Vstali sme v ústrety Bielej sobote a ľudia sa vydávajú na posledné potravinové nákupy. Obchodné reťazce s hustou sieťou predajní držia širokou ponukou potravín a nápojov spoločnosť nad vodou. Žijeme síce v núdzovom čase, ale netrieme núdzu o jedlo, ktorá sprevádzala stredoveké mory, pandémiu španielskej chrípky po prvej svetovej vojne či veľkonočné sviatky po prechode frontu v roku 1945.
Obchod sa poučil z minuloročných skúseností, zvláda nákup bez väčších problémov, ale registruje, že spoločenská nálada sa rýchlo mení. „Panické nákupy typické pre minuloročné veľkonočné sviatky, keď sa napríklad zvýšil predaj kvasníc o 80 percent z obáv, že rodiny prejdú na havarijné stravovanie, sa neopakujú. Ľudia nakupujú s rozvahou,“ všíma si rozdiel medzi minuloročným a tohtoročným prelomom marca a apríla Branislav Lelák, obchodný riaditeľ COOP Jednoty Slovensko.
Pragmatizmus, väčšia racionalita nákupov vyúsťujúca do nižších výdavkov za veľkonočný potravinový nákup, to je druhý markantný rozdiel v správaní spotrebiteľov. Vyplýva z prieskumu, ktorý si dalo urobiť nákupné centrum VIVO! Medziročná zmena je do očí bijúca – až 65 percent opýtaných má hlbšie do peňaženky, a preto rozpočet na Veľkú noc mnohí znížia oproti vlaňajšku o 30 až 50 percent.
„Z prieskumu vyplýva, že kým po minulé roky zvykli Slováci minúť na veľkonočný nákup priemerne 140 eur, tento rok sa situácia zmenila a viac ako polovica opýtaných plánuje minúť maximálne sto eur. Takmer 55 percent ľudí priznalo, že v tomto období nakupujú prevažne zľavnené výrobky,“ konštatuje sa v správe spoločnosti VIVO! na margo zvyklostí, ktoré celkom nepochybne zmenila pandémia koronavírusu.
Diktátor pandémia
To, že spoločnosť vybočila z rámca bežného ekonomického a spoločenského rytmu, mimoriadne pocítili viaceré sektory potravinového hospodárstva, predovšetkým tie, ktoré realizujú svoju produkciu v hoteloch, reštauráciách a vôbec v podnikoch verejného stravovania.
„Je evidentné, že ľudia sa boja koronavírusu, majú s ním osobné tragické skúsenosti, a preto už nielen z titulu núdzového stavu, ale z obáv o vlastnú bezpečnosť výrazne obmedzujú spoločenské stretnutia,“ charakterizuje zmenu oproti vlaňajšku Vladimír Mrva, prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.
Vinári, ktorí predávali vína do siete HORECA (hotely, reštaurácie, kaviarne), robili obľúbené prezentácie vína vo vlastných pivniciach, organizovali vínne cesty, sa ocitli v nezávideniahodnej situácii.
„Predaj vinárstiev, ktoré neobchodujú s reťazcami, sa zúžil na e-shopy. Zásielkam na adresu spotrebiteľov predchádzajú on-line degustácie popisujúce nové víno. Vystavujeme obrovské množstvo faktúr, ale predávame málo vína,“ zhrnul súčasnú vinársku realitu typickú pre menšie a rodinné vinárstva Vladimír Mrva.
Hlavným centrom potravinových obchodov sa stali hyper- a supermarkety. Ich veľkonočná ponuka veľa hovorí o Slovensku, ktoré vstúpilo do druhého pandemického roku. Dve veci sú neprehliadnuteľné: široká ponuka a obrovské množstvo tovarov ponúkaných v akcii. A ešte čosi, stále rastúci podiel dovážaných potravín, počnúc ovocím a zeleninou, pokračujúc mliečnymi výrobkami a končiac mäsom a produktmi z neho.
Akí sme boli, akí sme
Slováci znovu potvrdili svoju dlhodobú orientáciu na bravčové mäso. Kde sú tie časy, keď sa ešte v polovici minulého storočia jedli v niektorých oblastiach Slovenska namiesto pečeného kozľaťa či jahňaťa zajace či kuny a predtým počas pôstu napríklad aj žaby. Pripomenula nám to pred štyrmi rokmi v rozhovore pre Pravdu skvelá slovenská etnografka Rastislava Stoličná-Mikolajová.
Delikatesou tých skromných rokov boli veľkonočné syrce, ktoré na východnom Slovensku robili z mlieka a vajíčok ušetrených počas 40-dňového pôstu. Koľkí z nás ho dodržiavajú? Doprajeme si hojnosť potravín aj počas pandémie. Na veľkonočnom stole súčasníka prevláda údené bravčové mäso, či už rolka, pliecko, stehno. Najmä preto, že je cenovo dostupné.
