Nemecká spolková vláda dá k dispozícii ďalších 10 miliárd eur investičnému fondu pre budúce technológie. Oznámili to stredu minister financií Olaf Scholz a hospodárstva Peter Altmaier.
Fond sa zameria na začínajúce podniky, tzv. stratupy, vo fáze rastu s vysokými kapitálovými požiadavkami, uviedli ministri. „V nasledujúcich rokoch budeme s našimi existujúcimi finančnými nástrojmi spolupracovať so súkromnými investormi na poskytnutí rizikového kapitálu pre začínajúce podniky v hodnote viac ako 50 miliárd eur,“ povedal Altmaier.
Scholz v stredu sľúbil, že urobí všetko čo je potrebné, aby Nemecku pomohol dostať ekonomiku z krízy vyvolanej pandémiou nového koronavírusu. Vláda kancelárky Angely Merkelovej v stredu zároveň schválila zvýšenie rozpočtových výdavkov o ďalších 60 miliárd eur, ktoré budú financované z nového dlhu. Tohtoročné čisté pôžičky Nemecka tak stúpnu na viac ako 240 miliárd eur.
Scholz zdôraznil, že Berlín je pripravený pokračovať v masívnych deficitných výdavkoch, pretože najväčšia európska ekonomika bojuje s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19. „Budeme naďalej robiť všetko, čo je potrebné. Je to drahé, ale ničnerobenie by viedlo k ešte vyšším nákladom,“ povedal novinárom počas prezentácie rozpočtu.
Scholz tiež zverejnil návrh rozpočtu na budúci rok, v ktorom počíta s čistým novým dlhom vo výške 81,5 miliardy eur. Parlament by tak musel tretí rok po sebe zastaviť fungovanie tzv. dlhovej brzdy. Tá obmedzuje nové pôžičky na 0,35 % hrubého domáceho produktu (HDP). Nové plány znamenajú, že celkové pôžičky spojené s pandémiou v Nemecku môžu v rokoch 2020–2022 presiahnuť 450 miliárd eur.
Otázka, ako by malo Nemecko v nadchádzajúcich rokoch znížiť svoje dlhy pri súčasnom zachovaní vysokých verejných investícií, bude pravdepodobne jednou z najhorúcejších tém predvolebnej kampane. Scholzove strednodobé rozpočtové plány predpokladajú návrat k ústavnej dlhovej brzde od roku 2023.
Pre zvýšené výdavky v rámci boja s pandémiou stúpne pomer dlhu Nemecka k HDP z menej ako 60 % v roku 2019 na zhruba 75 % v tomto roku. Stále však bude patriť k najnižším v skupine G7, siedmich najvyspelejších ekonomík sveta (USA, Kanada, Japonsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko, Taliansko).