Chránené dielne nestačia. Pri práci pre zdravotne znevýhodnených ľudí chýba stratégia

, 03.03.2021 06:00

Len jedna pätina. Zhruba toľko ľudí so zdravotným znevýhodnením sa dokáže uplatniť na trhu práce. Medzi nich patria aj tí, ktorí sa chcú do pracovného života vrátiť po chronickej chorobe. Ešte pred koronakrízou sa pre nedostatok pracovných síl dopyt firiem zameriaval aj na týchto ľudí. Pandémia však situáciu zmenila. Hovorí o tom štúdia Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI).

Podľa nej pritom nie je problém len v legislatíve, ale aj v prístupe odborov a zamestnávateľov. „Chýba systematický prístup sociálnych partnerov k tejto téme a súčasťou problému je aj ich slabá prepojenosť s mimovládnymi a pacientskymi organizáciami venujúcimi sa zdravotne znevýhodneným osobám,“ píše v štúdii CELSI. Dôsledkom je, že jednotlivé prípady sa riešia skôr individuálne.

Jednoznačne je nevyhnutná jasná koncepcia a stratégia, upozorňuje riaditeľ mzdovej a personálnej agentúry Elanor Ivan Zizič. Podľa jeho slov by mala mať definované ciele, pomenovať treba i inštitúcie, čo by sa zamestnávaniu znevýhodnených skupín mali venovať. „V prípade týchto osôb by takisto veľmi pomohla sociálna podpora od úradu práce okamžite po stanovení diagnózy,“ tvrdí Zizič.

Rezort ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) pripomína, že zamestnávanie zdravotne znevýhodnených pokrýva súčasná legislatíva už dnes. Problém je však inde. „Napriek tomu, že to vytvára podmienky na motivovanie firiem k podpore zamestnávania znevýhodnených skupín, rozhodnutie o ich zamestnávaní je vecou zamestnávateľa,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva práce Michaela Slivková Kirňaková.

Firmy (ne)musia zamestnávať

Štát dnes rieši pracovné zaradenie ľudí so zdravotným znevýhodnením v niekoľkých smeroch. Úrady práce napríklad vyplácajú podporu na vznik chránenej dielne i jej prevádzku. Príspevky sa poskytujú aj na udržanie znevýhodneného zamestnanca v práci či na štart podnikania živnostníka so zdravotným postihnutím na chránenom pracovisku. Podporuje sa aj ich zamestnávanie s pracovným asistentom.

Zizič upozorňuje, že podpora chránených dielní dnes funguje len spolovice a vytratila sa snaha o ich rozvoj. „Tento štrukturálny krok mal v minulosti veľmi pragmatickú snahu s danou situáciou niečo spraviť. To sa v malej miere aj stalo,“ myslí si Zizič. Dodal, že ich primárnou úlohou je priame zamestnanie znevýhodnených osôb. „Ale nie je to dostatočné, a navyše sa táto téma absolútne vytratila z priorít,“ vysvetľuje Zizič.

V sociálnych podnikoch sa tiež poskytuje umiestňovací a vyrovnávací príspevok. Zákon sa pritom venuje aj klasickým firmám. Zdravotne znevýhodnených ľudí musia zamestnávať povinne vtedy, ak u nich pracuje aspoň 20 zamestnancov. Zároveň ale musí regionálny úrad práce evidovať uchádzačov o prácu so zdravotným postihnutím aspoň v počte 3,2 percenta z celkového počtu zamestnancov danej firmy.

Zamestnávateľ môže túto povinnosť kompenzovať aj odberom tovaru či služby z chránenej dielne. Pokiaľ si túto povinnosť firmy neplnia, musia platiť špeciálny odvod. „Môže to pozitívne ovplyvniť rozhodovanie zamestnávateľa o plnení si tejto povinnosti priamo zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím,“ hovorí Slivková Kirňaková.

Problémy v zákone

Zamestnávateľské organizácie sú podľa CELSI v oblasti integrácie zdravotne znevýhodnených aktívne. Podľa štúdie to vyplýva z potreby získavať nových pracovníkov, ktorých bolo v dobrých časoch na trhu málo. „Pred vypuknutím pandémie Slovensko dosahovalo historické minimá nezamestnanosti. Zamestnávatelia však ani zďaleka nevyčerpali potenciál v tejto oblasti,“ konštatuje štúdia.

