Kritici plán obnovy nešetrili. Prišlo 2 444 pripomienok, vyše 1 300 zásadných a 50 hromadných

Podľa rezortu financií sa s množstvom pripomienok dalo rátať. „Vysvetľujeme si to veľkým záujmom odbornej aj širokej verejnosti o reformnú agendu, ako aj nevyhnutnosťou reforiem v kľúčových oblastiach, ktoré tu posledné roky absentovali. Navyše takýto materiál nemá na Slovensku obdobu,“ uvádza sa v stanovisku sekcie Plánu obnovy ministerstva financií. Dokument je podľa neho výnimočný nielen rozsahom navrhovaných opatrení, ale aj presahom na mnohé ďalšie ministerstvá, ktoré sú zodpovedné za prípravu jednotlivých komponentov.

„Každý, kto má pocit, že plán je v jeho oblasti nedostatočný, alebo ju vynechal úplne, sa snažil dať pripomienku,“ hovorí analytik Inštitútu spoločenských a ekonomických analýz Martin Vlachynský. Hrozí totiž, že to, čo sa nedostane do dokumentu, bude na dlhé roky z pohľadu štátu „na vedľajšej koľaji", vysvetľuje. Dodáva, že i preto enormné pripomienkova­nie chápe.

„K plánu absentovala široká odborná diskusia a kompletný materiál, aj napriek našim výzvam nám bol sprístupnený až pri jeho pripomienkovaní. Veľkému množstvu výhrad sa pritom dalo predísť, keby jeho tvorcovia viac diskutovali so zamestnávateľmi a s odbornou verejnosťou,“ povedala hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Miriam Filová. Len samotná AZZZ pritom k dokumentu zaslala niekoľko desiatok pripomienok, od absentujúceho poľnohospodárstva, potravinárstva a pozemkových úprav cez vynechanie súkromných ambulancií a nemocníc z plánovanej investície do zdravotníctva až po chýbajúcu podporu modrého a zeleného vodíka. „Vytvorila by predpoklady pre rozvoj vodíkového hospodárstva, ktoré prepojí elektroenergetiku a plynárenstvo,“ hovorí Filová.

Je ale vôbec možné zapracovať toľko pripomienok? Podľa mnohých, ktorí sa v pripomienkovom konaní vyjadrili, sa s tým rátať nedá. Chýba čas a priestor. „Nevidíme reálne, že pripomienky budú vyhodnotené, čo znižuje širokú akceptáciu Plánu obnovy a odolnosti a nenapĺňa to ani požiadavky Európskej komisie na zapojenie sociálnych partnerov do tvorby dokumentu,“ upozorňuje hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Martina Némethová. Podobne situáciu vidia aj zamestnávatelia. „Vzhľadom na veľké množstvo pripomienok uplatnených k tomuto materiálu a vládnej kríze si myslíme, že čas na ich zapracovanie a prípadné diskusie s predkladateľmi pripomienok sú nereálne,“ hovorí Filová.

Podľa rezortu financií to však až taký problém nie je. Samotné ministerstvo totiž už od začiatku pôsobí len ako koordinátor. A teda tak ako samotné komponenty v dokumente, tak aj pripomienky si rezorty delia medzi sebou. „Pripomienky sme roztriedili podľa jednotlivých rezortov, ktoré sa k nim vyjadrujú, a spoločne ich zapracovávame štandardným spôsobom,“ hovorí sekcia Plánu obnovy ministerstva financií.

Podmienky určuje Brusel

To, čo sa do dokumentu dostane, a čo, naopak, nie, navyše závisí nielen od priorít Slovenska a odbornej verejnosti, ale hlavne od toho, čo za relevantné považuje Európska komisia. „V priebehu prípravy nám z európskej úrovne chodili aktualizované usmernenia. Je tak veľmi zložité zladiť tieto dve strany, keďže slovenská verejnosť nemá a ani nemá mať ako k dispozícii všetky informácie vyplývajúce z technických rokovaní,“ hovorí sekcia Plánu obnovy. Dodáva, že v prípade zahrnutia čo najviac zainteresovaných strán robí svoje maximum. Pred podobnou výzvou navyše Slovensko nestojí samo. „Je to výzva pre mnohé európske krajiny aj vzhľadom na krátkosť času a množstvo zmien, ktoré musíme rešpektovať,“ dodáva sekcia Plánu obnovy.

