Firmy sa postupne budú čoraz viac spoliehať na takzvaný outsourcing. Svoje interné aktivity radšej zveria do rúk ľudí z externých spoločností. Vyplýva to z analýzy personálnej agentúry Elanor. Ušetria ľudí i peniaze. Veľký dosah bude mať tento stav najmä na administratívne pozície, tvrdí riaditeľ spomenutej agnetúry Ivan Zizič.
„Office manažéri, personál na recepcii aj rôzni referenti budú nepotrební,“ myslí si. Zamestnávatelia podľa neho pochopili, že pre zachovanie istej stability musia niektoré činnosti outsourcovať – teda hľadať mimo samotnej firmy. Využívaním externých služieb môžu byť ohrozené aj interné pracovné pozície.
V praxi môže ísť napríklad o mzdového či finančného účtovníka, správcu vozidlového parku, marketingového pracovníka či zamestnancov rôznych služieb. Lockdown a povinná práca z domu podľa Ziziča tiež vo firmách odhalili, že mnohé pozície vedia pomerne efektívne fungovať aj pri práci z domu. Práve tie budú po koronakríze na pracovnom trhu žiadanejšie. Zamestnávatelia okrem toho zistili, že niektorí ľudia u nich boli nadbytoční.
Medzi najžiadanejšími pozíciami bude v budúcnosti práca v IT sektore. Ten sa po pandémii aj najlepšie prispôsobil pomocou práce z domu. Podľa Ziziča však i tam možno prestane fungovať zamestnanecký systém. „Ľudia pracujúci v IT firmách budú pracovať skôr na báze projektov,“ hovorí. Ale vyššie ako základné digitálne zručnosti má len zhruba štvrtina ľudí. Práve tento deficit môže v budúcnosti spôsobovať ťažkosti.
Problematická môže byť situácia najmä v regiónoch, kde nezamestnanosť pre pandémiu poskočila aj na 20 percent. Práve tam totiž medzi ľuďmi bez práce prevládajú zväčša nízkokvalifikovaní ľudia či dlhodobo nezamestnaní, ktorí nie sú motivovaní nájsť si prácu.
Pandémia urýchlila digitalizáciu
Trend digitalizácie ekonomiky bol dlhodobý, no pandémia ho zásadne urýchlila. Zmeny, ktoré prichádzajú podľa Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) súvisia najmä s novou deľbou práce medzi ľudí, stroje a algoritmy. „Tí, ktorí zostanú vykonávať svoje pracovné pozície a povolania, budú potrebovať nové zručnosti,“ tvrdí prezident ZPS Ján Solík.
Ľuďom sa totiž mení obsah ich pracovnej náplne, a tí, ktorých pracovné miesta zanikajú, budú potrebovať rekvalifikáciu, aby obsadili pracovné miesta, ktoré budú vznikať. Vďaka tomu by nemuseli prísť o prácu natrvalo. Podľa dát z vlaňajšej správy Svetového ekonomického fóra s tým počítajú aj firmy. Do roku 2025 ponúknu rekvalifikáciu viac ako 70 percentám svojich zamestnancov.
Podľa odhadov môže byť približne 85 miliónov pracovných miest dovtedy rozdelených medzi ľudí a stroje. Zároveň môže vzniknúť aj 97 miliónov nových pracovných pozícií, ktoré budú viac prispôsobené novej deľbe práce. „Digitálne zručnosti ľudí na Slovensku sú však nedostačujúce pre nové požiadavky trhu,“ tvrdí ekonomická analytička spoločnosti FinGO Lenka Buchláková.
Bez zručností, bez práce
Podnikatelia tiež upozorňujú, že pri digitalizácii ekonomiky zaostáva aj štát. „Legislatíva napríklad v elektronickej konverzii dokumentov nevytvára jednoduchý rámec s dostatočnou právnou istotou pre tých, ktorí sa rozhodnú mať bezpapierové firmy,“ tvrdí Solík. Ako dodal, vláda si neuvedomuje rýchle zmeny. Štát napríklad nepočíta v pláne obnovy ani s celoživotným vzdelávaním.
V konečnom dôsledku na to môžu doplatiť ľudia. Bez práce zostanú, pretože sa buď nebudú mať kde zamestnať, alebo voľné pracovné miesta síce budú, ale ľudia nebudú mať potrebnú kvalifikáciu a zručnosti. Časť z nich si podľa Buchlákovej rekvalifikačné kurzy bude musieť hradiť aj z vlastného vrecka. Len zhruba tretina rekvalifikácií by mala byť hradená priamo zamestnávateľmi.
Ľudí nahrádzajú roboty
Pracovníkov v posledných rokoch nahrádzajú stroje aj v automobilkách. V priemyselnej výrobe robotizácia ohrozuje vyše 34 percent pracovných miest. „Dôvodom je, že výroba osobných automobilov sa za posledných desať rokov stala čoraz zložitejšou,“ tvrdí Buchláková. Podstatná časť výroby tak v súčasnosti vyžaduje automatickú a presnejšiu prácu robotov.
To sa týka výrobcov elektrických áut, ktorí zažívajú silnejší dopyt, ale aj tradičných výrobcov automobilov so spaľovacím motorom. Stroje budú ľudí nahrádzať aj kvôli životnému prostrediu. Ciele v oblasti klímy do roku 2030 si budú podľa Buchlákovej vyžadovať, aby časť nových vozidiel mala nízke až nulové emisie. „To vyžaduje aj postupné zavádzanie automatizácie,“ dodáva.
Okrem automobilového priemyslu stroje striedajú ľudí napríklad na zákazníckych linkách či v supermarketoch. Predavačov či pokladníkov nahrádzajú samoobslužné pokladnice. Firmám ide okrem efektívnosti aj o šetrenie na mzdách. Automatizované stroje tiež nepotrebujú čerpať dovolenku či voľno počas choroby. Podľa výrobcov sú tiež presnejšie a majú menšiu chybovosť.
Niektoré ponuky práce zmizli
Z pravidelných ponúk práce sa pre pandémiu niektoré povolania úplne stratili. Ide najmä o tie, ktoré sú pri dnešných opatreniach na Slovensku nepotrebné. Podľa štatistiky pracovného portálu Profesia.sk takmer úplne zmizli ponuky práce na chyžné, recepčné či iný hotelový personál. Nikto tiež nehľadá čašníkov, kaderníkov, vizážistov, aranžérov či ľudí v službách. „Pokles sme zaznamenali aj pri povolaniach, ktoré sú typické pre organizáciu podujatí. Týka sa to hostesiek, eventových marketérov a mnoho ďalších pozícií,“ vysvetľuje hovorkyňa portálu Profesia Nikola Richterová. Prepad podľa nej vlani nastal aj v administratíve a klientskej podpore. Naopak, enormne sa zvýšil podiel ponúk pracovných miest v IT sektore.