Končí sa doba „kešu“? Banky rušia pobočky a zbavujú sa hotovosti

Dôvodom sú hlavne vysoké náklady na ich prevádzku. Preto sa v posledných rokoch zvyšujú aj poplatky za operácie pri osobnej návšteve. Banky sa tak okrem iného snažia ľudí dotlačiť do on-line bankovníctva, kde sú rovnaké služby zadarmo. Kvôli pandémii si ho prvýkrát museli vyskúšať aj ľudia, ktorí dovtedy vybavovali všetko osobne.

Nejde pritom len o digitálnu revolúciu. Ako pripomína analytik a generálny riaditeľ Partners Investments Maroš Ovčarik, banky čelia aj poklesu úrokových výnosov, čo je ich najvýznamnejší zdroj príjmu. Preto šetria hlavne v rámci svojej vlastnej infraštruktúry. Pocítili to aj zamestnanci bankového sektora. Vlani prišlo o prácu viac ako 800 z nich. Stále je to však zhruba dvakrát menej ako počas finančnej krízy.

Budú pobočky bánk ešte ubúdať? Podľa odborníkov je to trend, ktorý sa nedá zastaviť. „Zatváranie pobočiek bude pokračovať ďalej. Ubudne aj počet klientskych pracovníkov v tých pobočkách, ktoré banky zachovajú,“ predpovedá analytik portálu Finančná Hitparáda Martin Švidroň. Časť pobočiek okrem digitálneho bankovníctva nahradia bezobslužné technológie, ako sú vkladomaty, dodáva. Zmeniť sa môže aj úloha zamestnancov v pobočke.

Priamo v banke sa už nebudú vôbec riešiť servisné úkony ako napríklad hotovostné operácie, potvrdenia, prevody či inkasá, vysvetľuje prevádzkový riaditeľ spoločnosti FinGO Zoltán Čikes. Tieto služby sa podľa neho presunú čisto do on-line bankovníctva. „Aj náročnejšie úlohy, pri ktorých si budeme potrebovať odkomunikovať a poradiť sa, ako a čo spraviť v týchto aplikáciách, sa budú riešiť cez chat alebo videohovor,“ dodáva Čikes.

Zatvárali takmer všetky banky

Časť pobočiek vlani zatvorila väčšina bánk. Najviac ich však zrušila Slovenská sporiteľňa – a to 29 prevádzok. Jej sieť však stále tvorí 209 pobočiek, a je najhustejšia spomedzi všetkých finančných domov. Podľa jej hovorkyne Marty Cesnakovej banka pravidelne analyzuje a prispôsobuje veľkosť pobočkovej aj bankomatovej siete aktuálnym požiadavkám trhu.

Veľký počet pobočiek stratila aj UniCredit Bank. Kým na konci roka 2019 ich mala v krajine 57, vlani zostalo v prevádzke 39 z nich. „Zamerali sme sa na rozvoj digitálnych služieb, prepájanie predajných kanálov, automatizáciu a prechod na bezpapierové služby,“ vysvetľuje hovorkyňa UniCredit Bank Zuzana Ďuďáková s tým, že niektoré prebytočné pobočky sa aj zlučovali.

Ďuďáková dodala, že banka na niektorých miestach prenechala obchodné zastúpenie v rukách finančných agentov. Okrem toho chce pokles pobočkovej siete kompenzovať širšou sieťou bankomatov a vkladomatov. „Do konca marca budeme mať nainštalovaných celkovo 57 vkladomatov,“ sľubuje hovorkyňa UniCredit Bank. Ako dodala, novému usporiadaniu pobočkovej siete predchádzala analýza efektívnosti.

Vlani ubudlo niekoľko prevádzok aj Tatra banke. Veľká časť klientov sa presunula do digitálu a uprednostňuje služby on-line bankovníctva, vysvetľuje jej hovorkyňa Zuzana Žiaranová. Sedem pobočiek vlani zatvorila aj VÚB banka. S optimalizáciou siete však začala už skôr. Obe banky tiež disponujú pomerne veľkou sieťou bankomatov a vkladomatov. VÚB banka tiež od apríla tohto roka v kamenných pobočkách zdražuje služby, ktoré majú ľudia v internet bankingu či v mobilnej aplikácii zadarmo.

Napríklad o jedno euro viac si bude banka účtovať pri výbere hotovosti a za prevody v pobočke. Dôkazom tlaku na elektronické bankovníctvo je napríklad aj trvalý príkaz. Jeho zmena a zrušenie v rámci europrevodov a SEPA vo VÚB banke zdražie z päť na šesť eur. Podobným smerom idú aj iné banky. Trvalý príkaz je totiž možné už niekoľko rokov v každej banke založiť i zmeniť cez mobilnú aplikáciu alebo internet banking bezplatne. V pobočke sa pri ňom za každú zmenu platí niekoľko eur.

Pobočky bez hotovosti

Ako by banky mohli vyzerať v budúcnosti, predpovedajú takzvané bezhotovostné pobočky. Ľudia si tam peniaze nevyberú a ani nevložia, slúžia čisto na poradenské služby. V poslednom období ich začala zavádzať Slovenská sporiteľňa i Tatra banka. Obe ich majú zhodne po 22. Ako tvrdí Čikes, tie pobočky, ktoré banky nezrušia, sa môžu zmeniť na čisto poradenské centrá. Servis v banke by tak vystriedali konzultácie a rady od školených odborníkov.

Ľudia by tam mali riešiť to, akým spôsobom a kde sporiť, ako budovať majetok, prípadne ako si vybaviť úver na kúpu bytu alebo stavbu domu. Zavádzanie bezhotovostných pobočiek tiež ide ruka v ruke so zvyšovaním poplatkov za prácu s peniazmi. Aj v tomto prípade ide z pohľadu banky o drahú záležitosť. Ako pripomína finančný analytik z OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik, banku to stojí výrazne viac, ako za to získa na poplatkoch.

„Pri výbere potrebuje banka dvoch pobočkových pracovníkov. K tomu treba pripočítať náklady na pokladnice s časovým zámkom, elektronické počítadlá bankoviek a ďalšie vybavenie,“ vymenúva Búlik. Tieto služby pritom vedia plnohodnotne nahradiť bankomaty a vkladomaty, bezhotovostné prevody, internet banking či mobilná aplikácia banky v smartfóne. Bankové domy však musia ešte myslieť na ľudí, ktorí si chcú finančné záležitosti vybaviť osobne.

Podľa Ovčarika tu preto budú bankové pobočky pracujúce s hotovosťou ešte dlhé roky. Ako dodáva, skupina klientov, ktorá nevyužíva internet banking a mobilné aplikácie, je stále pomerne veľká. „To je výzva aj pre banky, aby našli spôsob, ako týchto ľudí vzdelávať,“ dodáva Ovčarik. Analytici sa tiež zhodujú, že transformáciu pobočiek výrazne ovplyvnila aj pandémia. Bankové inštitúcie si tak „vďaka“ nej otestovali svoju digitálnu kondíciu a zrýchlili jej zlepšenie.