Chcel reformovať, nakoniec odstúpil. Aký bol Krajniakov rok na ministerstve práce?

Vládna kríza má prekvapujúci priebeh. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) vyhlásil, že sa vzdáva svojej funkcie. Podľa jeho slov to má upokojiť situáciu vo vládnej koalícii. Jeho meno pritom nebolo na zozname potenciálnych politických „obetí“. Zatiaľ nie je jasné, kto ho vo funkcii nahradí. Denník Pravda sa pozrel na rok Krajniaka na ministerskej stoličke a zosumarizoval najzásadnejšie zmeny či rozhodnutia.

, 16.03.2021 15:27, aktualizované: 19:59
67

Nový minister práce nastúpil do svojej funkcie niekoľko týždňov po vlaňajších parlamentných voľbách. Už vtedy však Slovensko začalo zápasiť s pandémiou koronavírusu a jej dôsledkami. Prvou veľkou Krajniakovou úlohou tak bolo vytvoriť a nastaviť kompenzačné schémy pre ľudí, ktorí museli kvôli pandemickým opatreniam zostať doma alebo zatvoriť svoje prevádzky. Takzvaná prvá pomoc prišla už začiatkom apríla minulého roka.

Prezidentka Zuzana Čaputová prijme demisiu ministra Krajniaka v stredu o 13:00 hod. Zároveň vedením rezortu dočasne poverí iného člena vlády. Informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. (Zdroj: TASR)

Záchranné štátne schémy však mali množstvo nedostatkov a niekoľkokrát sa aj po medializovaní prípadov menili. Najmä prevádzkovatelia hotelov či reštaurácií, pre ktorých sú dôsledky pandémie najciteľnejšie upozorňovali na nedostatočnosť kompenzačných schém. Tie sa preto neskôr i zvyšovali. Napriek tomu boli problémy aj s rýchlosťou vyplácania či prehnanou byrokraciou na strane úradov práce.

Vláda vtedy avizovala pomoc vo výške jednej miliardy eur mesačne a bankové záruky v hodnote 500 miliónov eur mesačne. Štát však nakoniec prekročil miliardovú hranicu vyplatenej pomoci len koncom februára tohto roka. Od budúceho roka má kompenzačné schémy nahradiť takzvaný kurzarbeit. Nepôjde však o žiadnu rezervu na krízové časy. Okrem toho systém nepočíta so živnostníkmi.

Reformátor a novelizátor

Krajniak sa v rámci svojho rezortu pustil aj do rozsiahlej reformy dôchodkového systému. Časť z nich pretlačil parlamentom ešte koncom vlaňajška pozmeňujúcim zákonom k ústavnej novele zákona z rezortu spravodlivosti. Presadil napríklad svoju „srdcovku“ – rodičovský bonus. Vďaka nemu budú môcť deti prispievať z daní či odvodov na penzie svojim rodičom. Do slovenskej ústavy sa dostal aj dôchodkový strop 40 odpracovaných ro­kov.

Odchádzajúci minister práce však už zrejme nestihne manažovať zmeny ústavného zákona o dôchodkovom systéme, ktorý sa ešte len vyhodnocuje po pripomienkovom konaní. Ten má napríklad stanoviť automatický vstup do druhého piliera či spravodlivejší výpočet dôchodku aj pre ľudí, ktorí sa starali o deti a nemali príjem. Viaceré návrhy si však vyslúžili kritiku a podľa odborníkov reforma nie je domyslená.

Vlna kritiky sa vzniesla aj na už platnú a rozsiahlu reformu Zákonníka práce z dielne rezortu práce. Krajniak totiž zmenil zloženie tripartity a pravidlá pri vzniku odborových zväzov pri zamestnávateľoch. Po novom budú v tripartite zastupovať firmy aj zamestnancov vždy aspoň tri organizácie. Vo firme budú môcť pôsobiť len odborové organizácie, ktoré majú aspoň dvoch členov v pracovnom pomere v danej firme. O prípadných konfliktoch bude rozhodovať rozhodca.

Novela zmenila aj pravidlá práce z domu, ktorá sa stala flexibilnejšou. Ľudia si tiež po novom môžu pri obedoch vyberať medzi stravným lístkom a finančným príspevkom. K novele sa však dostali na poslednú chvíľu aj pozmeňujúce návrhy koaličnej strany SaS, o ktorých Krajniak v pôvodnom návrhu nehovoril. Napríklad keď niekto dosiahne 65 rokov a zároveň vek na poberanie dôchodku, zamestnávateľ ho môže prepustiť. Odborári túto zmenu ostro kritizovali a označili ju za diskrimináciu.

Konflikty a oportunizmus?

Ministra práce si bude dlho pamätať aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ). Krajniak sa s ňou dostal do konfliktu ešte počas rokovaní o minimálnej mzde. Odborári nechceli ustúpiť zo svojej požiadavky, aby sa počítala podľa vtedy platného zákona. Minister práce si preto zavolal na individuálne rokovanie o minimálnej mzde len zamestnávateľov. Predstavitelia KOZ tak na protest z rokovaní odišli a tripartita bola zablokovaná viac ako sedem mesiacov.

Minimálna mzda nakoniec síce stúpla o vyše 40 eur, Krajniak však zmenil jej výpočet zo 60 percent na 57 percent z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Pod jeho vedením sa okresali aj 13. dôchodky, ktoré dostávajú penzisti na konci roka. Pôvodne mali byť vo výške priemernej sumy jednotlivých dôchodkových dávok. Minister práce to však kvôli kríze skresal. Odborári aj opoziční politici ho označili na oportunistu, pretože za pôvodné návrhy jeho hnutie hlasovalo ešte z opozičných lavíc.

Rezort práce pod vedením Krajniaka sa dostal do konfliktu aj s neziskovými organizáciami, ktoré sa venujú rodovej rovnosti. Ministerstvo ešte vlani rozhodlo, že na svoju činnosť nedostanú dotácie. Namiesto toho dostali peniaze nábožensky orientované združenia, ktoré bojujú proti interrupciám. Rezort sa po kritike bránil tým, že peniaze dostali iné organizácie kvôli aktuálnej spoločensko-sociálnej situácii. Dôvodom má byť podľa Krajniakovho rezortu aj to, že mimovládky venujúce sa rodovej rovnosti dostali peniaze v minulých rokoch.

Milan Krajniak (48)

Po štúdiu politológie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave začal podnikať v oblasti marketingu. Neskôr bol poradcom ministra vnútra Daniela Lipšica. Od roku 2016 je poslancom NR SR a podpredsedom hnutia Sme rodina. V roku 2019 kandidoval za prezidenta SR. Po tohtoročných parlamentných voľbách získal post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny vo vláde Igora Matoviča. Svoju demisiu ohlásil v pondelok 15. marca.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
67 debata chyba
Viac na túto tému: #vláda Igora Matoviča #ministerstvo práce a sociálnych vecí #Milan Krajniak #koaličná kríza