Nepravdivé informácie o zdražení vznikli pravdepodobne prekrútením výroku ministra financií o porovnaní dane z nehnuteľností u nás a v únii. Práve tam totiž Heger spomenul podobné číslo. Nešlo však o sadzbu dane, ale o priemerný výnos dane z nehnuteľností v únii. Ako to však pri hoaxoch býva, žijú vlastným životom. Ostatne koncom týždňa sa poplašná správa o dani z nehnuteľnosti zjavila v novej podobe – najnovšie sa straší stratou domu či bytu.
Perne bolo i v rezorte práce, ktorý stratil ministra. Milan Krajniak (Sme rodina) totiž nečakane podal demisiu, vraj v snahe zachrániť koalíciu. Otázne tak je ako skončia návrhy, ktoré ministerstvo práce rozpracovalo ešte za Krajniaka – ako napríklad veľká dôchodková reforma.
Toto je výber piatich najdôležitejších článkov tohto týždňa, ktoré priniesla redakcia ekonomiky denníka Pravda.
1. Pozor poplašná správa!
Stále viac nejasností a priestor na špekulácie. Chystaná daňová reforma z dielne rezortu ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO) žije vlastným životom. Samotné ministerstvo o novele, ktorá má menej zdaňovať prácu a viac majetok a spotrebu, nechce prezradiť žiadne detaily. A to dovtedy, kým sa vo veci nenájde politický konsenzus. Azda i to napomáha šíreniu poplašných správ a domnienok o morbídnom náraste dane z nehnuteľností na sociálnych sieťach. Dosiahnuť by vraj mala 1,6 percenta trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Platiť by tak ľudia mali aj vyše tisícky, aj dve či tri. Rezort financií však podobné správy rázne odmietol a označil za hoax.
2. Skončí e-faktúra fiaskom?
Podnikateľov čaká nová povinnosť. Daniarom budú musieť elektronicky posielať každú faktúru, čo vystavia. Nový systém sa týka najmä tých, ktorí nepoužívajú už zavedený systém eKasa. S takzvanou e-faktúrou prišiel rezort ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO). Ministerstvo si od novinky sľubuje menej daňových podvodov a zníženie byrokracie. Do 18. marca prebiehajú k opatreniu verejné konzultácie. Von sa zatiaľ dostala len predbežná informácia. Odborníci i podnikatelia sa na prvotný návrh pozerajú skepticky.
3. Zhltnú peniaze na kurzarbeit dôchodky?
Nemecký systém, ale na slovenský spôsob. Tak by sa dala pomenovať najnovšia verzia návrhu zákona o zavedení skráteného pracovného času. Ide o takzvaný kurzarbeit z dielne rezortu práce, o ktorom má parlament rokovať na aktuálnej schôdzi. Vládou schválená verzia na rozdiel od prvých návrhov neráta so vznikom nového fondu, v ktorom by sa peniaze na horšie časy odkladali. Štát chce totiž využiť už existujúci fond nezamestnanosti. Nuž ale to, že nevznikne špeciálny fond, môže byť v budúcnosti problém. Štát tak nebude peniaze na pomoc nikde hromadiť. Práve naopak, v Sociálnej poisťovni sa musia zdroje z prebytkových fondov už teraz prelievať na dôchodky.
4. (Ne)ekologická krajina
Vyhlásenia stavu klimatickej núdze sa zrejme nedočkáme. Do parlamentu sa nakoniec dostala petícia Za klímu, za budúcnosť, ktorú podpísalo viac ako 120-tisíc ľudí, no uznesenie, ktoré z nej má vychádzať, vládu k ničomu nezaväzuje. Jednotlivé body majú totiž v súčasnom znení len odporúčací charakter.
5. Quo vadis ekonomika?
Už dve automobilky museli na čas zastaviť výrobu. Je v hre úplná odstávka ako vlani na jar či ide len o prechodnú „čipovú“ krízu? Automobilky sa síce začali svižne zotavovať po prepadoch z prvej vlny pandémie, dobehol ich však nedostatok súčiastok. Netýka sa to pritom len Slovenska alebo Európy. Dlhodobejší výpadok súčiastok by ťažko dopadol na slovenskú ekonomiku.