Tieto poklesy nasledujú po silnom oživení v 3. štvrťroku 2020, keď sa HDP regiónu, ktorý zaviedol euro, zvýšil medzikvartálne o 12,5 % a celej Únie o 11,6 %. Na druhej strane, v období apríl – jún 2020, po zavedení prvých blokád na zastavenie šírenia nového koronavírusu, zaznamenali obe ekonomiky svoj najstrmší pád od začiatku vyhodnocovania týchto údajov v roku 1995. Konkrétne sa HDP eurozóny v 2. štvrťroku 2020 prepadol o 11,6 % a EÚ o 11,2 %.
Za celý rok 2020 klesol HDP eurozóny o 6,6 % a celej Únie o 6,2 % po náraste o 1,3 % v euroregióne v roku 2019 a o 1,6 % v EÚ.
V medziročnom porovnaní a po úprave o sezónne vplyvy sa výkon ekonomiky eurozóny v období október – december 2020 znížil o 4,9 % v eurozóne a o 4,6 % v EÚ (po poklese o 4,2 %, respektíve o 4,1 % v predchádzajúcom štvrťroku).
Na ilustráciu, HDP Spojených štátov sa vo 4. štvrťroku 2020 zvýšil medzikvartálne o 1 % a medziročne klesol o 2,4 %.
Spomedzi členských štátov EÚ najstrmší medzikvartálny rast HDP zaznamenali vo 4. štvrťroku 2020 Rumunsko (4,8 %), Malta (3,8 %), Chorvátsko a Grécko (v oboch o 2,7 %). Naopak, najprudší pokles mali v Írsku (-5,1 %) a Rakúsku (-2,7 %), po ktorých nasledovali Taliansko (-1,9 %) a Francúzsko (-1,4 %).
V prípade Slovenska sa HDP v posledných troch mesiacoch 2020 medzikvartálnom porovnaní zvýšil o 0,2 % a medziročne klesol o 2,6 %.
Pokiaľ ide o jednotlivé komponenty, vo 4. štvrťroku 2020 sa výdavky na konečnú spotrebu domácností znížili o 3 % v eurozóne a o 2,8 % v EÚ (po náraste o 14,1 % v eurozóne a o 13,3 % v EÚ v predchádzajúcom štvrťroku).
Tvorba hrubého fixného kapitálu sa v období október – december zvýšila v eurozóne o 1,6 % a v EÚ o 1,3 %, export stúpol v euroregióne o 3,5 % a v Únii o 3,7 % a import vzrástol o 4,1 % v prípade eurozóny a o 4 % v EÚ.
Výdavky domácností na konečnú spotrebu mali negatívny príspevok k HDP v eurozóne vo 4. štvrťroku na úrovni –1,6 percentuálneho bodu (p. b.) a v EÚ vo výške –1,5 p. b., zatiaľ čo príspevky z tvorby hrubého fixného kapitálu boli v oboch zónach kladné, vo výške 0,3 p. b. a kladne prispeli aj zmeny stavu zásob, a to 0,6 p. b. v oboch zónach. Príspevok zahraničnej bilancie bol mierne negatívny pre eurozónu a neutrálny pre EÚ, zatiaľ čo príspevky z konečných výdavkov vlády boli mierne pozitívne v oboch zónach.