K zvyšovaniu cien pečiva a chleba, ktoré sú pre každú vládnucu garnitúru citlivé, dochádza zhruba v sedemročných cykloch. Vždy súviseli najviac s cenovým vlnobitím na svetových trhoch s obilím a na Slovensku špecificky aj s niektorými zásahmi štátu do spotrebnej dane alebo do politiky tzv. zákonných príplatkov za prácu v noci či v dňoch pracovného voľna. Tiež sa v cene pekárskych výrobkov odrazil aj vývoj minimálnej mzdy.
Karty tentoraz rozdala pandémia koronavírusu, ale aj afrického moru ošípaných a noví silní exportní hráči s obilím – Rusko, Ukrajina, Kazachstan. Prví dvaja obmedzili vývozy clami. Slovensko, hoci vyváža zhruba polovicu z produkcie obilnín, iba akceptuje to, čo sa odohráva na svetových trhoch. "Naša produkcia je taká malá, že z hľadiska svetových bilancií nezaváži, a keby sme aj rok nepestovali obilie, nič to na súčasnom vývoji nezmení,“ povedal Peter Marko, šéf Združenia pestovateľov obilnín.
Von surovina, domov výrobky
Tok tovarov je pre malú krajinu nevýhodný. Zo Slovenska odchádzajú do zahraničia – Rakúska, Talianska, Poľska alebo prístavov v Hamburgu či v rumunskej Konstance – tisíce ton pšenice a kukurice a naspäť prúdia zo západnej Európy polovice ošípaných, hydina či zmrazené pekárenské polotovary. "Von ide surovina a naspäť sa vracia v podobe výrobkov s pridanou hodnotou,“ konštatoval P. Marko. Ak si niekto myslí, že poľnohospodári na aktuálnom cenovom vývoji zbohatnú, mýli sa. Väčšina pestovateľov mala v čase zvýšenia cien už nízke zásoby pšenice, aktuálne ich Marko odhadol na desať percent.
Cena pšenice medzi lanskou jeseňou, keď sa pohybovala okolo 155 až 165 eur za tonu, sa zvýšila na súčasných 175 až 180 eur, pri tvrdej pšenici je to 220 eur za tonu. Takmer súčasne však zdražel jeden z významných vstupov – močovina, dusíkaté hnojivo išlo hore z 280 na 345 eur za tonu.
Kto je teda víťazom zvýšenia cien? Prvovýrobcovia či ich dodávatelia?
Rast ceny rožka o jeden obyčajný cent, o najmenšiu mincu, ktorá sa plánuje zrušiť, má zaujímavé pozadie. Za nepostrehnuteľným jedným centom je aj pozoruhodná uhlíková stopa, ktorú vytvárajú jednak naše vývozy obilia, jednak dovozy produktov z nich vyrobeného. Táto stopa sa tiahne zvyčajne dobrú tisícku kilometrov smerom na západ a toľko kilometrov druhým smerom.
A to preto, lebo na Slovensku sa rozpadla živočíšna výroba, ktorá bola hlavným konzumentom kŕmneho obilia, ako aj spracovateľský priemysel. Potravinárske obilie predávame Rakúšanom, Nemcom Poliakom, Talianom a naspäť vozíme špagety, iné druhy cestovín, ako aj mrazené polotovary, z ktorých majú hlavu v smútku pekári.
Rožok – kus nášho ja
Rožok je pre Slovákov, ale aj Čechov takým neodmysliteľným výrobkom, ako pre Francúzov bageta či pre Rakúšanov kornšpic alebo kaizerka. Všetky druhy pečiva sa už u nás vyrábajú zväčša z dovezeného mrazeného cesta a dopekajú sa v obchodných reťazcoch. A na konci vytláčajú krok za krokom tradičný rožok.
"Mali by sme o rožku viac hovoriť, veď utváral naše dejiny stravovania a ešte stále je chvalabohu ich súčasťou,“ hovorí Tatiana Lopúchová, predsedníčka predstavenstva Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov na Slovensku. Rožok – to sú slovenské raňajky. Rožok s maslom a medom alebo neodmysliteľný partner k 10 deka tresky, salámy. Ak má rožok prežiť, musí výrobca dostať zaň adekvátnu cenu. A to je už najmenej desaťročie problém.
Keď sa naposledy v sezóne 2013 až 2014 lámala cena obilia, reťazce uhájili cenu rožkov na úrovni šesť centov za kus. Cena obilia bola pritom taká vysoká ako pri aktuálnom zdražení. Pravda, 6-centový rožok vážil 40 gramov. V druhej polovici minulej dekády došlo pod tlakom ekonomických argumentov pekárov k zvýšeniu ceny rožka na sedem centov, ale na pulty prišiel 50-gramový rožok. "Dosiahli sme zvýšenie ceny o 17 percent, pritom naša gramáž narástla o 25 percent, potrebovali sme aspoň 20– či 22-percentný rast ceny, aby sme udržali ekonomiku výroby rožkov,“ vysvetlila Tatiana Lopúchová.
