Heger cez plán obnovy sľubuje zvýšenie životnej úrovne na 92 % priemeru únie do roku 2030

Po uniknutí verzie koncom minulého roka a dopracovávaní nových pravidiel z Bruselu počas januára konečne došlo i na medzirezortné pripomienkové konanie. Plán obnovy, ktorý Slovensko musí odovzdať únii do konca apríla, doň zamieril v pondelok. Rezort financií chce vraj vziať do úvahy každý zmysluplný návrh. Podarí sa však ambiciózne plány pretaviť do reality? To bude závisieť od politickej vôle, ale aj od schopnosti poverených úradníkov.

, 09.03.2021 06:00
eduard heger, plán obnovy Foto: ,
Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) predstavil plán obnovy.
237

„Mám z dokumentu veľmi dobrý pocit. Vybrali sme priority, navrhli sme reformy a vytýčili ciele,“ povedal minister financií Eduard Heger (OĽaNO) na tlačovej konferencii pri predstavení dokumentu. Ten sa má sústrediť hlavne na štrukturálne reformy a investície za vyše šesť miliárd eur v piatich konkrétnych oblastiach – zdravotníctvo, školstvo, digitalizácia, zelená obnova a inovatívnosť. Práve v nich nám Európska komisia vo svojej výročnej správe každoročne vyčíta zlyhania.

Kľúčovou časťou dokumentu sú ale podľa Hegera práve reformy, vrátane zavedenia výdavkových stropov, efektívneho riadenia verejných financií, zmien v dôchodkoch a tiež reforiem riadenia vedy. Zmeniť by sa mal aj daňový mix, ktorý ministerstvo avizuje už nejaký ten mesiac. K jeho predstaveniu by malo dôjsť už v najbližších týždňoch. Cieľom má byť dobehnutie krajín Európskej únie. A to cez zvýšenie životnej úrovne Slovenska na 92 percent priemeru členských krajín už do roku 2030. V súčasnosti sa nachádzame na 74 percentách.

Podľa analytika spoločnosti Finlord.cz Borisa Tomčiaka však podobné zázraky od Plánu obnovy nemáme očakávať – a aj dosiahnutie 85-percentného priemeru únie by bolo veľkým úspechom. „Problém je v tom, že na takýto silný rozmach nie je slovenské podnikateľské prostredie pripravené. Zároveň sa nedá očakávať, že by v najbližších rokoch prišli masívne zahraničné investície,“ hovorí. Balík podporí niektoré segmenty ekonomiky, ale o zásadný hospodársky rozmach sa i tak budú musieť postarať samotné firmy a ich zamestnanci, dodáva analytik.

Súčasne s medzirezortným pripomienkovým konaním preto k samotnému plánu prebieha aj ďalšie, a to k zákonu o jeho implementácii. „Plánujeme aj okrúhle stoly s odborníkmi a ministerské diskusie na jednotlivé témy,“ hovorí generálna riaditeľka sekcie Plánu obnovy Lívia Vašáková. V najbližších týždňoch tak bude pokračovať ďalšie dolaďovanie s Európskou komisiou, nielen v prípade jednotlivých oblastí, ale aj samotnej implementácie a míľnikov. Výsledný verdikt po aprílovom zaslaní by sme si mali vypočuť už v lete. Potom bude uvoľnená prvá časť peňazí, takzvané predfinancovanie.

VIDEO: Pozrite si tlačovú besedu, kde minister financií Eduard Heger predstavil plán obnovy.

Potravinári majú iné schémy

Konkrétne opatrenia podľa Hegera vzišli z ôsmich mesiacov rokovaní so zástupcami zamestnávateľov, zamestnancov, miest a obcí, ako aj s európskymi a národnými poslancami. „Je to dosť veľké zrkadlo, aby sa v ňom pri dobrej vôli našiel každý,“ tvrdí minister financií. Reagoval tak na opakovanú kritiku z radov zástupcov kultúry, poľnohospodárov či potravinárov, na ktorých sa pri delení peňazí akosi pozabudlo. Nový plán podľa Hegera však s kultúrou do istej miery počíta.

Okrem toho podľa ministra financií netreba zabúdať ani na fakt, že na Slovensko poputuje ďalších 13 miliárd eur z nového programovacieho obdobia. Práve tam je pre potreby agrosektora viacero podporných schém.

Potravinári však podporu z plánu považujú za kľúčovú. „Štát sa musí do budúcnosti pripraviť aj na rôzne krízové scenáre, že nebude z rôznych dôvodov dostatok nielenže vlastných, ale ani dovozových potravín,“ povedala pre denník Pravda hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová. Slovenské poľnohospodárstvo je dlhodobo podfinancované, nekoncepčne riadené a nedostatočne konkurencieschopné na vnútornom trhu únie, dodáva. Poľnohospodári preto podľa Holéciovej do plánu obnovy vkladali veľkú nádej. Navyše, situáciu podľa nej nezachránia ani nové eurofondy. „Spracovateľský priemysel v novom programovacom období už nebude možné podporiť z II. piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako to bolo doteraz,“ upozorňuje Holéciová.

S čím ráta plán obnovy?

Zelené Slovensko (2,17 mld. €)

  • Obnoviteľné zdroje, energetická infraštruktúra (220 mil. €)
  • Zelená obnova budov (700 mil. €)
  • Udržateľná doprava (750 mil. €)
  • Dekarbonizácia priemyslu (350 mil. €)
  • Adaptácia na zmenu klímy (150 mil. €)

Lepšie vzdelanie pre každého (800 mil. €)

  • Dostupné a inkluzívne vzdelávanie pre všetky deti (150 mil. €)**
  • Vzdelávanie pre 21. storočie (450 mil. €)**
  • Zvýšenie výkonnosti vysokých škôl (200 mil. €)**

Veda, výskum inovácie (700 mil. €)

  • Efektívnejšie riadenie, posilnenie financovania vedy,
  • výskumu, inovácií a digitálnej ekonomiky (600 mil. €)
  • Lákanie a udržanie talentov (100 mi. €)

Efektívna verejná správa (1,03 mld. €)

  • Zlepšenie podnikateľského prostredia (10 mil. €)
  • Reforma justície (240 mil. €)
  • Digitálne Slovensko (580 mil. €)
  • Boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva (200 mil. €)
  • Zdravé verejné financie –

Zdravie (1,45 mld. €)

  • Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť (1,1 mld. €)
  • Starostlivosť o duševné zdravie (100 mil. €)
  • Dlhodobá starostlivosť (250 mil. €)

Zamestnávatelia: Počkáme si

Zopár pripomienok budú mať určite aj firmy. Dokument si však najprv musia preštudovať a zistiť, čo z ich postrehov sa do oficiálnej verzie nakoniec dostalo a čo, naopak, nie. „V súčasnosti budú prebiehať okrúhle tematické stoly, kde budeme mať ako zástupcovia zamestnávateľov priestor pre konštruktívnu diskusiu,“ povedala hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Miriam Filová.

Podľa Klubu 500 však doteraz zverejnenému plánu chýba viacero vecí. „Očakávali by sme silný dôraz na posilnenie konkurencieschop­nosti slovenskej ekonomiky, pretože aj v súčasnosti prechádzame krízou len vďaka vysokému podielu priemyslu na HDP,“ hovorí jeho výkonný riaditeľ Tibor Gregor. Namieste je aj podpora investícií do opatrení na znižovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie vo všeobecnosti, nielen na dekarbonizáciu, dodáva.

Málo opatrení pre podnikateľov vyčíta plánu aj Tomčiak. „Takto navrhnutý skôr zodpovedá predstavám Európskej únie,“ hovorí. Ekonomická situácia v Nemecku či vo Francúzsku je ale omnoho lepšia, preto si tieto štáty môžu dovoliť investovať do zelených technológií či lepšieho životného štýlu obyvateľov viac ako Slovensko, vysvetľuje analytik. Podľa Hegera však podnikateľom plán pomôže dosť, a to práve cez spomínané reformy. „Potrebujú hlavne debyrokratizáciu a nastaviť podmienky tak, aby pre každého platila rovnosť príležitostí,“ tvrdí minister.

Aké reformy prinesie?

Komplexná dôchodková reforma

  • Zlepšenie dlhodobej udržateľnosti a vyššie dôchodky zo súkromne spravovaných účtov
  • výšenie transparentnosti a informovanosti o dôchodkových nárokoch

Reforma rozpočtovej zodpovednosti

  • Zavedenie viacročných výdavkových stropov a fungujúce strednodobé rozpočtovanie.
  • Programové rozpočtovanie zohľadní princípy hodnoty za peniaze
  • Revízii bude podliehať väčšina verejných výdavkov

Efektívne riadenie verejných financií

  • Z rozpočtu sa budú financovať len návratné a pripravené projekty
  • Vznikne zásobník prioritných investičných projektov, dobudujú sa analytické jednotky
  • Zjednoduší sa príprava projektov

Prorastový daňový mix

  • Daňový systém bude menej zaťažovať ekonomickú aktivitu a viac spotrebu, majetok a negatívne externality

Iné financovanie ako pri eurofondoch

S plánom obnovy sa spája aj ľahšie plnenie v ňom stanovených cieľov. Namiesto výziev, na aké sme zvyknutí pri bežných eurofondoch, bude v prípade tohto balíka platiť plnenie míľnikov a cieľov, takzvanej cestovnej mapy. „Rezorty si museli určiť, čo a kedy chcú robiť, a toho sa budeme musieť najbližších šesť rokov držať,“ vysvetľuje Heger. Na základe splnenia daných míľnikov nám nakoniec budú vyplácané aj jednotlivé sumy. Na to budeme podľa ministra potrebovať silnú politickú podporu, veľké odhodlanie, dobré organizačné schopnosti a veľa trpezlivosti.

Podľa Tomčiaka však najviac urobí správne nastavená komunikácia realizátorov investícií a reforiem so štátnymi úradníkmi, ktorí o pridelení rozhodujú. „K zefektívneniu procesov pomôže aj rozsiahla digitalizácia a vysoký počet odborne preškolených zamestnancov, ktorí budú schopní oddeliť kvalitné projekty od tých nekvalitných,“ hovorí.

Mestá trvajú na svojom

Do medzirezortného pripomienkového konania sa plánujú zapojiť aj samosprávy. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) má podľa jeho hovorcu Michala Kaliňáka rozbehnuté aj stretnutia na úrovni Európskej komisie a jej zastúpenia na Slovensku. Na budúci týždeň sa svoje pripomienky chystá predstaviť aj guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi. „Pointa je v tom, že chceme udržateľné a inovatívne riešenia vrátane brownfieldov,“ hovorí Kaliňák. Práve riešenie týchto pozemkov, ktoré sa v súčasnosti nepoužívajú a ktoré môžu byť potenciálne kontaminované, im minister financií prisľúbil na jednom z rokovaní, a podľa Kaliňáka sa do výsledného dokumentu nakoniec nedostali. „Sú jednou z vecí, na ktorej budeme trvať,“ dodáva.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
237 debata chyba
Viac na túto tému: #plán obnovy #Eduard Heger