Druhé kilečko už zrejme nedokončí. Ako vyzeral rok v hospodárstve pod vedením Sulíka?

Po ministrovi práce odišiel aj šéf rezortu hospodárstva. Richard Sulík (SaS) po roku v úrade z dôvodu vládnej krízy končí svoje pôsobenie na ministerstve hospodárstva. Zatiaľ nie je jasné, kto ho vo funkcii nahradí, ani či post ostane stále v rukách strany Sloboda a Solidarita. Nateraz je dočasne poverený viesť rezort hospodárstva terajší minister dopravy a zastupujúci minister práce Andrej Doležal (nominant Sme rodina). Denník Pravda vám prináša sumár najväčších zmien a rozhodnutí, ktoré Sulík počas 12 mesiacov v pozícii ministra urobil.

, 23.03.2021 18:00
Richard Sulík Foto: ,
Predseda SaS Richard Sulík.
debata (7)

Ako šéf rezortu hospodárstva musel hneď po svojom nástupe riešiť problémy podnikateľov spôsobené postupným zatváraním prevádzok z dôvodu koronavírusu. Do vienka dostal riešenie nájmov, ktoré však nakoniec nebolo až tak rýchle ako sa najprv zdalo. K vládnej dohode došlo až v druhej polovici júna. Vtedy sa už väčšina prevádzok z nedostatkom financií na platenie nájmu trápila niekoľko mesiacov.

Novovzniknutá schéma, na ktorú bolo vyčlenených 200 miliónov eur, stála na princípe – koľko zľaví prenajímateľ, toľko prispeje štát. Príspevok od štátu tak mohol dosiahnuť až 50 percent nájmu. Ale aj nič – záležalo v podstate na dobrej vôli prenajímateľa. Ak ten nechcel ustúpiť vôbec alebo len do výšky pár percent, zvyšné nájomné si podnikateľ mohol rozdeliť a splácať ho po dobu štyroch rokov. Mnohé firmy však schému nevyužili – buď sa s majiteľom priestorov nedohodli, alebo sa ich nájomné odvíjalo od obratu, a tak boli automaticky vylúčené.

Kilečko jedna a dva

Zjednodušovať život podnikateľom sa Sulík snažil aj mimo korona schém. Ešte pred letom prišiel s takzvaným „podnikateľským kilečkom" – súborom 114 opatrení, medzi ktorými sa napríklad nachádzala zmena výšky správnych poplatkov, zrušenie viacerých oznamovacích povinností podnikateľov, zavedenie možnosti splnenia si povinností voči Sociálnej poisťovni v ďalšej sedemdňovej lehote, ako aj zrušenie bankového odvodu. Zákon známy aj pod názvom Lex korona nakoniec v júli prešiel parlamentom v skrátenom legislatívnom konaní.

Čo sa ministerstvu hospodárstva podarilo

  • Rezort uhradil cez dotáciu na nájomné takmer 40-tisíc žiadostí za vyše 60 miliónov eur. Poskytol i pomoc pre nepravidelnú autobusovú dopravu, vypomohol rezortu kultúry cez pomoc kreatívnemu priemyslu. Pomoc celkovo dosiahla takmer jednu miliardu eur.
  • Ďalšou oblasťou, ktorej sa za uplynulý rok rezort hospodárstva venoval, boli priemyselné parky. Tam smerovali státisíce eur. Jedným z nich je i priemyselný park v Rimavskej Sobote, ktorý chce rezort dostavať do roku 2023.
  • Za rok rezort presadil viacero opatrení v oblasti znižovania byrokracie. Medzi nimi i protibyrokratický balíček známy ako podnikateľské kilečko I. so 115 opatreniami. Podnikateľské kilečko II. so 469 opatreniami bolo predstavené v decembri a niektoré jeho časti sa už do legislatívy stihli pretaviť cez iné otvorené zákony.
  • Ministerstvu sa podarilo pohnúť i s dostavbou tretieho bloku atómovej elektrárne Mochovce. Na jeseň sa očakáva zavezenie paliva a jeho spustenie.

