Účelom návrhu zákona, ktorý rieši materské je zlepšenie sociálnej situácie a zabezpečenie príjmu na úhradu zvýšených nákladov na dieťa a poberateľa dávky v čase, kedy poberateľovi nie je umožnené z dôvodu tehotnosti alebo trvalej starostlivosti o novonarodené dieťa vykonávať štátnu službu. Na základe toho bude výška materského poberaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov ustanovená obdobne, ako je stanovená výška materského poberaného podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júna tohto roka.
Hotovosť v obálke
Parlament poslal do druhého čítania aj novelu colného zákona. Pri posielaní väčšej finančnej hotovosti by mohla finančná správa okem žiadania informácií zároveň tieto prostriedky v prípade podozrenia, že majú súvislosť so spáchaním trestného činu, aj zadržať. Hlásenie s podrobnými informáciami o odosielateľovi, príjemcovi, pôvode peňazí či o ich pravdepodobnom použití by mal odosielateľ alebo príjemca doručiť v lehote 30 dní.
Legislatíva vychádza z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ, tiež spresňuje podmienky, za akých môže colný úrad zadržať tovar dovezený na územie EÚ. „Dôvodom vypracovania uvedeného návrhu zákona je implementácia niektorých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1672 z 23. októbra 2018 o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu,“ uviedlo v predkladacej správe k navrhovanej úprave zákona ministerstvo financií.
Novela zároveň upravuje podrobnosti dočasného zadržania peňažných prostriedkov v hotovosti a určovania ich hodnoty. Návrh tiež spresňuje, že príslušným colným orgánom na kontrolu a prípadné pozastavenie prepustenia dovážaného výrobku do colného režimu voľný obeh je colný úrad. Zároveň návrh zákona ustanovuje, že colný úrad dovážaný výrobok zničí vtedy, ak tak nariadi orgán dozoru, dohľadu a kontroly.
Zákon by mal v prípade schválenia nadobudnúť účinnosť 3. júna okrem ustanovenia týkajúceho sa úpravy vzťahov pri dovoze výrobkov, ktoré sa majú uviesť na trh. Tieto ustanovenia by mali byť účinné od 16. júla.
Kolektívne investovanie
Do druhého čítania ide aj cezhraničná distribúcia fondov kolektívneho investovania. Dôvodom návrhu novely zákona je podľa ministerstva financií implementácia európskej legislatívy, ktorej hlavným cieľom je odstránenie prekážok doteraz brániacich správcom fondov kolektívneho investovania plne využívať výhody vnútorného trhu pri cezhraničnej distribúcii fondov kolektívneho investovania.
Eurosmernica podľa predkladacej správy zosúlaďuje postup oznamovania zmien regulačným orgánom, upravuje spôsoby poskytovania informácií investorom a zavádza jednotné podmienky pre ukončenie cezhraničnej distribúcie cenných papierov fondov kolektívneho investovania. Tým prispieva k vyššej ochrane investorov, ktorí alokovali svoje finančné prostriedky do fondov kolektívneho investovania, ktoré sa distribuujú cezhranične.
Zároveň smernica umožňuje testovanie záujmu investorov o konkrétnu investičnú stratégiu počas predmarketingovej fázy. Návrhom sa podľa rezortu financií upravujú aj podnety z aplikačnej praxe, najmä z oblasti alternatívnych investičných fondov. Ide o legislatívne úpravy, ktorými sa spresňuje znenie zákona s cieľom jeho jednoduchšej aplikácie, čo by malo pomôcť k ďalšiemu rozvoju segmentu kolektívneho investovania.
Sankčný režim sa má podľa predkladacej správy zaviesť aj nad subjektmi, ktoré pôsobia na základe výnimky podľa zákona o kolektívnom investovaní. Rozšíriť sa majú tiež možnosti Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad subjektmi, ktoré vykonávajú určité aktivity v rozpore so zákonom o kolektívnom investovaní a bez príslušného povolenia.
Fungovanie menších investičných spoločností
Zjednodušiť by sa malo aj fungovanie menších investičných spoločností. Vyplýva to z novely zákona o cenných papieroch a investičných službách z dielne rezortu financií, ktorú v utorok tiež posunuli poslanci do druhého čítania.
