"Veľmi hrubý odhad, založený na skúsenostiach minuloročného lockdownu, sú škody minimálne na úrovni 50 miliónov eur denne v optimistickom prípade, teda ak by aspoň časť priemyslu výpadok dobehla neskôr. Pesimistický odhad môže byť aj dvojnásobný,“ upozorňuje analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský. To sú však podľa neho len okamžité škody. Rátať treba aj s tým, že niektorí podnikatelia by prišli o zákazky, iní by zbankrotovali, dodáva analytik. Pripomína, že po pandemickom roku sú v oveľa horšej kondícii ako vlani na jar.
Samozrejme, ekonomické straty by pocítili i ľudia. Okrem krachujúcich firiem by zatvorenie ekonomiky doľahlo aj na rodinné rozpočty. "Ak použijem veľmi ilustratívny prepočet, v optimistickom prípade trojtýždňový lockdown štvorčlennej rodine spôsobí škodu okolo 1000 eur,“ hovorí Vlachynský. Málo? Veľa? Najviac by to tak ako na jar pocítili ekonomicky slabšie vrstvy obyvateľstva, a tiež napríklad osamelí rodičia. Ostatne, analytik upozorňuje, že prerátať by si to mala najmä vláda.
Zdá sa však, že prepočty zatiaľ nie sú. "V tejto chvíli je predčasné napísať, koľko finančných prostriedkov by štát stál tvrdý lockdown. Ministerstvo financií nemá lockdown v duchu zatvorenia veľkých fabrík zanalyzovaný ani vyčíslený,“ priznáva tlačový odbor rezortu financií. Tvrdí, že dôsledky by boli mimoriadne vážne, a preto má každá firma i človek dodržiavať protipandemické opatrenia. "Treba urobiť všetko pre ochranu zdravia i života občanov, ale zároveň aj pre ochranu ekonomiky, osobitne priemyslu, ktorý je jej chrbtovou kosťou,“ dušuje sa ministerstvo financií.
Jasno v stratách nemajú ani v rezorte hospodárstva, pod ktoré priemysel patrí. "Rezort hospodárstva nedisponuje takýmito údajmi a tieto otázky považuje v súčasnosti za predčasné,“ odpovedal jeho tlačový odbor na otázku denníka Pravda, či má prepočty tvrdého lockdownu.
Tri týždne. A čo potom?
Najtvrdší úder pre slovenskú ekonomiku, tak hodnotí zatvorenie fabrík analytička 365.bank Jana Glasová. "Najsilnejší dosah na naše hospodárstvo by, samozrejme, malo zatvorenie automobiliek a nadväzujúcich podnikov a tiež zatvorenie výrobcov televízorov, počítačov a elektroniky,“ hovorí. Práve tieto odvetvia sú totiž ťahúňmi nášho hospodárskeho rastu.
Straty by podľa analytičky záviseli od toho, či by vláda pristúpila k plošnému zatvoreniu závodov alebo by to odstupňovala napríklad podľa počtu zamestnancov. Záležalo by však aj na dĺžke, upozorňuje Glasová. "Každý deň takéhoto vypnutia ekonomiky by predstavoval obrovské straty a Slovensko by sa ocitlo v hlbokej recesii za príslušný štvrťrok,“ hovorí. Dlhodobejšie zatvorenie priemyselných podnikov by okrem toho mohlo viesť aj k narušeniu dodávateľsko – odberateľských vzťahov i exportných trhov, upozorňuje analytička. Urobiť podľa nej treba všetko, aby sa Slovensko takémuto kroku vyhlo.
Akýkoľvek lockdown bude však podľa Vlachynského len kúpením si času na pár týždňov, ako to krajina urobila už vlani. "Štát tragicky zlyhal v príprave zdravotníctva na pandémiu, ako aj v trasovaní či v obstaraní vakcíny, kde sa vzdal zodpovednosti a prehodil ju na Brusel,“ hovorí Vlachynský. Otázne tak je, čo by prišlo po tvrdých opatreniach. "Spraví sa počas tých týždňov niečo výnimočné, alebo sa o mesiac budeme chystať na ďalšie totálne zavretie?“ pýta sa analytik.
Nerobte to!
Firmy len s nevôľou pozorujú úvahy o možnom plošnom zastavení ekonomiky. "Všetky prípadne nariadené procesy v tejto súvislosti musia byť plánované a vopred dohodnuté so zástupcami konkrétnych, prípadne dotknutých priemyselných odvetví, inak hrozia škody neprimerané dosiahnutému efektu,“ upozorňuje hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová. Negatívny dosah na obchodné vzťahy majú podľa nej už len samotné úvahy politikov o zatváraní fabrík. Prísť môže i k rušeniu objednávok, dodáva Filová. Pocítili by to však nielen firmy a ich zamestnanci, ale v konečnom dôsledku i štát, upozorňuje.