Ešte pred Vianocami nasledovalo predstavenie druhého „podnikateľského kilečka", ktoré malo priniesť ďalších 469 noviniek, od takpovediac kozmetických úprav ako zníženie frekvencie povinného umývania okien v prevádzkach či špeciálnej toalety len pre zamestnancov, až po sporné návrhy, ktoré nedali spávať hlavne odborárom. Kilečko totiž okrem zmien, ktoré sa už stihli pretaviť do novely Zákonníka práce, ako zrušenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre firmy alebo koniec súbehu príplatkov za sviatky a víkendy, riešilo aj zrušenie povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť zdravotné posúdenie zamestnanca pracujúceho v noci najmenej raz za rok, či zrušenie preventívnej prehliadky pred nástupom do práce. Sporný bol aj zásah do legislatívy o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Sulík však ešte v decembri tvrdil, že je na kritiku priskoro. Všetky predložené návrhy sa totiž chystal prerokovať s kompetentnými, ako na strane zamestnávateľov, tak aj zamestnancov.

Zmeníš majiteľa, informuj štát

Vody rozvírila i zmena zákona o kritickej infraštruktúre, s ktorou bývalý šéf rezortu hospodárstva prišiel vo februári. Parlament ju takisto prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Novela pre vlastníkov podnikov, ktoré spadajú do kritickej infraštrukúry, zaviedla povinnosť získať súhlas vlády pre priamy či nepriamy prevod alebo prechod prvku na iného vlastníka daného podniku. Sulík náhlu zmenu obhajoval tým, že štát musí mať výraznejší vplyv na prvky kritickej infraštruktúry. Doteraz totiž nemal ako vstupovať do procesu zmeny ich vlastníckych pomerov, čo sa podľa Sulíka ukázalo ako nebezpečné, nielen počas pandémie, ale aj v súvislosti s problémami štátu ako 34-percentného vlastníka v Slovenských elektrárňach.

Začiatkom roka došlo aj na potvrdenie šíriacich sa fám o novom priemyselnom parku na východe Slovenska. O zámeroch jeho výstavby sa minister vyjadroval aj v koncoročnom rozhovore pre denník Pravda. Už v januári však bolo jasné, že minimálne 500 nových pracovných miest vznikne v Rimavskej Sobote na ploche 65 hektárov, a to za takmer 12 miliónov eur. Dostavaný by mal byť do roku 2023 a Sulík si od neho sľuboval zníženie nezamestnanosti, ktorá v regióne v súčasnosti dosahuje približne 20 percent.

Dočkajú sa odškodnenia?

Odchádzajúci minister hospodárstva však už zrejme nestihne dotiahnuť do konca odškodňovací zákon, ktorý mal podnikateľom pomôcť s fixnými nákladmi. Tie totiž aj počas pandémie a v čase zatvorených prevádzok nerieši ani jedna zo schém pomoci.

Návrh však ani na tretíkrát neprešiel vládou. Ešte prednedávnom ho z rokovania stiahol minister financií Eduard Heger (OĽaNO) s tým, že treba dopočítať jeho dopady na štátny rozpočet. Začiatkom marca sa zase nedostal ani do programu rokovania. Kedy teda firmy uvidia od štátu aspoň nejakú pomoc aj v tomto smere, je zatiaľ otázne.

Richard Sulík (SaS) bol ministrom hospodárstva vo vláda Igora Matoviča až do tohtotýždňovej demisie. Je zakladateľ politickej strany Sloboda a Solidarita, niekdajší predseda parlamentu, bývalý europoslanec. Okrem ekonómie študoval aj fyziku. Jeho rodina ešte za bývalého režimu emigrovala. V roku 1991 sa vrátil na Slovensko a založil firmu FaxCopy. ktorú neskôr predal. Sulík stále nesie biľag, že povalil vládu Ivety Radičovej, a vyčítajú mu stretávanie sa s Marianom Kočnerom. Obvinenia však odmieta.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Richard Sulík #ministerstvo hospodárstva podnikateľské kilečko
Flowers