0

Čaká ľudí závratné zvýšenie dane z nehnuteľnosti? Heger tvrdí, že ide o hoax

autor: , 17.03.2021 06:00
Eduard Heger
Minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Autor: ,

Stále viac nejasností a priestor na špekulácie. Chystaná daňová reforma z dielne rezortu ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO) žije vlastným životom. Samotné ministerstvo o novele, ktorá má menej zdaňovať prácu a viac majetok a spotrebu, nechce prezradiť žiadne detaily. A to dovtedy, kým sa vo veci nenájde politický konsenzus.

Azda i to napomáha šíreniu poplašných správ a domnienok o morbídnom náraste dane z nehnuteľností na sociálnych sieťach. Dosiahnuť by vraj mala 1,6 percenta trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Platiť by tak ľudia mali aj vyše tisícky, aj dve či tri. Rezort financií však podobné správy rázne odmietol a označil za hoax.

„Minister financií Eduard Heger sa už viackrát vyjadril, že daňová reforma vrátane zmien v dani z nehnuteľností nespôsobí negatívne zásahy do sociálnej štruktúry slovenskej spoločnosti,“ vysvetľuje tlačový odbor ministerstva financií. Nepravdivé informácie o zdražení vznikli pravdepodobne prekrútením výroku ministra financií o porovnaní dane z nehnuteľností u nás a v únii. Práve tam totiž Heger spomenul podobné číslo. Nešlo však o sadzbu dane, ale o priemerný výnos dane z nehnuteľností v únii.

Podstatou chystanej reformy je, naopak, podpora pracovnej aktivity, podnikania, tvorivosti, investícií, dodáva rezort financií. Podľa rezortu financií ide o základné atribúty rastu životnej úrovne a kvality života ľudí. „Na Slovensku roky chýbali reformy a aj preto sme začali zaostávať v životnej úrovni za vyspelými krajinami,“ dodáva tlačový odbor ministerstva financií.

Nejde pritom o prvý pokus zvýšiť majetkové dane. Prvýkrát, takmer pred desiatimi rokmi, to skúsila vtedajšia vládna strana Smer cez daň z luxusu. Druhýkrát v roku 2017 išlo o poslanecký návrh na zavedenie takzvanej podlažnej dane. Priplatiť si mali tí, čo vlastnia viacpodlažnú nehnuteľnosť. Oba pokusy nakoniec stroskotali. Nielenže nebolo jednoduché definovať, čo už je luxusný byt či dom, no ukázalo sa, že pri takto nastavenej dani, najviac zaplatia majitelia veľkých domov na vidieku.

Pripravovaná daňová reforma je i súčasťou Plánu obnovy a odolnosti, ktorý Heger predstavil už minulý týždeň. A teraz k nemu prebieha medzirezortné pripomienkové konanie. Detaily však aj v tomto prípade chýbajú, čo minister financií zdôvodnil stále prebiehajúcimi rokovaniami. Konkrétnosti sa tak zrejme objavia až v aprílovej finálnej verzii.

Zmenu treba dobre nastaviť

Na potrebu zmeny v oblasti daní upozorňujú i odborníci. Opierajú sa pritom o fakt, že už niekoľko rokov máme najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce zo všetkých okolitých krajín vrátane Rakúska, ktoré v rámci krajín Európskej únie patrí k priekopníkom v tejto oblasti. „Vláda má v programovom vyhlásení, že tento stav chce zmeniť, čo je správny krok, keďže vysoko zdanená a odvodmi zaťažená práca spôsobuje odchod zamestnávateľov zo Slovenska. Kým slovenská ekonomika bude z veľkej časti postavená na výrobnom priemysle, je konkurencieschopná cena práce dôležitým faktorom,“ hovorí finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Nemôžeme si tak dovoliť zostať dlhodobo na súčasnej úrovni zaťaženia práce, dodáva. Pri rastúcich platoch tak totiž klesá konkurenčná výhoda Slovenska.