"Bohužiaľ, väčšina podnikov sa ešte nespamätala z prvej či druhej vlny pandémie a majú vyčerpané finančné rezervy,“ hovorí Filová. Opätovné plošné zatváranie prevádzok môže tieto problémy ešte viac prehĺbiť, väčšina firiem sa dostane na pokraj krachu, dodáva. Pripomína, že firmy testujú, čo im pomáha brániť veľkej chorobnosti. "Vláda by sa momentálne mala zamerať najmä na zabezpečenie dostatočného množstva vakcín a rýchle očkovanie obyvateľstva,“ hovorí Filová.
Neprípustné je zatváranie fabrík i pre Klub 500. Okrem toho nie každú výrobu je možné zastaviť zo dňa na deň, nehovoriac o opätovnom rozbehu. "Takéto rozhodnutie môže napáchať obrovské ekonomické škody, ohroziť fungovanie podnikov, ich technológií, zdravie a bezpečnosť obyvateľstva,“ upozorňuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Odstavenie niektorých prevádzok nesie so sebou aj bezpečnostné riziká, dodáva. V stávke ja však takto aj dobré meno našich firiem i udržanie pracovných miest. "Žiaľ, v takomto prípade nemusí postačovať ani kurzarbeit,“ hovorí Gregor.
Prineskoro a prislabé
Úplný lockdown by bol podľa viceprezidentky Konfederácie odborových zväzov Moniky Uhlerovej dôsledkom doterajšieho nezvládnutia manažovania krízy. "Množstvo výnimiek sa ukázalo ako náročné epidemicky, ekonomicky i psychicky,“ hovorí. Sprísnenie i kontrola tu mali byť už pred niekoľkými mesiacmi, dodáva.
Aj Uhlerová dúfa, že k tvrdému lockdownu nepríde. A hoci je situácia kritická, následné – dlhodobé, dosahy by boli katastrofálne. "Obávam sa, že straty by boli veľké a neviem, či by sme sa z toho ako ekonomika a spoločnosť dokázali rýchlo spamätať,“ hovorí. Prípadný krach podnikov a zvyšujúca sa nezamestnanosť totiž na seba naviažu chudobu. „Nielen vírus, ale aj nezamestnanosť a chudoba zabíjajú,“ hovorí Uhlerová. Odstrániť sa však dajú len veľmi pomaly, a sú viac ako drahé. "Takýto krok však vyžaduje v prvom rade plánovanie a prípravu, nie je možné ho zrealizovať zo dňa na deň, a následné kompenzácie sú nevyhnutné,“ hovorí Uhlerová. Meniť by sa museli i schémy pomoci, dodáva. Okrem toho by takýto zásah mal byť podľa nej prerokovaný aj na tripartite. I ona pripomína, že mnohé podniky sa nedajú odstaviť len tak. Otázne je podľa nej i to, či by sa zatváranie dotklo aj kritickej infraštruktúry.
V súčasnosti už podľa odborárky štáty nesiahajú po úplnom lockdowne, väčšina sa poučila z prvej vlny. „Krajiny majú v súčasnosti jasné plány postupného uvoľňovania, ako aj naštartovania krízou postihnutých ekonomík a rôzne grantové schémy na oživenie pozatváraných podnikateľských subjektov,“ hovorí Uhlerová. Problematická môže byť i previazanosť európskych ekonomík – odberateľsko-dodávateľské vzťahy by vyžadovali koordinované vypnutie v celej únii. To je podľa Uhlerovej nepredstaviteľné. „Vláda ani nemá predstavu o tom, ako naplánovať vypnutie ekonomiky, čo všetko môže po ňom nastať v sociálnej a hospodárskej sfére, a ako sa na to pripraviť,“ hovorí.
Firmy stále dúfajú, že zatvárať sa nebude
Nedozerné škody, tak by doľahol na firmy tvrdý lockdown. Dosah by mal i v celoeurópskom kontexte, upozornila hovorkyňa spoločnosti Volkswagen Lucia Kovarovič Makayová. „Preto sa budeme snažiť robiť na našej strane všetko pre to, aby to tak ďaleko nezašlo,“ uviedla. Volkswagen však stále dúfa, že k takémuto kroku nedôjde. „Vysoká priorita by mala byť kladená na presadenie a kontrolu už existujúcich opatrení,“ dodala Kovarovič Makayová.
Na zlepšení situácie pracujú i v košických oceliarňach. „Mali sme možnosť prostredníctvom zamestnávateľských zväzov aj priamo komunikovať s predstaviteľmi vlády a veríme, že tvrdý lockdown nebude,“ povedal hovorca U. S. Steel Košice Ján Bača. Hutnícka spoločnosť napríklad používa respirátory FFP2 na každom pracovisku, fabrika taktiež intenzívne testuje a robí množstvo lokálnych opatrení na konkrétnych pracoviskách na zníženie kontaktu, dodal Bača. (sita)