Aktuálne stoja rožky vo veľkých reťazcoch osem centov za kus. Táto cena (odchýlky od nej, samozrejme, nemožno vylúčiť) je medziiným odrazom zákonných príplatkov. Tie od ich zavedenia spolu so zvýšenou minimálnou mzdou pijú pekárom krv. Celých 80 percent pracovného času v pekárňach sa totiž odohráva v zóne mzdových nákladov zvýšených o príplatky. A výsledok? Medzi rokmi 2017 až 2021 stúpla celková cena práce vrátane odvodov o sto percent zo 700 na 1 400 eur.
Preto má pre pekárov každé vyjednávanie o cene rožkov mimoriadny význam. "Rožkov sa ročne upečú milióny, rozbehnúť linku nemá význam, ak nie je zabezpečené jej riadne, teda plné využitie. Od ceny rožkov sa odvíja cena celého radu výrobkov, je s nimi jednoducho spätá prítomnosť aj budúcnosť celého pekárskeho stavu,“ hovorí Lopúchová a dodáva, že keby sa bola cena rožkov v priebehu minulej aj predchádzajúcej dekády priebežne zvyšovala, bolo by dnes odvetvie inde.
Stratený čas
Problémom pekárenského odvetvia je na jednej strane modernizácia a na druhej obrovská konkurencia dopekajúcich pekární v obchodných reťazcoch. Tie ponúkajú spotrebiteľom čerstvo upečené pečivo síce z mrazeného polotovaru, ale v každej hodine, čo vkročia do predajne. A keď k tomu urobia akciu na kaizerky, ktorých cenu stlačia na úroveň rožkov, dostáva sa zákazník do pomykova. Prečo si nedať kaizerku?
Spotrebiteľ vôbec nerieši, že ide o produkt, ktorý bol možno celé mesiace zmrazený, to, že cestoval stovky kilometrov z Belgicka, Nemecka, Poľska, alebo už aj zo susedného Česka. Bagetka či kaizerka, keď ich ponúkajú, je teplá a vonia. A zoči-voči nej stojí rožok zo Slovenska. Síce je z čerstvého cesta, síce je spoza rohu, ale je tu taká rozmanitá ponuka.
"Ak sa má slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo postaviť na nohy, potrebuje nové technológie. Vo vertikále spracovania obilnín bol vyčíslený investičný dlh na neuveriteľných 2,4 miliardy eur,“ hovorí tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín Vladimíra Debnárová. Slovensko technologicky aj kapacitne kríva, pokiaľ ide o výrobu škrobu, liehu, ale aj múky. Krajina dnes čelí dovozu múky z Česka a výrobky z liehu sú na trhu vlastne z celého sveta.
Na báze obilnín by sa dal rozbehnúť program mnohých atraktívnych výrobkov. Slovensko, ktoré bolo silné v šľachtení pšenice, má ešte stále k dispozícii celú plejádu vlastných odrôd, ktoré sú najlepšie pripravené na prebiehajúcu klimatickú zmenu, ako aj na pokrytie celého spektra moderných potravinárskych výrobkov.
Otázkou je, či si vôbec uvedomujeme, aký potenciál je ukrytý v pestovaní obilnín, ich spracovaní. Keby áno, už dávno by naše vlády museli cielene zainvestovať do ich spracovania. Stali sme sa však surovinovým príveskom vyspelej Európy. Aj preto je odrazu veľkou debatou zvýšenie ceny rožka, ktorý je neodmysliteľným sprievodcom a udržovateľom nášho života.
Pšenica šibne aj vajíčka
Od prvého marca zvýšili niektorí dodávatelia ceny krmív chovateľom hydiny. V ich cene sa premietla drahšia pšenica a kukurica. Je zrejme otázkou dní či pár týždňov, kedy zdražejú vajíčka a kurčatá na pultoch. Len pre zaujímavosť, kŕmne zmesi sa podieľajú na výrobných nákladoch 45 percentami, pri výkrme kurčiat 56 percentami, múka pri rožkoch tvorí 35 až 40 percent nákladov.
"Predpokladáme, že ceny vajíčok aj kurčiat porastú, ale kam, to bude výsledok rokovaní s obchodnými reťazcami. Momentálne sa spotrebiteľské ceny pohybujú zhruba na úrovni vlaňajška o takomto čase, pred veľkonočnými sviatkami by mohlo dôjsť k istému zvýšeniu,“ povedal Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska.
Keby krmivá zdraželi o desať percent, náklady na výrobu jedného kurčaťa by stúpli o štyri centy, na jedno vajce o 0,35 centa. Ako sa premietne táto cena do pultovej ceny, ukáže marec. Cena bude odrážať slovenskú a zahraničnú ponuku hydiny. Sebestačnosť Slovenska vo vajciach v roku 2019 bola 88,5 percenta, v hydinovom mäse 50,5 percenta.