V akciových ponukách všetkých tromfol údený produkt známeho českého miliardára, toho času premiéra ČR Andreja Babiša. V jednom z reťazcov stojí kilogram údeného bravčového pliecka 2,99 eura. Česko vyučuje Slovensko z toho, ako si počínať v núdznom čase. Pre svojich výrobcov potravín vypísalo s uzávierkou v apríli už druhú vládnu pomoc. Slovensko nedotiahlo do konca ani tú prvú, niektoré sektory potravinárov zostali bokom a iné ešte stále nedostali peniaze, hoci pomoc majú schválenú.
A tak sa nečudujme, že jeme českú bravčovinu, spolu s nemeckou, so španielskou a s bohvie ešte akou, pretože už roky sme sebestační v bravčovom mäse len na menej ako 40 percent. V zľavách sa však ponúka kilogram bravčového stehna už po 3,16 eura. Žijeme z prebytkov svetového trhu.
Starému Rímu vládlo vekmi overené politické a ekonomické pravidlo: chlieb a hry. Cisármi Slovenska sú dnes obchodné reťazce. Jeden z nich predvídavo znížil na posledné tri marcové dni aj cenu obyčajného konzumného chlebíka. Kilogramový bochník predával ako pred troma rokmi za vtedy bežnú cenu 85 centov. Hneď vedľa však boli na pulte dva zemiakové chleby, jeden stál 1,29 eura a druhý s jedným prívlastkom navyše – slatinský – 1,99 eura. Každému, čo hrdlo ráči alebo peňaženka umožňuje.
V objatí finančných možností sa nesie aj ponuka ovocia a zeleniny. Jablká zväčša z dovozu sú v predaji už od 79 centov a končia ponukou tzv. klubovej odrody Evelina dopestovanej na Slovensku – kilogram je po 2,29 eura. Hrušky z Talianska sú za navlas rovnakú cenu a jeden kus japonskej nashi hrušky vyjde na 99 centov. Zemiaky idú od 70 centov zo Slovenska, po sumu 1,12 eura z Francúzska. Predvarená lahôdková kukurica, dva šúľky s hmotnosťou 400 gramov, vyjdú na 1,59 eura. Dodali ju Španieli.
Ako vidno, dávame zarobiť celému svetu. Tento trend potvrdzuje aj víno, kde je pomaly každá druhá fľaša v akcii. Na výber sú vína od Malých Karpát až po čilské Andy, od východoslovenskej Tibavy až po francúzske Provensalsko. Syrah rosé po 2,99 eura a zoči-voči za tú istú cenu slovenská ružová Frankovka modrá. Čo si vyberie slovenský zákazník?
Dlhodobé, nielen aktuálne skóre vína z dovozu verzus slovenské je 70 : 30. „Keby sme predávali len o 20 percent viac slovenského vína, minulo by sa na Slovensku všetko hrozno, ktoré sa urodí,“ vyjadril podstatu hry o sebestačnosť vo víne šéf vinohradníckeho a vinárskeho zväzu Vladimír Mrva.
Cesta k pravde
Zastavme sa ešte slovkom pri typickej veľkonočnej ponuke, ktorou sú vajíčka. Bolo a je ich dosť. Balenia po desať kusov v triede M, čo už nie sú holubacie vajcia, stoja od 1,59 až do 1,79 eura, paleta 30 vajec vychádza na 3,39 eura. Ceny sú na úrovni vlaňajška. Ponuka kurčiat vychádza v ústrety tým, čo hľadia na cenu – kurča spolu s kuracími štvrťami vychádza v akcii na 1,59 eura.
Hydinári kľakli na kolená a potili krv pri podpise tejto ceny. Je to ukážka toho, čo zmôže „všemocný“ trh, ktorý atakuje Ukrajina s lacnejšou pracovnou silou alebo viac štátom podporovaná hydina z Českej republiky. Ak si niekto potrpí na biokurča, nájde ho na pulte za 8,99 eura. Pochádza, akože ináč, od susedov z druhej strany Moravy.
Prežívame nezabudnuteľnú Veľkú noc. Je iba o jedle, nápojoch a cene, ktorú za pôžitky spríjemňujúce veľkonočné sviatky zaplatíme? Pravdaže nie, Veľká noc, ako počúvame o nej z rôznych múdrych úst a vari aj sami chápeme, by mala byť aj o našej duchovnej obrode, o zmŕtvychvstaní z nášho pandemického ukrižovania.
Hľadáme svoju cestu k pravde života a sýtime sa tým, čo nám ponúkajú, obchodné reťazce predovšetkým. A stále nenachádzame cestu zo slepej potravinárskej uličky posilnením domácej výroby. Okrem jednej predsa len optimizmus vzbudzujúcej výnimky. Ovčiarstvo. Bude to dlhom čase prvá Veľká noc s vyššou ponukou jahňaciny.