Azda najočakávanejším dokumentom z dielne Hegerovho rezortu bol Plán obnovy. Práve tento dokument má slúžiť ako podklad pre minutie vyše 6 miliárd eur z Bruselu. Peniaze majú ísť na zotavenie krajiny po koronakríze. Tvorbu dokumentu však sprevádzali viaceré peripetie. Po tom, čo premiér v tejto veci sľuboval leto plné diskusií s odborníkmi, ale aj verejnosťou, predstavil Heger na jeseň akési „reformné menu". Išlo o 400-stranový dokument obsahujúci všetky nedostatky, do ktorých by sa v rámci Slovenska oplatilo investovať.
Vlnu kritiky odbíjal vtedy Heger tým, že ide len o podklad pre finálny dokument, ktorý bude na svete už čoskoro. Jeho prvý jasnejší draft vznikol až pred Vianocami. Šéf rezortu financií ho odoslal do Bruselu priamo z obývačky počas svojej karantény.
No ani toto nebola posledná verzia. A to i kvôli zmenám v bruselských pravidlách prerozdeľovania peňazí. Nateraz posledná sa do medzirezortného pripomienkového konania dostala nakoniec len pred vyše dvomi týždňami. Oblasti, do ktorých chce Slovensko investovať, však ostali nezmenené – zdravotníctvo, školstvo, digitalizácia, na ktorú musí ísť 20 % prostriedkov, zelená obnova s podielom 37 % financií, a inovatívnosť.
Každá oblasť si v pripomienkovom konaní vyslúžila niekoľko stovák dotazov. Tie, zdá sa, už počkajú na nového ministra financií. Konečný dátum na zaslanie plánu komisii sa totiž blíži – 30. apríl je tu čo nevidieť.
Strašiak menom daň z nehnuteľnosti
Nový šéf rezortu financií sa však bude musieť popasovať aj s daňovou reformou. Tá je totiž stále v procese prípravy a je zrejmé, že Heger ju už nedokončí. Ohlásené zmeny v daniach a odvodoch však už narobili poriadnu šarapatu. Reforma má totiž úplne prekopať daňový mix – a to tak, aby motivovala ľudí pracovať a nevlastniť.
Rezort financií pod vedením Hegera plánoval zvýšiť daň z nehnuteľností, či spotreby, zatiaľ, čo daň z práce by šla dolu. Domy a byty by pritom mali byť zdaňované na základe trhovej ceny – a to podľa takzvaných cenových máp. Niečo podobné používajú banky a poisťovne už dlhé roky. Ministerstvo financií však doteraz nezverejnilo žiadne detaily a pri akýchkoľvek otázkach sa odvolávalo na pokračujúci proces prípravy – výsledkom tak boli konšpirácie. Ľudia si začali jednotlivé nesúvisiace informácie skladať dokopy a vytvárať možné scenáre, o koľko by sa daň z nehnuteľnosti nakoniec mala zvýšiť. Konečné sumy tak boli enormné. Ministerstvo však tieto dohady označilo za hoax.
Ako nakoniec bude daňová reforma vyzerať, a či sa niečo zmení po Hegerom odchode, zatiaľ nevieme. Isté je len to, že nejde o prvý pokus o zvyšovanie majetkových daní. Už dvakrát sa o to pokúsili bývalé vlády. Prvýkrát mala vtedajšia vládna strana Smer v pláne daňovo zaťažiť majiteľov väčších bytov a domov pod rúškom dane z luxusu. Druhýkrát, v roku 2017, sa zase mala týkať tých, ktorí bývajú vo viacpodlažnej nehnuteľnosti. Oba pokusy však nakoniec stroskotali. Nebolo totiž jednoduché definovať, čo už je luxusný byt či dom a najviac by na reformu doplatili majitelia veľkých domov na vidieku, častokrát starší ľudia, čo stavili na viacgeneračné domy vo vidine, že deti zostanú bývať s nimi.
Rozpočet po novom
K najrazantnejším zmenám pod Hegerovou taktovkou určite patrí zákon roka – štátny rozpočet. Pracovať na ňom začal rezort už v júni, no lehotu predloženia do parlamentu stanovenú zákonom o rozpočtových pravidlách – 15. október, stihol minister len tak-tak. Heger už pri predstavovaní nazval dokument „rozpočtom pravdy, záchrany a zodpovednosti“. Na mysli mal rozumnú rovnováhu medzi aktuálnou potrebou zdrojov a budúcim skrotením výdajov.
Slovensko tento rok podľa dokumentu hospodári s deficitom verejných financií na úrovni 7,44 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Schodok má však dosiahnuť až 9,68 percent, čo je dokonca viac než sa na začiatku pandémie vôbec očakávalo. Dokument tiež v najbližších rokoch neráta s vyrovnaným rozpočtom, a skôr sa drží pri zemi. Do roku 2024 má byť dosiahnuté len štrukturálne vyrovnané hospodárenie.
Heger ako minister financií zmenil aj štruktúru materiálu. Väčší dôraz ako jeho predchodcovia kládol na prezentáciu rozpočtu ako celku. Príjmová a výdavková časť po novom obsahuje informácie za sektor verejnej správy, čo podľa neho zákonu dodalo prehľadnosť.
Pôjde každá faktúra daniarom?
Bez povšimnutia neostali ani plány o e-faktúre, ktoré rezort financií avizoval už pred pár mesiacmi. Jej zavedenie by v podstate znamenalo povinnosť podnikateľov zasielať každú vystavenú faktúru daniarom. Systém by sa mal týkať hlavne tých, ktorí nepoužívajú už fungujúcu eKasu.
Heger si ešte ako minister od novinky sľuboval menej daňových podvodov a zníženie byrokracie. Daniarom by totiž mali faktúry posielať aj podnikatelia, ktorí neplatia daň z pridanej hodnoty – teda aj drobní živnostníci. Pôjde pritom o všetky obchody bez ohľadu na hodnotu. Von sa zatiaľ dostala len predbežná informácia, no už teraz je mnoho podnikateľov k opatreniu skeptických. Aj keď totiž ide o dostihnutie podvodníkov, náklady budú podľa nich znášať všetky firmy.
Heger sa stihol povenovať aj ďalším veciam z podnikateľskej oblasti. Začiatkom marca predstavil balík zmien, ktoré majú byť súčasťou chystanej daňovej reformy. Minister mal v úmysle presadiť rozšírenie záväzných stanovísk, zníženie poplatkov a diferenciáciu poplatkov na základe spoľahlivosti daňovníkov. Vyriešiť sa mal tiež prechod z papierovej formy archivácie na elektronickú v Zákone o účtovníctve. To malo dať podnikateľom právnu istotu, že prechod medzi formami archivácie robia správne.
Spoločne s novou externou poradkyňou ministerstva Renátou Bláhovou predstavil aj zmeny v prípade oznamovacích povinností, z ktorých približne jednu tretinu sa chystal zrušiť. Zároveň by si podnikatelia mohli po novom overovať účty obchodných partnerov. A to prostredníctvom novely Zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH).
Eduard Heger (44)
Vyštudoval obchod a marketing na Obchodnej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Pracoval ako manažér. V predchádzajúcom volebnom období bol poslancom za OľaNO. Pôsobil ako konzultant na ministerstve obrany, kde sa podieľal na reforme Ozbrojených síl SR.