Heger cez plán obnovy sľubuje zvýšenie životnej úrovne na 92 % priemeru únie do roku 2030

„Mám z dokumentu veľmi dobrý pocit. Vybrali sme priority, navrhli sme reformy a vytýčili ciele,“ povedal minister financií Eduard Heger (OĽaNO) na tlačovej konferencii pri predstavení dokumentu. Ten sa má sústrediť hlavne na štrukturálne reformy a investície za vyše šesť miliárd eur v piatich konkrétnych oblastiach – zdravotníctvo, školstvo, digitalizácia, zelená obnova a inovatívnosť. Práve v nich nám Európska komisia vo svojej výročnej správe každoročne vyčíta zlyhania.

Kľúčovou časťou dokumentu sú ale podľa Hegera práve reformy, vrátane zavedenia výdavkových stropov, efektívneho riadenia verejných financií, zmien v dôchodkoch a tiež reforiem riadenia vedy. Zmeniť by sa mal aj daňový mix, ktorý ministerstvo avizuje už nejaký ten mesiac. K jeho predstaveniu by malo dôjsť už v najbližších týždňoch. Cieľom má byť dobehnutie krajín Európskej únie. A to cez zvýšenie životnej úrovne Slovenska na 92 percent priemeru členských krajín už do roku 2030. V súčasnosti sa nachádzame na 74 percentách.

Podľa analytika spoločnosti Finlord.cz Borisa Tomčiaka však podobné zázraky od Plánu obnovy nemáme očakávať – a aj dosiahnutie 85-percentného priemeru únie by bolo veľkým úspechom. „Problém je v tom, že na takýto silný rozmach nie je slovenské podnikateľské prostredie pripravené. Zároveň sa nedá očakávať, že by v najbližších rokoch prišli masívne zahraničné investície,“ hovorí. Balík podporí niektoré segmenty ekonomiky, ale o zásadný hospodársky rozmach sa i tak budú musieť postarať samotné firmy a ich zamestnanci, dodáva analytik.

Súčasne s medzirezortným pripomienkovým konaním preto k samotnému plánu prebieha aj ďalšie, a to k zákonu o jeho implementácii. „Plánujeme aj okrúhle stoly s odborníkmi a ministerské diskusie na jednotlivé témy,“ hovorí generálna riaditeľka sekcie Plánu obnovy Lívia Vašáková. V najbližších týždňoch tak bude pokračovať ďalšie dolaďovanie s Európskou komisiou, nielen v prípade jednotlivých oblastí, ale aj samotnej implementácie a míľnikov. Výsledný verdikt po aprílovom zaslaní by sme si mali vypočuť už v lete. Potom bude uvoľnená prvá časť peňazí, takzvané predfinancovanie.

Potravinári majú iné schémy

Konkrétne opatrenia podľa Hegera vzišli z ôsmich mesiacov rokovaní so zástupcami zamestnávateľov, zamestnancov, miest a obcí, ako aj s európskymi a národnými poslancami. „Je to dosť veľké zrkadlo, aby sa v ňom pri dobrej vôli našiel každý,“ tvrdí minister financií. Reagoval tak na opakovanú kritiku z radov zástupcov kultúry, poľnohospodárov či potravinárov, na ktorých sa pri delení peňazí akosi pozabudlo. Nový plán podľa Hegera však s kultúrou do istej miery počíta.

Okrem toho podľa ministra financií netreba zabúdať ani na fakt, že na Slovensko poputuje ďalších 13 miliárd eur z nového programovacieho obdobia. Práve tam je pre potreby agrosektora viacero podporných schém.

Potravinári však podporu z plánu považujú za kľúčovú. „Štát sa musí do budúcnosti pripraviť aj na rôzne krízové scenáre, že nebude z rôznych dôvodov dostatok nielenže vlastných, ale ani dovozových potravín,“ povedala pre denník Pravda hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová. Slovenské poľnohospodárstvo je dlhodobo podfinancované, nekoncepčne riadené a nedostatočne konkurencieschopné na vnútornom trhu únie, dodáva. Poľnohospodári preto podľa Holéciovej do plánu obnovy vkladali veľkú nádej. Navyše, situáciu podľa nej nezachránia ani nové eurofondy. „Spracovateľský priemysel v novom programovacom období už nebude možné podporiť z II. piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako to bolo doteraz,“ upozorňuje Holéciová.

Zamestnávatelia: Počkáme si

Zopár pripomienok budú mať určite aj firmy. Dokument si však najprv musia preštudovať a zistiť, čo z ich postrehov sa do oficiálnej verzie nakoniec dostalo a čo, naopak, nie. „V súčasnosti budú prebiehať okrúhle tematické stoly, kde budeme mať ako zástupcovia zamestnávateľov priestor pre konštruktívnu diskusiu,“ povedala hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Miriam Filová.

Podľa Klubu 500 však doteraz zverejnenému plánu chýba viacero vecí. „Očakávali by sme silný dôraz na posilnenie konkurencieschop­nosti slovenskej ekonomiky, pretože aj v súčasnosti prechádzame krízou len vďaka vysokému podielu priemyslu na HDP,“ hovorí jeho výkonný riaditeľ Tibor Gregor. Namieste je aj podpora investícií do opatrení na znižovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie vo všeobecnosti, nielen na dekarbonizáciu, dodáva.

Málo opatrení pre podnikateľov vyčíta plánu aj Tomčiak. „Takto navrhnutý skôr zodpovedá predstavám Európskej únie,“ hovorí. Ekonomická situácia v Nemecku či vo Francúzsku je ale omnoho lepšia, preto si tieto štáty môžu dovoliť investovať do zelených technológií či lepšieho životného štýlu obyvateľov viac ako Slovensko, vysvetľuje analytik. Podľa Hegera však podnikateľom plán pomôže dosť, a to práve cez spomínané reformy. „Potrebujú hlavne debyrokratizáciu a nastaviť podmienky tak, aby pre každého platila rovnosť príležitostí,“ tvrdí minister.

Iné financovanie ako pri eurofondoch

S plánom obnovy sa spája aj ľahšie plnenie v ňom stanovených cieľov. Namiesto výziev, na aké sme zvyknutí pri bežných eurofondoch, bude v prípade tohto balíka platiť plnenie míľnikov a cieľov, takzvanej cestovnej mapy. „Rezorty si museli určiť, čo a kedy chcú robiť, a toho sa budeme musieť najbližších šesť rokov držať,“ vysvetľuje Heger. Na základe splnenia daných míľnikov nám nakoniec budú vyplácané aj jednotlivé sumy. Na to budeme podľa ministra potrebovať silnú politickú podporu, veľké odhodlanie, dobré organizačné schopnosti a veľa trpezlivosti.

Podľa Tomčiaka však najviac urobí správne nastavená komunikácia realizátorov investícií a reforiem so štátnymi úradníkmi, ktorí o pridelení rozhodujú. „K zefektívneniu procesov pomôže aj rozsiahla digitalizácia a vysoký počet odborne preškolených zamestnancov, ktorí budú schopní oddeliť kvalitné projekty od tých nekvalitných,“ hovorí.