Priemerný dlh slovenských dlžníkov sa mierne znížil. Zatiaľ čo v roku 2019 išlo v priemere o 2 700 eur, v minulom roku sa stredná výška záväzku slovenských dlžníkov znížila na 2 500 eur. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch majú dlhy skôr muži (58 % dlžníkov), ktorí majú tiež mierne vyššie záväzky (v priemere skoro 2 800 eur). Pokles výšky záväzkov slovenských dlžníkov ukazujú analýzy spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK), ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov.
Najviac Slovákov s dlhmi pochádza z Košického a Nitrianskeho kraja, ide o 16 % slovenských dlžníkov s priemerným dlhom 2 300 eur, resp. 2 400 eur v Nitrianskom kraji. Nasleduje Banskobystrický kraj s 15 % dlžníkov a priemerným dlhom 2 400 eur.
Z Bratislavského kraja pochádza síce len necelých 10 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh je zároveň najvyšší – bezmála 3 100 eur. Len o niečo menej, takmer 2 800 eur, dlžia obyvatelia Trenčianskeho kraja, z ktorého pochádza necelých 9 % dlžníkov. Najmenej dlžníkov má Žilinský kraj (viac než 8 %) s priemerným dlhom 2 300 eur.
Foto: KRUK
„Napriek ťažkostiam, do ktorých sa veľa rodín v minulom roku dostalo pod vplyvom koronavírusovej pandémie, vidíme pozitívny trend pozvoľného znižovania zadlženosti. Ľudia viac zvažovali, či budú mať prostriedky na pokrytie záväzkov zo spotrebiteľských úverov. V tomto kontexte je pozitívne zistenie, že podľa analýzy je relatívne nízky podiel dlžníkov v najmladšej i najstaršej vekovej kategórii,“ uvádza Jaroslava Palendalová, generálna riaditeľka spoločnosti KRUK.
Slováci majú finančné záväzky predovšetkým v produktívnom veku. Takmer 29 % slovenských dlžníkov je vo veku 35 až 44 rokov a ich priemerný dlh predstavuje necelých 2 700 eur. Veková kategória 45 – 54 rokov reprezentuje takmer 28 % dlžníkov s priemerným dlhom viac než 2 600 eur. Len necelé 1 % dlžníkov, s priemerným dlhom 1 200 eur, spadá do vekovej kategórie 18 až 24 rokov. Takmer 13 % dlžníkov je vo veku viac než 65 rokov a priemerne dlžia takmer 1 700 eur.
„Z našej analýzy tiež vyplýva, že viac než polovica dlžníkov svoje záväzky ešte ani nezačala splácať. Aj keď dlžník z nejakého dôvodu nemôže aktuálne splácať, je nutné, aby kontaktoval veriteľa, vysvetlil mu situáciu a spoločne našli postup, ako ju budú riešiť. Súčasne opakovane narážame na kumuláciu dlhov, takmer desatina dlžníkov má viac než jeden dlh,“ dodáva Jaroslava Palendalová, generálna riaditeľka spoločnosti KRUK.