5 správ alebo ako Únia varuje pred skorým ukončením pomoci a banky sa pomaly zbavujú pobočiek

, 07.03.2021 12:00

Dokedy bude trvať štátna pomoc podnikateľov a firiem dotovaná zo štátneho rozpočtu a Európskej únie? Európska komisia dúfa, že aspoň do konca tohto roka, inak by mohlo dôjsť k masívnemu prepúšťaniu. Podobný názor majú aj európski odborári. Ako bude postupovať Slovensko? Ministerstvo práce chce pomoc vyplácať do konca roka, potom by mal nastúpiť schválený mechanizmus skrátenej práce, takzvaný "kurzarbeit".

Podľa mnohých odborníkov ide o z núdze cnosť. Dotovať všetky firmy bez rozdielu môže vyústiť k neskorším krachom neúspešných firiem, inú možnosť však nateraz nemáme.

Zatváranie praktizujú aj banky. V ich prípade však ide o znižovanie počtu pobočiek. Dôvodom majú byť hlavne vysoké náklady na ich prevádzku. Výsledok? V budúcnosti možno namiesto pravidelných návštev kamenných priestorov, budeme zvyknutí všetko riešiť cez internet.

Toto je výber piatich najdôležitejších článkov tohto týždňa, ktoré priniesla redakcia ekonomiky denníka Pravda.

1. Čo ak pomoc skončí priskoro?

Európska komisia varuje štáty pred rýchlym odstavením firiem od štátnej podpory. Ak by k nemu došlo, ekonomika sa podľa nej tento rok nemusí vyvíjať tak sľubne, ako to ukazuje posledná zimná makroprognóza komisie. Tá ráta až s 3,7-percentným rastom. Za pravdu Bruselu dávajú aj európski odborári. Umelé udržiavanie firiem pri živote má však aj svoje riziká.

„Makroprognóza je postavená na tom, že pomoc, ktorú štáty jednotlivým odvetviam poskytujú, bude pokračovať až dovtedy, kým sa neskončia všetky protipandemické opatrenia brzdiace ekonomickú aktivitu. Skoré ukončenie takejto pomoci môže významným spôsobom negatívne ovplyvniť jej ďalší vývoj,“ píše Európska komisia vo svojej zimnej správe o vývoji ekonomiky. Samozrejme, pomôcť má aj rýchle a účinné očkovanie, ako aj spustenie čerpania peňazí z nástroja NextGenerationEU vrátane Mechanizmu obnovy a odolnosti.

2. Banky sa zbavujú pobočiek

Zmizlo logo a v budove je tma. Osobná návšteva banky sa môže v budúcnosti skončiť s podobným výsledkom čoraz častejšie. Bankové domy totiž vlani zrušili najviac kamenných pobočiek za posledné roky. Ich počet klesol výraznejšie už štvrtý rok po sebe. Na konci vlaňajška bolo na Slovensku celkovo 1074 bankových pobočiek. Oproti roku 2019 ich ubudlo 66, menej ich bolo naposledy v roku 2003.

Dôvodom sú hlavne vysoké náklady na ich prevádzku. Preto sa v posledných rokoch zvyšujú aj poplatky za operácie pri osobnej návšteve. Banky sa tak okrem iného snažia ľudí dotlačiť do on-line bankovníctva, kde sú rovnaké služby zadarmo. Kvôli pandémii si ho prvýkrát museli vyskúšať aj ľudia, ktorí dovtedy vybavovali všetko osobne.

3. Voľno turizmus ani služby nespasí

V minulých rokoch boli práve jarné prázdniny v znamení preplnených svahov a ubytovacích zariadení. Dovolenkári najčastejšie vyhľadávali strediská s akvaparkmi či zariadenia, ktoré poskytovali wellness služby. Dnes sú však lyžiarske strediská a hotely naďalej mimo prevádzky. Prepady v tržbách a v návštevnosti sú tak na maximách. Ničomu nepomôžu ani najnovšie opatrenia, ktoré zakazujú cestu do prírody mimo okresu.

„Slováci počas jarných prázdnin v minulom roku najviac navštevovali Banskobystrický a Prešovský samosprávny kraj,“ hovorí Juraj Kerekeš, odborný konzultant Fóra cestovného ruchu SR. Cestovanie naprieč Slovenskom tentoraz možné nie je, čo však podľa mnohých situáciu nevyrieši. Prijaté opatrenia sú podľa Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska neúčinné a ich neustále sprísňovanie odrádza nielen domácich návštevníkov.

4. Zaplatíme za rožok 10 centov?

Rožok drahší o jeden cent a kilogramový bochník chleba o desať centov. Také bude zrejme rozuzlenie cenových rokovaní medzi pekármi a obchodníkmi. Víťazom súboja budú s najväčšou pravdepodobnosťou pekári. Vetrom do ich plachiet sa stalo zimné zdraženie pšenice naprieč celým svetom. Rožok, ako signalizujú ceny z podnikových predajní pekární, kde už k zdraženiu došlo, sa bude podľa všetkého predávať po deväť centov za kus.

K zvyšovaniu cien pečiva a chleba, ktoré sú pre každú vládnucu garnitúru citlivé, dochádza zhruba v sedemročných cykloch. Vždy súviseli najviac s cenovým vlnobitím na svetových trhoch s obilím a na Slovensku špecificky aj s niektorými zásahmi štátu do spotrebnej dane alebo do politiky tzv. zákonných príplatkov za prácu v noci či v dňoch pracovného voľna. Tiež sa v cene pekárskych výrobkov odrazil aj vývoj minimálnej mzdy.

5. Práca z domu po novom. Čo môžem a čo nie?

Ľudia si vyberú, kde a kedy chcú pracovať. Firma im tiež uhradí zvýšené náklady na prácu mimo kancelárie. Sľubuje to novela Zákonníka práce z dielne rezortu ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Novinky, ktoré do práce prinesú viac flexibility, ale aj možnú stratu mzdových výhod, začali platiť od marca.

Krajniakov rezort tak reagoval na pandemickú situáciu, počas ktorej sa práca z domu stala žiadanou. Vo februári tohto roka ju dokonca vláda firmám prikázala a doteraz ju kontroluje inšpekcia práce. Ľudia, ktorí pravidelne pracujú z domu, by tak so zamestnávateľmi mali pomaly prerábať zmluvy a dohodnúť sa na tom, čo zmenia v podmienkach.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#turizmus #štátna pomoc #Potraviny #Milan Krajniak #kurzarbeit #home office #banky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku