Podľa Krajniaka pôjde o odškodnenie pre všetkých pracujúcich členov domácnosti. Okrem dorovnania príjmu má nová dávka ľudí motivovať k dodržiavaniu domácej izolácie. Má byť teda nielen pre chorých, ale aj tých, čo sú v karanténe. Minister práce naznačil, že finančná kompenzácia sa bude počítať ako percento z čistej mzdy zamestnanca. Zvýšiť by sa mala aj samotná suma dávok pandemickej péenky a ošetrovného.
Analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský upozorňuje, že chýbajú argumenty novej kompenzačnej schémy. Krajniakov rezort ide do ďalších výdavkov, pričom nie je jasné, či je to naozaj potrebné, upozorňuje. „Mali by prezentovať aj čísla ako napríklad, koľko ľudí porušuje karanténu kvôli tomu, aby pracovali,“ hovorí Vlachynský.
Navyše, ani kompenzácia príjmu podľa neho nie je zárukou, že ľudia nebudú karanténu porušovať. „Preto by toto opatrenie malo byť skombinované s jasným procesom kontroly,“ tvrdí analytik. Ako dodal, opatrenia by mali byť aj cielené. Niektorí ľudia totiž poberajú pandemickú PN aj napriek tomu, že ich karanténa neovplyvňuje a pracujú napríklad z domu.
Odškodnenie za vyradenie ľudí z práce kvôli karanténe alebo ochoreniu je však len jedným z opatrení, o ktorom sa hovorí. Počet pozitívnych prípadov koronavírusu totiž aj napriek obmedzeniam neklesá. Nové opatrenia to majú zmeniť. Do konca apríla by mala fungovať aj aplikácia takzvanej e-karantény, ktorú pripravuje rezort ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS).
Klinec po hlavičke či nečitateľná pomoc?
Riaditeľ mzdovej a personálnej agentúry Elanor Ivan Zizič tvrdí, že ministerstvo práce novým opatrením trafilo do čierneho. Mnohí zamestnanci podľa neho kvôli prepadu príjmu radšej vedome porušujú karanténu a obchádzajú pravidlá. „Príspevok by mal výrazne pomôcť všetkým segmentom ekonomiky, pretože adresne podporí ľudí v krízovej situácii,“ tvrdí Zizič.
Nie všetci to vidia tak ružovo. Generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušová hovorí o „nečitateľnosti“ pomoci. „Prečo štát na takýto typ pomoci nájde peniaze s ľahkosťou, ale na iné nie?“ pýta sa Bellušová. Dodala, že peniaze sa nenašli napríklad na kurzarbeit pre živnostníkov alebo na fixné náklady pre zasiahnuté firmy.
Rezort práce zatiaľ nespresnil, ako bude mechanizmus fungovať a aký bude dosah na verejné financie. „K tejto téme budú ešte prebiehať rokovania, preto vás prosíme o strpenie. Verejnosť i médiá budeme včas informovať,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva práce Michaela Slivková Kirňaková. Keď odškodnenie prejde, nárok by mal platiť spätne, a to od 1. marca tohto roka.
Neskoro, ale predsa
„Pravdepodobne pôjde o ďalšiu schému odškodňovania ľudí. Vzhľadom na skúsenosti s dostupnými schémami môže dôjsť k tomu, že opätovne opatrenie sa nebude týkať všetkých, ktorí oň budú žiadať,“ varuje hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Martina Nemethová. Keďže cieľom je odškodňovanie choroby, odborári by uvítali, aby mal nárok každý človek s konoravírusom bez rozdielu, dodala. K novým opatreniam však chýbajú informácie. Nemethová nepredpokladá, že sa kvôli kompenzáciám bude meniť zákon o sociálnom poistení.
KOZ pritom už žiadala rezort práce o zmeny v pandemických dávkach ešte minuloročnú jar. Odborári vtedy navrhovali napríklad i to, aby bola výška karanténneho ošetrovného dorovnaná tak, že sa vyrovná čistej mzde. Okrem toho chceli zaviesť aj stopercentnú náhradu mzdy pre ľudí z „prvej línie“, ktorí sa koronavírusom nakazia v práci. Cez Krajniakov rezort to však vlani v apríli nakoniec neprešlo. Ohlásené opatrenia podľa odborárov prichádzajú síce až po roku, ale môžu výrazne napomôcť k udržaniu výšky príjmu v čase nepriaznivej zdravotnej situácie.
(Ne)odškodnení podnikatelia
Snahy o pandemické odškodňovanie pritom navrhoval aj Sulík. Ten chcel samostatnou schémou pomôcť podnikateľom a firmám, ktoré doteraz štátna pomoc obišla. O návrhu mala vláda rokovať už trikrát. Zákon najprv stiahol na poslednú chvíľu rezort financií. Dôvodil ďalším prepočítaním. Minulý týždeň sa do programu rokovania ani nedostal.
Podnikatelia sa i preto čudujú, že s Krajniakovým odškodňovacím systémom až taký problém nie je. „Štát jednoznačne uprednostňuje pomoc pre zamestnancov, na úkor iných skupín aktívneho obyvateľstva,“ tvrdí Bellušová s tým, že Slovenský živnostenský zväz opakovane poukazuje na nízku sociálnu ochranu živnostníkov na Slovensku. Zvýšenie péenky je však podľa nej zmysluplné predovšetkým pre ľudí s pracovným pomerom. Napriek tomu ide o „znepokojivý a netransparentný“ prístup vo forme pomoci pre rôzne skupiny pracujúcich ľudí, upozorňuje Bellušová.
Problém s výpadkom príjmu pre karanténu môžu mať aj živnostníci, ktorí už síce podnikajú, ale ešte neplatia sociálne odvody. Vtedy totiž nemajú nárok ani na pandemickú PN. Ide najmä o tých, ktorí ešte nie sú povinní platiť odvody počas prvého roku podnikania alebo jednoducho nemali taký príjem, aby im povinné poistenie vzniklo. Podľa odborárov preto bude potrebné prijať schému štátnej pomoci aj pre osoby, ktoré sú v karanténe alebo im bola nariadená izolácia, ale nárok na nemocenské dávky im nevznikol.
Dnes už platí úrazový príplatok
Ľudia sa na pandemickú práceneschopnosť (PN) dostanú spravidla po pozitívnom teste na COVID-19. Môže však ísť aj o nariadenú karanténu po kontakte s človekom s potvrdeným koronavírusom. V porovnaní s klasickým nemocenským sa vypláca už od prvého dňa práceneschopnosti. Sociálna poisťovňa ľuďom uhrádza zhruba 55 percent ich hrubej mesačnej mzdy. Od novembra minulého roka tiež platí úrazový príplatok pre zamestnancov, ktorí sa koronavírusom nakazia v práci a majú nárok na pandemickú PN. Zamestnanci tak majú nárok na príplatok vo výške zhruba 25 percent ich mzdy. Nie je preto jasné, či bude rezort práce tento príplatok prerábať, alebo bude vyplácaný aj s odškodnením pre ľudí v karanténe.