Na sume 330 miliárd eur sa v stredu zhodli veľvyslanci členských štátov pri EÚ, keď schválili právne texty upravujúce tok financií, ktoré tvoria takmer jednu tretinu sedemročného úniového rozpočtu. Týmto krokom členské krajiny potvrdili predbežnú politickú dohodu dosiahnutú s Európskym parlamentom.
Balík pre kohéznu politiku na roky 2021 – 2027 poskytuje viacročné investície, pričom väčšina zdrojov sa zameriava na menej rozvinuté krajiny a regióny s cieľom podporiť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť v celej EÚ.
Rada EÚ stanovila päť nových politických cieľov, ktoré odrážajú hlavné priority EÚ – konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa, ekologickejší prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo smerom k čistému hospodárstvu s nulovými emisiami uhlíka, prepojenejšia Európa, sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa, Európa bližšie k občanom.
Projekty financované zo štrukturálnych fondov sa týkajú oblastí ako dopravná infraštruktúra, nemocnice a zdravotná starostlivosť, čistá energia, vodné hospodárstvo, udržateľný rozvoj miest, výskum, inovácie, digitalizácia a tiež systémy zamestnanosti, sociálneho začlenenia, vzdelávania a odbornej prípravy.
Nová legislatíva zjednodušuje pravidlá, znižuje byrokraciu a zaisťuje efektívnejšie vynakladanie zdrojov. Prístup k zdrojom určeným pre kohéznu politiku je podmienený dodržiavaním Charty základných práv EÚ a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Návrh právnej úpravy počíta aj s efektívnym monitorovaním trhu verejného obstarávania a s väčšou transparentnosťou, pričom členské štáty poskytnú podrobnejšie údaje o príjemcoch finančných zdrojov. Dohoda členských krajín predvída, že asi 30 % štrukturálnych fondov prispeje k dekarbonizácii hospodárstva, pričom každý typ investičnej činnosti má konkrétny klimatický koeficient.
Očakáva sa, že Európsky parlament potvrdí túto dohodu na svojom marcovom plenárnom zasadnutí v Bruseli.