „Systém vlastných zdrojov prispeje k vytvoreniu Plánu obnovy, len čo členské štáty ratifikujú rozhodnutie o vlastných zdrojoch. Ak chceme Plán obnovy skutočne zrealizovať, musíme konať rýchlo a rázne,“ uviedol v europarlamente spravodajca José Manuel Fernandes.

Pionier: Daň z plastov

Prvou novou daňou by mala byť tá z plastov, ktorá sa skloňuje už od januára. Národný príspevok každého štátu sa má vypočítavať z hmotnosti nerecyklovaného odpadu z plastových obalov so sadzbou 0,80 eura za kilogram. Ráta s ňou tento rok aj Slovensko? Zatiaľ to vyzerá, že nie. Ministerstvo financií sa totiž 35 miliónov eur rozhodlo zaplatiť priamo z rozpočtu. „Aktuálne nezavádzame daň z plastov za účelom platenia odvodov do rozpočtu únie,“ uvádza tlačový odbor ministerstva financií. Odvody do rozpočtu sú podľa neho každoročne plánované v kapitole ministerstva financií v rámci Všeobecnej pokladničnej správy za príslušný rok.

„Ide o relatívne drobnú daň, ktorej administratívne náklady by boli možno vyššie, ako celé jej výnosy. Preto je dobre, že štát sa rozhodol nateraz nezaťažiť slovenský daňový systém novou daňou. Aj keď to, samozrejme, znamená, že výnos zaplatíme zvýšením iných, existujúcich daní,“ hovorí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský.

To však neznamená, že sa v budúcnosti nič nezmení. Podľa rezortu financií sa k veci najprv musia vyjadriť odborníci. „Pri zavádzaní akýchkoľvek nových daní treba brať na zreteľ aktuálne daňovo-odvodové zaťaženie právnických osôb ako aj fyzických osôb,“ uvádza tlačový odbor ministerstva. Akékoľvek zmeny existujúceho systému by mali byť predmetom diskusie, dodáva.

V nej budú mať zrejme slovo Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré sú za recykláciu plastu u nás priamo zodpovedné. Podľa nich je však už teraz na stole viacero európskych legislatív, ktoré majú v krátkej dobe plasty nejakým spôsobom vyriešiť. Pri zavádzaní ďalších tak bude treba najprv urobiť poriadky. „Niektoré opatrenia ešte u nás ani nezačali platiť, napríklad ekomodulácia, a už by ich mala dopĺňať ďalšia daň,“ hovorí Michal Sebíň, generálny riaditeľ OZV Natur-pack. Potrebné tak podľa neho bude jasne zadefinovať pre konkrétne druhy obalov, čo je cieľ, vysvetľuje. Teda či chceme mať ekologickejší obal, úplné stiahnutie z trhu alebo dosiahnuť čo možno najlepšiu recyklovateľnosť.

Treba vôbec ďalšiu daň?

Európska daň z nerecyklovaných obalov má znížiť odpad a stimulovať prechod na obehové hospodárstvo, myslí si Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu a marketing OZV Envi-pak. To sa však podľa nej dá aj bez priamej dane. Stačí súbežné fungovanie viacerých už zavedených, respektíve budúcich opatrení. „Na Slovensku od roku 2016 existuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, tento rok začína platiť zákaz uvádzania na trh niektorých jednorazových plastov, v roku 2022 vstúpi do praxe zálohovanie nápojových PET fliaš a v zákone o odpadoch je zakotvený princíp ekomodulácie,“ hovorí Kretter. Už to by samo osebe malo dopomôcť k tomu, aby výrobcovia balili produkty do čo najjednoduchších a najrecyklovateľnej­ších obalov. „Čím zložitejší a tým finančne náročnejší je recyklačný proces obalu, tým vyšší poplatok by mal výrobca platiť za jeho vyzbieranie, dotriedenie a recykláciu,“ dodáva Kretter.

Navyše, výrobcovia, ktorí by daň s najväčšou pravdepodobnosťou zaplatili, už teraz financujú riešenie plastových obalov ako takých. "Výrobca už dnes hradí poplatok zmluvnej OZV na to, aby bol obal vyzbieraný v rámci triedeného zberu a zhodnotený, financuje infraštruktúru v obciach, dotrieďovanie a zároveň osvetu a vzdelávanie v oblasti triedenia,“ hovorí Kretter.

Za pravdu jej dáva aj Slovenské združenie pre značkové výrobky, ktoré daň z plastov bojkotovalo už v lete, keď s ňou Európska únia prišla len vo forme nejasných obrysov. „Existovala najmä obava z dvojitého zdaňovania výrobcov obalov, keďže už dnes platia výrobcovia poplatky za obaly uvedené na trh Slovenskej republiky v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov,“ hovorí výkonný riaditeľ združenia Ľubomír Tuscher.

Navyše, doriešiť treba aj to, či sa daň bude vzťahovať len na plastové obaly. Podľa viacerých by to totiž nebolo fér. "Bolo by to sporné z hľadiska spoločnej zodpovednosti. Zásahy cielené na zvýšenie obehovosti plastov by mali riešiť viaceré odvetvia, ktorých zodpovednosť by mala byť spravodlivo rozdelená. Nielen odvetvie obalov, ale napríklad i stavebníctvo, automobilový priemysel, elektrický a elektronický sektor,“ hovorí Kretter.

Detaily nie sú známe

Na stole sú však aj ďalšie nové dane. Predloženie nových legislatívnych návrhov ohľadne mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach, digitálnej dane a systému na obchodovanie s emisiami by malo prísť už v júni tohto roka, jeho zavedenie v roku 2023. Daň z finančných transakcií a finančný príspevok súvisiaci s podnikovým sektorom alebo nový spoločný základ dane z príjmov právnických osôb zase prerokuje europarlament do polovice roku 2025 a ich zavedenie je v pláne do roku 2026.

S ktorými z nich Slovensko ráta? Podľa rezortu financií ešte v tomto smere nepadli konečné rozhodnutia a všetko bude závisieť od predložených návrhov. „Nové zdroje majú byť zavedené počas nasledujúcich siedmich rokov. Aktuálne nie je možné bližšie špecifikovať náš postoj k novo navrhovaným odvodom, pre zaujatie stanoviska je potrebné poznať detaily samotných návrhov,“ tvrdí rezort financií.