Z návrhu novely zákona, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva v súvislosti s ochorením COVID-19 vyplýva, že by sa podnikateľom mala znížiť byrokracia.
„V rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa v súvislosti so stavom spôsobeným ochorením COVID-19 ukázalo ako potrebné riešiť niektoré práva a povinnosti skladovateľov, vlastníkov a správcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov, obhospodarovateľov lesov, vyhotovovateľov programov starostlivosti o lesy, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, orgánov dozoru, kontroly, ako aj samotného ministerstva, ktoré nebolo možné zabezpečiť v potrebnom rozsahu, respektíve v lehotách stanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi,“ priblížilo ministerstvo.
V situácii, keď je vyhlásená mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav, a keď je obmedzená sloboda pohybu a právo uskutočňovať hromadné podujatia, je podľa MPRV potrebné obmedziť aj administratívnu záťaž podnikateľov podliehajúcich kontrole verejného skladu a kontrole množstva tovaru.
„Zároveň sa tým zohľadňujú aj opatrenia v štátnej správe, ktoré sú zamerané na obmedzenie pohybu zamestnancov najmä pri zahraničných a domácich služobných cestách. Z tohto dôvodu sa navrhuje nevykonať kontrolu verejného skladu a kontrolu množstva tovaru, ak je vyhlásený, alebo ak trvá výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia,“ priblížil v dôvodovej správe agrorezort.
V tejto situácii je podľa MPRV pre vlastníkov, správcov a obhospodarovateľov lesa problematické plniť niektoré ich úlohy a zákonmi uložené povinnosti, napríklad, ak z dôvodu obmedzeného pohybu nebolo možné zabezpečiť externých pracovníkov, pretože vzhľadom na špecifiká lesnej výroby a jej sezónnosť sú práce obhospodarovateľmi lesov zväčša vykonávané externými firmami a pracovníkmi.
„Z hľadiska zabezpečenia celoživotného vzdelávania odborne spôsobilých osôb v lesnom hospodárstve nemožnosť vykonania overenia týchto spôsobilostí, respektíve nemožnosť zúčastniť sa na preškoleniach, môže v niektorých prípadoch znamenať stratu tejto spôsobilosti a následne aj stratu zamestnania, čo by malo negatívne sociálne dosahy na tieto osoby vrátane ich rodín,“ vysvetlilo ministerstvo.
MPRV upozornilo, že nemožnosť plnenia práv a povinností bez možnosti posúdenia dôvodov neplnenia, respektíve možnosti ich odkladu z nevyhnutných dôvodov spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19, zároveň všetky tieto osoby vystavuje riziku konaní a sankcií za neplnenie lehôt a povinností s rizikom ďalších negatívnych dosahov v už aj tak ťažkej súčasnej životnej situácii.
„S cieľom minimalizovať načrtnuté riziká, ktoré vznikli z dôvodu situácie spôsobenej pandémiou, ministerstvo podrobne zhodnotilo a preverilo všetky práva, povinnosti a stanovené lehoty a podľa ich charakteru navrhlo úpravu, ktorá pri zabezpečení cieľa a účelu jednotlivého zákona minimalizuje potenciálne negatívne vplyvy (napríklad riziko sankcií, zmeškania lehôt, straty zamestnania). Tomuto posúdeniu následne zodpovedá aj navrhovaná úprava,“ dodal agrorezort.
Fond na riešenie kríz
Cieľom návrhu dohody o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií je podľa rezortu financií posilnenie existujúcich jednotných pravidiel riešenia krízových situácií a rovnocenných podmienok financovania riešenia krízových situácií v krajinách participujúcich na bankovej únii, ktoré priamo vyplývajú z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady.
Tým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk.
V súvislosti so snahami o posilňovanie bankovej únie a stability finančných trhov Európskej únie (EÚ) bol na samite eurozóny, ktorý sa konal v inkluzívnom formáte v decembri 2018, schválený komplexný balík zmien s cieľom posilnenia Hospodárskej a menovej únie vrátane úpravy referenčného rámca spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií.
Na základe týchto schválených zmien by sa spoločný zabezpečovací mechanizmus zaviedol ešte pred skončením sa prechodného obdobia prostredníctvom obmedzených zmien dohody o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií pred skončením sa prechodného obdobia, a to za predpokladu, že sa dosiahol dostatočný pokrok v otázke zníženia rizík v bankovom sektore.
Na inkluzívnom formáte zasadnutia Euroskupiny v novembri 2020 bolo potvrdené, že boli splnené podmienky znižovania rizík v bankovom sektore, ktoré boli podmienkou na prístup ku skoršiemu zavedeniu zabezpečovacieho mechanizmu. Návrh dohody tak zahŕňa nastavenie mutualizácie už v súčasnosti zavedených ex post príspevkov obdobným spôsobom, ako sú mutualizované ex ante príspevky bánk do jednotného fondu na riešenie krízových situácií.
„Týmto riešením by sa mal zabezpečiť hladký prechod zo zložkovej štruktúry na plne mutualizovanú štruktúru,“ konštatuje MF v doložke vplyvov. Návrh obsahuje tiež úpravu výšky ex post príspevkov, ktoré môže v rámci svojich právomocí uplatniť Jednotná rada pre riešenie krízových situácií. Maximálna suma ex post príspevkov nesmie prekročiť výšku trojnásobku bežných príspevkov a zároveň výška ex post príspevkov nesmie byť vyššia ako výška zaplatených ex ante príspevkov.
