"Cestovný ruch momentálne prechádza najhorším momentom v histórii. Obnova bude ťažká a bude trvať dlho. Európsky parlament preto musí byť odvážny a definovať cestu k jeho udržateľnosti a zdravej budúcnosti,“ povedala v pléne Európskeho parlamentu spravodajkyňa uznesenia Cláudia Monteiro de Guiarová. Práve oblasť turizmu totiž zasiahla koronakríza najviac.
Len za prvých šesť mesiacov minulého roka zaznamenala Európa pokles medzinárodných turistov o dve tretiny a v druhom polroku až o 97 percent. Od turizmu je pritom finančne závislých približne 27 miliónov Európanov a až 6 miliónom z nich hrozí, že kvôli pandémii prídu o prácu. Pandémia nešetrila ani Slovensko. Za minulý rok klesol počet turistov o polovicu. Prepad pokračoval aj v januári, keď počet návštevníkov dosiahol podľa Štatistického úradu svoje druhé dno od vypuknutia prvej vlny.
Ako by celej veci pomohla nová stratégia cestovného ruchu? Podľa europoslancov je kľúčom k úspechu kombinácia viacerých aspektov – od pokračovania finančnej pomoci, cez spoločný očkovací certifikát, až po podporu ekologickejších destinácií a foriem cestovania. "Pandémia zmenila preferencie spotrebiteľov a ľudia dnes viac žiadajú ekologickejšie spôsoby trávenia dovolenky, kde môžu byť bližšie k prírode,“ píše sa v dokumente.
Za oddychom na vidiek
Podľa europoslancov by sa práve táto zmena mala stať pre úniu prioritou. "Ide hlavne o diverzifikáciu turistického a rekreačného odvetvia s dôrazom na zapájanie lokálnych komunít, odľahčenie vyhľadávaných destinácií pomocou širších regiónov a poľnohospodárskej krajiny,“ hovorí europoslanec Michal Wiezik (Spolu).
Slovensko je pre takúto zmenu ako stvorené. Podľa viacerých však bude potrebovať viac než len finančnú injekciu od únie. "Dopyt pre takéto destinácie tu je. Problémom zostáva kvalita služieb a informovanosť,“ dodáva Wiezik. Máme krásnu prírodu, no naplno využitá rozhodne nie je. "Ak sa chceme porovnávať s Rakúskom, Švajčiarskom alebo aj len s Čechami, náš potenciál je tak na 25 percentách,“ povedal Andrej Maťko, riaditeľ cestovnej kancelárie Settour. Pomôcť by mohlo preorientovanie na moderné ekologické rezorty. "Vývoj by mal byť decentrálny a širšie siaty, nie koncentrovaný v dvoch strediskách,“ hovorí Maťko.
Podľa Wiezika bude veľa závisieť aj od toho, či dokážeme našu prírodu naozaj chrániť a ponúknuť tak návštevníkom to, čo hľadajú. "Ťažko budeme lákať turistov na návštevu prírody, v ktorej prebieha intenzívna ťažba, a turistické trasy sú rozbrázdené traktormi,“ hovorí europoslanec. Prírodný turizmus je totiž postavený na skutočne chránenej prírode, ktorá je predmetom záujmu a zároveň predmetom podpory aj zo strany zákazníka, vysvetľuje.
Práve to je však náročné aj na kvalitu služieb, vrátane ubytovacích, stravovacích a hlavne sprievodcovských. "Pomôcť by mohla aj výchova budúcej generácie za týmto účelom a osveta súčasných zamestnancov a manažérov v odvetví cestovného ruchu,“ hovorí Marek Harbuľák, generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska.
Pokoj a pohoda na prvom mieste
Brusel sa spolieha aj na to, že si ľudia práve kvôli pandémii navykli nevyhľadávať veľké davy a radšej voliť bezpečie a pokoj. A práve tie by mali dominovať udržateľnému turizmu. "Ľudia, ktorí boli zvyknutí na prímorskú dovolenku, ju aj naďalej budú vyhľadávať, len možno v inej forme,“ hovorí Lívia Čajová, konzultantka pre cestovné kancelárie Fóra cestovného ruchu. Prednosť podľa nej dostanú menšie letoviská, rodinné hotely pred veľkými komplexmi, penzióny, apartmány a agroturistické usadlosti v blízkosti mora.
Aj viacerí odborníci z cestovného ruchu sa zhodujú, že najbližšie leto bude podobné ako vlani – teda v znamení domácich dovoleniek. "Kríza spôsobená pandémiou odhalila a prehĺbila dôsledky viacerých dlhodobých hrozieb a potvrdila naliehavú potrebu oživiť vidiek v turistických destináciách Európskej únie,“ hovorí Juraj Kerekeš, odborný konzultant Fóra cestovného ruchu. Do úvahy by tak mohla prichádzať aj skutočná agroturistika. "Žijeme vo veľmi hektickej dobe, sme večne on-line, myslím si, že trend dovoleniek "mimo civilizácie“ či na samote bude postupne stále populárnejší. Ľudia sa musia naučiť byť off, to nás naučila aj pandémia,“ hovorí europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá).
Za hranice s certifikátom
Súčasťou stratégie bude s najväčšou pravdepodobnosťou aj vakcinačný certifikát, ktorý komisia predstavila ešte minulý týždeň a europarlament o ňom bude hlasovať v zrýchlenom legislatívnom konaní. V ňom sa bude nachádzať informácia o očkovaní, teste alebo prekonaní ochorenia COVID-19 každého cestovateľa. Certifikáty by mohli byť aj riešením súčasnej neprehľadnej situácie, keď v každom štáte platia iné pravidlá v súvislosti s ochorením a mnohí sa cestovať neodvážia aj z dôvodu ich nejednotnosti. Preto každé zjednodušenie, pokiaľ nebude diskriminačné, príde podľa odborníkov vhod. "Víťazom tohoročnej sezóny bude destinácia, ktorá bude čo najmenej komplikovať príchod turistov do krajiny,“ hovorí Zuzana Ballaschová, predsedníčka Fóra cestovného ruchu. Rovnako by mohlo pomôcť aj zavedenie Európskej agentúry pre cestovný ruch, ktorá je podľa eurokomisára Virginijusa Sinkevičiusa tiež na programe. "Bola by zodpovedná najmä za koordináciu, poskytovanie technickej podpory a výmenu osvedčených postupov medzi krajinami a subjektmi, čím môže prispieť aj k urýchleniu obnovy turistického ruchu po pandémii,“ dodáva europoslanec Robert Hajšel (Smer).