„Novela zákona o cenných papieroch a investičných službách sa predkladá z dôvodu povinnosti transponovať eurosmernicu 2019/2034 do slovenského právneho poriadku, s cieľom zjednodušiť fungovanie menších investičných spoločností a zároveň dosiahnuť, aby najväčšie, systémové spoločnosti začali podliehať rovnakému režimu ako európske banky,“ spresnil rezort financií v dôvodovej správe k návrhu zákona.
Novela zákona preberá aj eurosmernicu o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), eurosmernicu o trhoch s finančnými nástrojmi či eurosmernicu o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Zmeny sa týkajú aj regulačného rámca pre poskytovateľov služieb vykazovania údajov.
Udeľovanie povolení a výkon dohľadu nad poskytovateľmi služieb vykazovania údajov by sa tak malo presunúť z národného orgánu dohľadu (Národná banka Slovenska) pod európsky orgán dohľadu (EMA). Súčasťou návrhu zákona sú podľa dôvodovej správy k zákonu aj ďalšie legislatívne úpravy, ako napríklad poznatky týkajúce sa aplikačnej praxe súvisiace s transpozíciou smernice MiFID II.
Podpora zariadení sociálnych služieb
Možnosti pre podporu obstarávania zariadení sociálnych služieb sa majú upraviť. Má sa tak zvýšiť kvalita života obyvateľov miest a obcí v dôchodkovom veku odkázaných na pomoc inej osoby a sociálne služby. Plénum parlamentu v utorok posunul do druhého čítania návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB), ktorý predložili koaliční poslanci.
„Vzhľadom na to, že podiel zariadení sociálnych služieb na Slovensku je nízky, navrhuje sa zaviesť nové opatrenia, ktoré budú motivovať žiadateľov z verejného, ale aj súkromného sektora k obstarávaniu bývania v zariadeniach sociálnych služieb,“ konštatujú predkladatelia v dôvodovej správe.
V snahe zvýšiť záujem žiadateľov o realizáciu zariadení sociálnych služieb sa navrhuje v novele zákona rozšíriť formu obstarania zariadenia sociálnych služieb o kúpu zariadenia sociálnych služieb, pričom od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na toto kupované zariadenie neuplynulo viac ako tri roky.
Zámerom novely zákona je aj vytvorenie podmienok na zvýšenie počtu zariadení sociálnych služieb, ako aj zvýšenie počtu lôžok v zariadeniach sociálnych služieb. Návrhom zákona by podľa predkladateľov nemali vzniknúť nové požiadavky na štátny rozpočet. „Rozšírenie účelu bude financované z finančných prostriedkov vyčlenených zo štátneho rozpočtu v rámci existujúceho programu podpory rozvoja bývania,“ priblížili.
Jednoduchšie procesy okolo eurofondov
Procesy okolo čerpania peňazí z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) by sa mali zjednodušiť. Znížiť sa má aj administratívna záťaž poskytovateľom, prijímateľom, ale i ostatným subjektom, ktorí sa zúčastňujú na implementácii poskytovania eurofondov. Vyplýva to z novely zákona o príspevku poskytovanom z EŠIF z dielne ministerstva investícií, ktorú v utorok posunulo plénum parlamentu do druhého čítania. Zákon by mohol byť účinný od 1. júna tohto roka.
Opatrenia v novele podľa materiálu ovplyvnia vyhlasovanie výziev a schvaľovací proces žiadostí, ako aj samotnú realizáciu a financovanie projektov. Novela zároveň kladie dôraz na transparentnosť. Sprístupniť verejnosti by sa mali napríklad informácie o nedostatkoch zistených v auditoch.
„Zverejňovanie týchto nedostatkov má potenciál významne prispieť k prevencii a predchádzaniu vzniku opakovaných nedostatkov, ktoré už boli v minulosti identifikované na iných subjektoch, a tým k zníženiu negatívnych dosahov na subjekty podieľajúce sa na implementácii EŠIF, napríklad v podobe neoprávnených výdavkov,“ píše sa v materiáli.
Orgán auditu by mal dvakrát ročne zverejňovať také nedostatky, ktoré majú významný finančný vplyv, a navrhnúť k nim aj odporúčania. Rozširovať by sa mal aj zoznam informácií, ktoré je poskytovateľ povinný zverejniť. Po novom do zoznamu pribudne názov spoločnosti, ktorá sa podieľala na vypracovaní konkrétneho projektu.