Nadobudnutie platnosti a uplatňovanie dohody je upravené spôsobom, aby dohoda nadobudla platnosť až po dosiahnutí dostatočného pokroku v znižovaní rizík na finančnom trhu a po uznesení Rady guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Súhlas s podpisom dohody a následnou ratifikáciou vyjadrila vláda v januári. Dohoda bola podpísaná stálou predstaviteľkou SR pri EÚ v Bruseli.
Plnú moc na podpis dohody s výhradou ratifikácie vystavila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Materiál bol predložený na rokovanie NR SR s cieľom ratifikácie dohody, ktorá je medzinárodnou prezidentskou zmluvou. Záverečným krokom ratifikácie bude podpis dohody prezidentkou SR a jej následné zverejnenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Úprava trvalého eurovalu
Úprava zmluvy trvalého eurovalu je súčasťou balíka zmien týkajúcich sa prehlbovania Hospodárskej a menovej únie. Lídri EÚ na samite eurozóny v decembri 2018 prijali vyhlásenie, ktoré sa týka reformy hlavných prvkov ESM. Reforma podľa dôvodovej správy v prvom rade vytvára právny podklad pre spoločný zabezpečovací mechanizmus, cez ktorý bude môcť ESM poskytnúť úver Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB) pre potreby Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF).
Tento jednotný fond bol podľa materiálu z dielne Ministerstva financií (MF) SR vytvorený na to, aby sa pri záchrane bánk predišlo financovaniu z peňazí daňovníkov. Fond je financovaný z príspevkov bánk a jeho použitie sa predpokladá v situácii, keď je rezolúcia banky vo verejnom záujme a iné možnosti záchrany sa vyčerpali. „Môže sa však stať, že v čase krízy bude kolabovať viacero bánk naraz a zdroje v tomto fonde nebudú dostatočné. V takomto prípade si bude môcť SRF požičať prostriedky z ESM cez spoločný zabezpečovací mechanizmus,“ priblížil rezort financií v dôvodovej správe.
Takáto pôžička podľa MF nebude mať žiadny vplyv na kapitál členských štátov v ESM a bude zo strednodobého hľadiska fiškálne neutrálna, teda splatená z príspevkov bankového sektora. Dohoda tiež stanovuje kritériá schvaľovania úverov a vyplácania prostriedkov v rámci zabezpečovacieho mechanizmu vrátane pravidla použitia mechanizmu ako veriteľa poslednej inštancie.
„V prípade poskytnutia finančnej asistencie cez zabezpečovací mechanizmus má ESM status prednostného veriteľa podobne, ako je tomu pri iných úveroch ESM. Financie poskytované ESM sú týmto významne ochránené v prípade ich použitia, pretože budú vrátené ako prvé,“ konštatuje ministerstvo financií.
Reformou tiež dochádza k sprísneniu v druhej oblasti, ktorou je podmienenosť poskytovania stabilizačnej pomoci. Dohoda explicitne stanovuje, že stabilizačná podpora ESM môže byť poskytnutá len tým členským štátom, ktorých dlh je považovaný za udržateľný a ktorých schopnosť splácať dlh voči ESM je potvrdená.
„Posúdenie udržateľnosti bude vykonané na transparentnom a predvídateľnom základe Európskou komisiou (EK) v spolupráci s Európskou centrálnou bankou (ECB) a ESM, a, ak je to vhodné a možné, spolu s Medzinárodným menovým fondom (MMF),“ podotkol rezort financií. Ten zároveň ozrejmil, že v minulosti bol MMF povinným účastníkom rokovaní o podmienkach stabilizačných programov, najmä z dôvodu technickej expertízy tejto inštitúcie. Spolupráca s MMF však nebola pre európske krajiny vždy výhodná.
Cieľom reformy ESM je preto aj posilniť kompetencie ESM tak, aby vedel v prípade potreby MMF nahradiť. ESM bude preto po novom stáť pri mnohých dôležitých rozhodnutiach, ktoré mala doposiaľ na starosti tzv. Trojka (EK, ECB a MMF). Spoločne budú analyzovať dlhovú udržateľnosť krajín, navrhovať a kontrolovať dodržiavanie podmienok úveru. MMF bude prizvaný, ak to európske krajiny uznajú za prínosné.
Dohoda ďalej upresňuje použitie preventívnych finančných nástrojov. Tie slúžia na podporu členom ESM so zdravými ekonomickými fundamentmi, ktorí by však mohli byť ovplyvnení nepriaznivým otrasom mimo ich kontroly. Reforma zmluvy bola odsúhlasená na Euroskupine v júni 2019 a potvrdená lídrami krajín EÚ na samite eurozóny v decembri 2019.
Finálne znenie reformovanej zmluvy bolo potvrdené v marci 2020 a politická dohoda na celkovom balíčku súvisiacom s prehlbovaním Hospodárskej a menovej únie bola potvrdená na zasadnutí Euroskupiny vlani v novembri po vydaní správy o znižovaní rizík.
Súhlas s podpisom dohody a následnou ratifikáciou vyjadrila vláda v januári. Dohoda bola podpísaná stálou predstaviteľkou SR pri EÚ v Bruseli. Plnú moc pre podpis dohody s výhradou ratifikácie vystavila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Materiál bol predložený na rokovanie NR SR s cieľom ratifikácie dohody, ktorá je medzinárodnou prezidentskou zmluvou. Záverečným krokom ratifikácie bude podpis dohody prezidentkou SR.