Odborníci na účtovné systémy upozorňujú, že predbežné návrhy zavedenia e-faktúry nie sú reálne. Spoluzakladateľ firmy SuperFaktura Braňo Šimo vysvetľuje, že výrobcovia fakturačných a účtovných softvérov potrebujú na vývoj riešení časový predstih. Rezort financií však ešte neukázal ani technické špecifikácie, od ktorých by sa mohli dodávatelia pri IT riešeniach odraziť.
„Je teda viac ako otázne, či svoje riešenia stihnú na túto zmenu pripraviť a dostatočne otestovať,“ upozorňuje Šimo. Poradkyňa pre dane a účtovníctvo mimoparlamentnej strany Spolu Jaroslava Lukačovičová sa zase obáva rýchleho legislatívneho procesu. Ak chce rezort financií testovať e-faktúru už od budúceho roka, mal by podľa nej do toho zapojiť všetkých, koho sa novinka dotkne.
„Bolo by veľmi dobre, aby do skúšobnej prevádzky boli priamo zapojené aj podnikateľské subjekty rôznej veľkosti, charakteru činnosti či účtovné kancelárie,“ konkretizuje Lukačovičová. Ako dodala, už v prvotnej fáze sa tak môže vyriešiť čo najviac prípadných nedostatkov systému. Nateraz počíta predbežný návrh len s tým, že sa systém bude zavádzať v niekoľkých etapách.
Prvý bude biznis so štátom
V prvej etape koncom tohto roka by sa e-faktúra mala zavádzať medzi súkromnými firmami a štátom v postavení zákazníka. V ďalšej etape sa zavedie povinnosť zasielania údajov naraz pre firmy, ktoré obchodujú medzi sebou. Spolu s nimi to budú v tejto fáze aj obchody medzi firmami a ich zákazníkmi. Testovacia prevádzka e-faktúry pri obchodoch medzi firmami by mala trvať zhruba šesť mesiacov.
Predbežný návrh denníku Pravda potvrdil aj riaditeľ mzdovej a personálnej agentúry Elanor Ivan Zizič. Tento podklad podľa neho slúži ako návrh na ďalšie kroky a metodická a technická podkladová doska. Cieľom má byť čo najskoršie nasadenie pri dodržaní bezpečnostných a technických parametrov. „Pôjde o pragmatické riešenie, ktoré pozitívne ovplyvní zostup špekulatívnych praktík,“ myslí si Zizič.
Zákon má byť nastavený tak, aby sa zásadným spôsobom nezvyšovala administratívna záťaž. Rezort financií chce posielanie faktúr riešiť dvoma spôsobmi. Veľké a stredné firmy by mali používať svoje vlastné softvérové riešenia, ktoré budú napojené na finančnú správu. Malé prevádzky budú mať k dispozícii on-line aplikáciu zadarmo. Štátna aplikácia by mala byť dostupná v podstate pre každého.
Štát to hodí na firmy
Nie všetky povinné náležitosti faktúry budú zasielané do systému finančnej správy. Rozsah zasielaných údajov by mal zadefinovať až zákon. Šimo však hovorí, že administratívna záťaž podnikateľov sa „zásadným spôsobom“ zvýši. Návrh podľa neho nereflektuje súčasnú prax, skôr do nej výrazne zasahuje. „Napríklad podnikateľ využívajúci služby externého účtovníka s ním bude musieť oveľa častejšie konzultovať vystavené faktúry,“ tvrdí Šimo.
Dodatočné úpravy dokladov totiž budú možné len vystavením ďalšieho opravného dokladu. To v konečnom dôsledku zvýši záťaž podnikateľa aj účtovníka. Šimo hovorí, že legislatívne je to síce jediný správny postup aj v súčasnosti, avšak v praxi sa napríklad menšie preklepy, po dohode s odberateľom, opravujú bežne. „Náklady na zapracovanie napojenia softvéru bude musieť tiež niekto znášať. A štát to nebude,“ dodáva.
Lukačovičová tiež upozorňuje, že každý jeden účtovný softvér bude musieť byť upravený na komunikáciu so systémom e-faktúra. Problém budú mať podľa nej zahraničné spoločnosti, ktoré používajú zahraničné účtovné softvéry, pretože tieto ak budú mať komunikovať so systémom e-faktúra, budú musieť byť tiež upravené. Rezort financií však zrejme upustí od zavedenia potrebnej certifikácie.
Uvažuje sa nad výnimkami
Rezort financií uvažuje tiež nad tým, že povinnosť posielať e-faktúru sa nebude týkať každého. Mohlo by ísť napríklad o daňovníkov, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky a nemajú povinnosť viesť evidenciu faktúr. Výnimku však určite nedostanú mikrodaňovníci, pretože Hegerov rezort vidí úniky nielen na DPH, ale aj na dani z príjmov. Výnimky v zasielaní faktúr by sa mali týkať aj tých, ktorí budú mať problémy s pripojením.
Systém by mal v princípe fungovať ako eKasa. Faktúry sa tak budú musieť v bežnej prevádzke bez výnimiek posielať v reálnom čase. Podľa rezortu to bude trvať jednu minútu. Podľa predbežného návrhu sa časový posun v zasielaní v prípade štandardných plnení nepredpokladá. Ak podnikateľovi vypadne internet, rezort počíta so zavedením a zabezpečením záložnej alternatívy. Tak to dnes funguje aj pri eKase.
Podľa Šima však bude záložná alternatíva na pleciach výrobcu softvéru, ktorý dáta na finančnú správu odosiela, nie na pleciach štátu. Obavy s ním zdieľa aj daňová poradkyňa Mária Sameková. Podľa jej slov je otázne, ako sa s povinnosťou zasielať údaje vyrovnajú tvorcovia účtovných softvérov. „Videli sme to už pri zavádzaní e-kasy, že prechod bol problematický a mal množstvo nedostatkov,“ dodala.
Zruší sa kontrolný výkaz k DPH
Ministerstvo financií zavedením e-faktúry avizuje aj zrušenie kontrolného výkazu k dani z pridanej hodnoty (DPH). Ten posielajú mesačne a štvrťročne len podnikatelia, ktorí platia DPH. Podľa predbežného návrhu sa totiž bude e-faktúra posielať v momente, keď si z nich daňové subjekty uplatnia práva. V prípade platiteľov DPH ide o nárok na odpočítanie dane alebo daňové výdavky.
„Zrušenie kontrolného výkazu je viac-menej samozrejmý úkon, keďže nový systém bude mať k dispozícii dáta okamžite,“ tvrdí riaditeľ mzdovej a personálnej agentúry Elanor Ivan Zizič. V prípade zachovania výkazu by tak mali daniari duplicitné dáta. Zaniknúť by mali vtedy, keď sa zavedie povinnosť zasielať e-faktúry medzi firmami v ostrej prevádzke.