Zverejnené budú musieť byť aj informácie o právnických či fyzických osobách, ktoré sa podieľali na vypracovaní žiadosti. Novela by mala priniesť aj väčšiu flexibilitu vo vykazovaní výdavkov, a to tým, že sa umožní uviesť podmienky uplatnenia zjednodušeného vykazovania výdavkov a spôsob výkonu kontroly aj v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo v rozhodnutí o schválení takéhoto príspevku v prípade, ak poskytovateľ a prijímateľ sú tá istá osoba.
Ďalším navrhovaným zjednodušením je aj možnosť zmeniť prebiehajúcu, ale aj uzavretú výzvu, a to až do vydania prvého rozhodnutia. „Pri tzv. otvorenej výzve sa možnosť zmeny výzvy vzťahuje na aktuálne posudzované hodnotiace kolo,“ spresňuje rezort. Z legislatívy o eurofondoch sa podľa návrhu má vypustiť aj ustanovenie o overovaní splnenia podmienok poskytnutia peňazí.
„Z technických dôvodov nie je možné overiť splnenie určitej podmienky poskytnutia príspevku k určitému, vopred stanovenému dňu,“ odôvodňuje rezort v materiáli s tým, že vyškrtnutím ustanovenia sa zníži aj administratívna záťaž a zrýchlia sa procesy. Novela má priniesť aj to, že nedostatok alebo pochybnosť poskytovateľa o pravdivosti či úplnosti žiadosti zo strany žiadateľa, ktoré žiadateľ ešte neodstránil, nebude automaticky viesť k zastaveniu konania.
Čo sa týka národných projektov, zavedie sa možnosť, aby jedno vyzvanie bolo základom na podanie viacerých takýchto projektov toho istého žiadateľa alebo rôznych žiadateľov. Zároveň pre situáciu okolo pandémie nového koronavírusu by sa mala zaviesť možnosť poskytovať finančné prostriedky z príspevku až na úroveň užívateľa aj bez zmluvy, na základe iného právneho vzťahu medzi prijímateľom a poskytovateľom.
Údržba nezaradených ciest
Mesto, mestská časť a obec môžu použiť svoje prostriedky aj na údržbu a zhodnocovanie komunikácií, ktoré sú verejne prístupné, využívané obyvateľmi na verejný účel, ale nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Takto by sa mal podľa návrhu poslancov štyroch koaličných strán spresniť zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Novelu zákona v utorok posunulo plénum parlamentu do druhého čítania.
„Na Slovensku, hlavne v rámci miest a obcí, sa nachádza niekoľko desiatok tisíc kilometrov ciest, ktoré nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií, v mnohých prípadoch ide o komunikácie, ktoré ani nie sú zakreslené v katastrálnych mapách a nie sú zverené do správy mesta, mestskej časti, respektíve obce. Napriek tomu sa na týchto komunikáciách nachádzajú dopravné značky a sú využívané denne stovkami vodičov,“ podotkli v dôvodovej správe predkladatelia.
Poukázali aj na to, že samotný proces zakreslenia komunikácie a následné zaradenie do majetku mesta, mestskej časti alebo obce, teda proces tzv. pasportizácie komunikácií, aby postupne všetky komunikácie v meste mali jasne identifikovaného správcu alebo vlastníka, je pomerne zdĺhavý. „Na druhej strane, tieto cesty sú v mnohých prípadoch v katastrofálnom stave,“ zdôraznili poslanci. Mestá, mestské časti a obce však môžu vykonávať údržbu len takých komunikácií, ktoré majú v majetku, respektíve vo svojej správe.
Ministerstvo financií aj na základe viacerých požiadaviek samospráv vydalo v máji 2019 informáciu pre obce a vyššie územné celky (VÚC) k výdavkom do cudzieho majetku. Zákon podľa predkladateľov predpokladá možnosť rozhodnutia obcí a VÚC realizovať výdavky ich rozpočtu nielen do vlastného majetku. Zaraďuje totiž medzi výdavky obce či VÚC aj výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním ich majetku a majetku iných osôb, ktorý obec či VÚC užíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov.
„Napriek vydanej informácii sa mestá, mestské časti a obce stretávajú s negatívnymi vyjadreniami zodpovedných pracovníkov ekonomických úsekov, ako aj s hlavnými kontrolórmi,“ skonštatovali predkladatelia. Z toho dôvodu navrhujú spresniť právnu úpravu tak, aby bolo jasné, že mesto, mestská časť a obec môže použiť svoje prostriedky aj na údržbu komunikácií, ktoré sú verejne prístupné, ale nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Účinnosť novely zákona navrhujú na 1. júna 2021.