Európski odborári tlačia na jednotnú minimálnu mzdu. Prejde?

Vyše 24 miliónov ľudí by si mesačne prilepšilo. Podmienkou je, že v Bruseli prejde návrh odborárov k smernici o minimálnej mzde. Ten trvá na stanovení jednotnej spodnej hranice najnižších zárobkov vo všetkých členských štátoch. A to v hodnote 60 percent mediánovej mzdy, respektíve 50 percent tej priemernej. Zohľadní Európsky parlament ambiciózny návrh?

, 24.03.2021 06:00
debata (23)

„Minimálna mzda, ktorá nevytiahne ľudí z chudoby, popiera svoj základný princíp,“ hovorí zástupkyňa generálneho tajomníka Európskej odborovej konfederácie (ETUC) Esther Lynchová. Aj konzervatívci v rámci komisie si uvedomujú vážnosť situácie a fakt, že smernica, tak, ako je nastavená teraz, platy miliónom ľudí ani zďaleka nezdvihne, dodáva. Odborári tak chcú znenie smernice pozmeniť. To súčasné totiž ráta len s podporou kolektívneho vyjednávania v jednotlivých členských štátoch. A tiež s určitými parametrami vývoja ekonomiky, od ktorých by sa hodnota minimálnej mzdy odvíjala. Posledné slovo však bude mať Európsky parlament i vlády jednotlivých členských štátov.

Podľa mnohých odborníkov však v prípade jednotnej minimálnej mzdy ide o pohyb na tenkom lade. Varujú, že sa to môže skončiť aj katastrofou. „Najlepšia minimálna mzda je tá, na ktorej sa dohodne zamestnanec so zamestnávateľom. Druhá najlepšia je minimálna mzda na regionálnej úrovni. Oveľa škodlivejšia je tá na úrovni celej krajiny. No a najhoršia by bola minimálna mzda na úrovni celej únie,“ hovorí analytik Inštitútu spoločenských a ekonomických analýz Róbert Chovanculiak. Tomu, že sa niekomu podarí presadiť ju, môžu veriť len ekonomickí analfabeti, dodáva.

Podľa analytičky 365.bank Jany Glasovej je problémom hlavne navýšenie personálnych nákladov firiem, ktoré s vysokou minimálnou mzdou priamo súvisia. „V nadväznosti na ňu sa môžu rozhodnúť radšej nevytvoriť zamýšľané pracovné miesta alebo dokonca pristúpiť aj k prepúšťaniu,“ hovorí. Výrazné zvýšenie minimálnej mzdy tak nakoniec môže mať celkom opačný efekt. Niektorí zamestnanci namiesto vyššieho zárobku prídu o prácu a skončia na úradoch práce, dodáva Glasová. Jednotná minimálna mzda v celej únii preto podľa nej neprichádza do úvahy. „Ekonomiky jednotlivých krajín sú rozdielne a minimálna mzda musí reflektovať ekonomickú situáciu v krajine, kúpyschopnosť obyvateľstva a úroveň trhu práce,“ hovorí analytička.

Slovensko na špici rebríčka

Podľa odborníkov však Slovensko ekonomické ukazovatele ignoruje. Tvrdia, že naša najnovšia hodnota minimálnej mzdy – 623 eur, je už teraz pritiahnutá za vlasy. „Ak sa pozrieme na výšku minimálnej mzdy vzhľadom na mzdovú úroveň krajiny, na Slovensku sme na špici členských krajín, ak nie na úplne prvom mieste. A to už reálne prináša veľké ekonomické škody,“ hovorí Chovanculiak.

V súčasnej koronakríze rastie počet nezamestnaných v ekonomicky zaostalých okresoch oveľa viac – je to dôsledok extrémne vysokej minimálnej mzdy vzhľadom na lokálne podmienky, vysvetľuje analytik. Najnovšie ukazovatele nezamestnanosti sa zastavili na 7,8 percenta. V oblastiach s dlhodobou nezamestnanosťou, ako Revúca či Rimavská Sobota, však atakujú dvadsať percent. „Mzdové náklady na jedného zamestnanca s minimálnou mzdou v týchto oblastiach sú 840 eur. To je neprekonateľná bariéra pre vznik mnohých nových pracovných miest,“ dodáva analytik.

Zrejme aj preto nášmu ministerstvu práce jednotná spodná hranica minimálnej mzdy stanovená úniou neprekáža. Už dávno sme ju totiž prekročili. Bývalého šéfa rezortu Milana Krajniaka (Sme rodina) ešte donedávna trápilo niečo iné. „Podporujeme zavedenie celoeurópskej minimálnej mzdy ako nástroja pre nastavenie minimálneho štandardu v Európskej únii. Je však nevyhnutné, aby štátom ostala možnosť slobodného nastavenia vyššej úrovne minimálnej mzdy nad rámec európskej, ako je to napríklad aktuálne u nás na Slovensku,“ povedala hovorkyňa rezortu Eva Rovenská.

Zamestnávatelia sú jasne proti

Jednotná hranica minimálnej mzdy je však nezmysel aj podľa zamestnávateľov. „Je síce lákavá predstava, že kaderníčka v exkluzívnom salóne na Champs Elysées v Paríži bude mať rovnakú minimálnu mzdu ako jej kolegyňa v Revúcej, avšak takéto úvahy sú mimo reality,“ hovorí Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Jej zavedenie by podľa neho znamenalo ekonomický nezmysel, ktorý „neodráža regionálne rozdiely a v čase najväčšej hospodárskej krízy ani nie je zrealizovateľný.“

Navyše, prípadné dosahy vysokej spodnej hranice minimálnej mzdy si podľa firiem opäť ponesú rizikové skupiny. „Ide o dlhodobo nezamestnaných, marginalizované skupiny, absolventov,“ hovorí Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov (APZ). Východiskom je preto podľa neho samoregulačný mechanizmus. „Mzdy sa prirodzene prispôsobujú hospodárskemu rastu, ale aj prepadu. Ak sa ekonomike nedarí, mzdy stagnujú a firmy prepúšťajú. Ak sa ekonomike darí, mzdy rastú a zamestnanosť stúpa,“ dodáva.

Šanca na úspech

To, či európske odbory so svojimi požiadavkami uspejú, je nateraz otázne. Obhajujú sa však štatistikou Európskej komisie, podľa ktorej by stanovenie spodnej hranice zvýšilo plat štvrtine obyvateľstva v šiestich štátoch únie vrátane Poľska, Írska, Španielska či Grécka. „Dôstojné navýšenie mzdy tým, ktorí zarábajú najmenej, sa v Európskej únii malo riešiť už dávno a v tejto situácii by pomohlo pri obnovovaní ekonomiky. Neexistuje lepší ekonomický stimul, ako dať peniaze do peňaženiek tých, ktorí zarábajú najmenej a s najväčšou pravdepodobnosťou ich minú práve v odvetviach, ktoré sú dnes najviac postihnuté,“ hovorí zástupkyňa generálneho tajomníka Európskej odborovej konfederácie (ETUC) Esther Lynchová.

Podľa analytika Inštitútu spoločenských a ekonomických analýz Róberta Chovanculiaka by však mala únia riešiť iné veci. „Je založená na princípe subsidiarity. Tento hovorí, že by mala riešiť len tie politiky, ktoré nedokážu lepšie riešiť členské štáty. Minimálna mzda medzi ne určite nepatrí,“ hovorí.

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba
Viac na túto tému: #minimálna mzda #Európska únia #odborári
Flowers