Rovnaký názor má aj Vlachynský. „Európska komisia stanovila pomerne striktné pravidlá ohľadom toho, čo v Pláne obnovy môže byť a čo nie. Veľká časť námietok nemá šancu už z tohto dôvodu. Nehovoriac o tom, že ak by sa mali zapracovať všetky pripomienky, Slovensko by tých miliárd eur muselo mať desiatky,“ hovorí. Navyše, pripomienok by podľa analytika bolo oveľa menej, ak by ich predkladatelia zakaždým spĺňali rovnaké podmienky, ako musela pri príprave dodržať vláda – čiže 37 percent financií na zelenú obnovu a 20 percent na digitalizáciu. No i dôraz na kapitálové výdavky, preukázaná súvislosť s predchádzajúcimi reformnými dokumentmi, udržateľnosť financovania po skončení dokumentu, teda v roku 2026.

Uvedomiť si skôr treba, že vyše šesť miliárd z Plánu obnovy len ťažko zatiahne všetky spoločenské, ekologické aj ekonomické dlhy, ktorými Slovensko trpí, ale môže byť podkladom pre ich riešenie do budúcnosti. Keby sme totiž niečo podobné mali vypracované už v minulosti, mohol sa urýchliť aj celý proces jeho tvorby. „Dokázali by sme jednoduchšie vyňať rýchlo uskutočniteľné projekty. Ako krajina však nevieme využiť potenciál dlhodobých strategických dokumentov, ako napríklad Národný energetický a klimatický plán, ktorý bol už v čase schválenia v podstate neaktuálny a nedostatočný, na vlastný rozvoj, čo je na škodu veci,“ hovorí Katarína Nikodemová z platformy Budovy pre budúcnosť.

Kritika z každej strany. Oprávnená?

Pripomienkami nešetrili aj mnohí ďalší. „Koncipovaniu a spracovaniu takého komplexného materiálu nepredchádzala komunikácia s odbornou verejnosťou ex ante. Tento nedostatok nemôžu nahradiť ani konferenčné okrúhle stoly k jednotlivým komponentom návrhu a už vôbec nie bežný 10-dňový termín medzirezortného pripomienkového konania,“ hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták. Len únia do pripomienkového konania prispela 180 podnetmi. Dokumentu podľa Hoštáka chýba okrem iného prepojenie a previazanie s ostatnými rozvojovými programami, predovšetkým s novým programovacím obdobím Európskej únie na roky 2021–2027. „Pri poukázaní na chýbajúce oblasti odzneli v rámci okrúhlych stolov neurčité odpovede. Mali by vraj byť riešené v iných strategických dokumentoch. Žiadne však zatiaľ neexistujú,“ dodáva.

Podobný názor má aj Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK). „Plán obnovy nie je prepojený s predstavou o čerpaní prostriedkov v novom programovom období a doteraz nedočerpaných zdrojov,“ hovorí predseda Ekonomického výboru SOPK Ladislav Vaškovič.

Sporné dôchodky i dane

Konfederácii odborových zväzov v rámci desiatich rozsiahlejších pripomienok prekáža, že sa dokument doteraz nedostal na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady. A tiež zmeny v komponente „Zlepšenie podnikateľského prostredia“, kde podľa hovorkyne KOZ nie sú uvedené vplyvy reforiem a investícií na pracovné miesta. „Požadujeme, aby bolo uvedené, aké dosahy na pracovné miesta sa očakávajú. Zásadne odmietame zlepšovanie podnikateľského prostredia na úkor zamestnancov, dôstojných pracovných miest, znižovania ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci alebo znižovania mzdových nárokov,“ hovorí Némethová.

Odborárom, no nielen im, prekáža i slabé rozpracovanie kapitoly „Zdravé, udržateľné a konkurencieschopné verejné financie“, ktorá okrem iného rieši aj dôchodkovú reformu. „Nesúhlasíme so zvyšovaním dôchodkového veku na základe zvyšovania stredného veku dožitia nad strop 64 rokov a tiež nesúhlasíme so zavedením automatického vstupu do II. piliera pre poistencov do 35 rokov,“ hovorí Némethová. Veľký problém vidí KOZ aj v návrhu ohľadom možnosti detí prispievať k dôchodku svojim rodičom určitým percentom z odvodov na dôchodkové poistenie. Rovnaká kapitola načrtáva aj daňovú reformu. Neobsahuje však žiadne detaily, keďže sa vo veci stále hľadá politický konsenzus.