Neisté nateraz je i to, kam by daň z nehnuteľností putovala – či by ju tak ako doteraz vyberali obce, alebo štát. Podľa Búlika by riešením situácie bolo, keby sa vytvorili dva typy daní z nehnuteľností, tak ako to funguje vo viacerých štátoch Európy. „Vidíme príklady, keď obec vyberá základnú daň z pôdy a zo zastavanej plochy a zdanenie na základe hodnoty je v rukách štátu,“ hovorí analytik. Všetko však podľa neho bude závisieť od nastavenia zdaňovania na základe cenových máp a zmeny systému daní tak, aby obce neutrpeli pokles príjmov.

Zachránia reformu cenové mapy?

Otázkou ostáva, ako správne nastaviť daňové zaťaženie nehnuteľností. Ministerstvo už dlhšie skloňuje pojem cenové mapy. Tie by odzrkadľovali trhové hodnoty nehnuteľností a slúžili by ako podklad pre samotné nastavenie dane. Mnohí sa však boja, že za svoje veľké niekoľkogeneračné domy, ktoré často aj podedili, zaplatia nemalé sumy peňazí.

Podľa Búlika by však práve cenové mapy dokázali eliminovať aj dnešné nevyvážené zdaňovanie nehnuteľností. „Dnešný zákon napríklad umožňuje, aby v rovnakej obci platili niektorí majitelia za porovnateľnú nehnuteľnosť až 10-násobne vyššiu daň. Rozdiel je pritom len v definícii, keď chaty sú násobne vyššie zdaňované ako rodinné domy,“ hovorí. Pritom oveľa väčšie výdavky na služby má obec paradoxne práve v prípade rodinných domov, dodáva analytik. Daň z nehnuteľností je často nastavená v každej obci či meste inak. „Stáva sa, že za rozľahlý rodinný dom platí majiteľ zlomok dane v porovnaní s malou chatou pod lesom,“ hovorí Búlik.

Do úvahy však podľa neho bude treba brať aj fakt, že väčšina ľudí na Slovensku nehnuteľnosti vlastní, a to z dôvodu neexistujúceho trhu regulovaného nájomného bývania. Preto by malo zdanenie logicky rozlišovať napríklad prvú a ďalšie nehnuteľnosti, ktoré ľudia vlastnia, upozorňuje Búlik. „Samotné rozlíšenie štandardného a vysoko nadštandardného bývania už potom ministerstvo riešiť nemusí, o to sa postarajú cenové mapy,“ hovorí.

Samosprávy chcú rokovať

Obavy z chystanej daňovej reformy majú stále samosprávy. Práve tie majú výber dane z nehnuteľností dosiaľ vo svojich rukách. No ani to, či sa v tejto oblasti chystá zmena, ministerstvo financií zatiaľ komentovať nechce. „Reforma je v súčasnosti vo fáze prípravy koncepcie, ktorá prinesie odpovede aj na spôsoby a postupy zavedenia hromadného oceňovania nehnuteľností. Následné témy týkajúce sa daňovej povinnosti budú známe až po spracovaní koncepčného riešenia,“ odpovedá rezort financií.

Mestá a obce tvrdia, že ministerstvo nesprístupnilo detaily reformy ani im. „S predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska nikto nekomunikuje, nikto nás neoslovil, nikto nám nepredložil oficiálnu alebo neoficiálnu verziu návrhov,“ povedal hovorca združenia Michal Kaliňák. Podľa neho je takéto správanie nanajvýš neseriózne. „Našimi členmi je 95 percent miest a obcí a pritom samosprávy nie sú len platcami daní, ale aj ich správcami. O to viac sme mali byť pozvaní k rokovaciemu stolu, čo sa nestalo,“ dodáva.

Podobne je na tom aj Únia miest Slovenska. Podľa jej hovorkyne Daniely Piršelovej preto vzali veci do vlastných rúk. „Vzhľadom na to, že je táto téma pre samosprávy existenčne dôležitá, požiadali sme ministra financií Eduarda Hegera o stretnutie, aby sme získali podrobnejšie informácie,“ hovorí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
0 debata debata
Viac na túto tému: #daňová reforma #Eduard Heger #plán obnovy