Podľa štúdia Eurofoundu práca na diaľku, skrátený pracovný čas a iné systémy štátnej podpory (kurzarbeit) pomohli ochrániť mnohé pracovné miesta. Ale to znamená tiež, že veľa ľudí, ktorí dlhšie nepracujú, je zaradených do týchto schém a nie do štatistík o nezamestnanosti. Už vlani na jar bolo v EÚ zamestnaných o 5,7 milióna ľudí menej ako na konci roku 2019 a o 6,3 milióna menej, ako by mohlo byť, keby sa v Únii nezačalo šíriť ochorenie COVID-19, keďže trendom pred pandémiou bol rast zamestnanosti.
Podľa Eurofoundu bolo vo štvrtom štvrťroku 2019 v EÚ zamestnaných 201 miliónov ľudí. Za 12 mesiacov do jari 2020 sa zamestnanosť v EÚ znížila o 2,4 percenta, týždenný pracovný čas tých, ktorí si udržali prácu, klesol takmer o jednu hodinu a podiel formálne zamestnaných, ale nepracujúcich ľudí, sa zdvojnásobil na 17 percent, konštatuje správa. Agentúra Eurofound sa zameriava na monitorovanie a zlepšovanie životných a pracovných podmienok v európskom bloku.
Vo svojej správe uviedla tiež, že počet dočasných, sezónnych pracovných miest klesol o 17 percent, pričom ich najväčší úbytok zaznamenali Španielsko, Francúzsko, Poľsko, Taliansko a Grécko. A k najprudšiemu poklesu zamestnanosti došlo medzi mladými ľuďmi. Miera zamestnanosti mladých sa počas pandémie znížila viac ako počas finančnej krízy, ktorá sa začala v roku 2008. Hrozí tak riziko ďalšej „stratenej generácie“.
Pandémia zároveň prehĺbila nerovnosti oveľa viac ako finančná a hospodárska kríza pred vyše desiatimi rokmi. Najtvrdšie totiž zasiahla odvetvia, v ktorých dominujú ženy, ako sú ubytovacie služby, stravovanie a cestovanie. Vzhľadom na to, že približne polovica pracovnej sily v EÚ prešla na prácu na diaľku, vzdelanejší zamestnanci v mestských centrách si s väčšou pravdepodobnosťou udržali svoje pracovné miesto ako ostatní, čo tiež viedlo k zvýšeniu nerovností.