So zamestnávaním znevýhodnených skupín sa však začali niektoré firmy zoznamovať až vtedy, keď bol na trhu práce nedostatok pracovnej sily. „Veľmi pomalým krokom museli zamestnávatelia aktivizovať a skúšať zaúčať aj tieto znevýhodnené osoby,“ pripomína Zizič. Podľa jeho slov sa ďalšie zmeny neudiali. Pre pandémiu ale nezamestnanosť rastie, čo znižuje aj snahu znevýhodnených ľudí zamestnať sa.

Firmám tiež podľa štúdie chýba informovanosť o dobrej praxi a voči zdravotne znevýhodneným a ich schopnostiam sa zaradiť do pracovného procesu majú predsudky. Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Miriam Filová však tvrdí, že firmy sa v rámci „spoločenskej zodpovednosti“ snažia zamestnávať aj ľudí zo znevýhodnených skupín viac ako v minulosti.

„Častokrát je na to potrebná úzka kooperácia firiem so špecializovanými organizáciami,“ pripomína Filová. Ako dodala, musí to umožňovať aj charakter práce a zdravotné obmedzenie zamestnanca. Firmy ale podľa štúdie vnímajú tlak na zamestnávanie cez povinné kvóty cez zákon kriticky. Namiesto nich by skôr privítali praktickú pomoc v procese začlenenia tejto skupiny na dané pracovisko.

Zamestnávatelia pritom majú obavy aj z iných prekážok. Podľa prieskumu spoločnosti Profesia je to najmä častá práceneschopnosť, pracovný výkon či bezpečnosť pri práci. Cestu k zamestnávaniu znevýhodnených skupín tiež zahatáva regulácia. Firmy totiž musia pri ukončení pracovného pomeru so znevýhodneným zamestnancom získať predchádzajúci súhlas od príslušného úradu práce.

Odborári sa nečinia

Veľa vody v zamestnávaní znevýhodnených skupín však nenamútia odbory. Ako vysvetľuje hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Martina Nemethová, ich prioritou sú zamestnanci a pracovné podmienky bez rozdielu a diskriminácie. Dodala, že sledujú všetky zmeny v pracovnej oblasti. „Ak má potom úprava negatívny dosah na zamestnancov, pripomienkujeme ju,“ tvrdí hovorkyňa.

CELSI v tom vidí aj nedostatok ich personálnych a finančných možností. „Dobrá prax zo zahraničia ukazuje, že istým riešením by mohli byť kolektívne zmluvy obsahujúce ustanovenia týkajúce sa návratu do práce po chorobe,“ tvrdí štúdia. Podobný postup môžu zvoliť firmy a zamestnanci aj v slovenských pomeroch. Podľa Nemethovej môžu zmluvy zvýhodňovať aj ľudí, ktorí sa o zdravotne znevýhodnených starajú.

Odborové organizácie podľa štúdie ale poukazujú aj na fakt, že podpora zamestnávania zdravotne znevýhodnených zo strany štátu je nedostatočná. Problém je aj v tom, že odporúčania rôznych inštitúcií nie sú záväzné a do praxe sa spravidla nezavádzajú. Okrem toho sa tejto oblasti špecificky venujú hlavne neziskové organizácie. Nemethová ale upozorňuje, že ich žiadna z nich doteraz neoslovila.

Pomôže tripartita?

Zamestnávanie znevýhodnených skupín by sa mohlo riešiť aj na tripartite, myslí si riaditeľ mzdovej a personálnej agentúry Elanor Ivan Zizič. Nešlo by o žiadnu novinku. Samotná štúdia Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) dáva za príklad Nórsko. Téma pracovného zaradenia zdravotne znevýhodnených sa tam na tripartite rieši pravidelne. „Bola tam uzavretá dohoda o spolupráci na podporu inkluzívnejšieho pracovného života, ktorá sa pravidelne aktualizuje o nové výzvy,“ píše sa v štúdii CELSI. Ministerstvo práce sľubuje, že v tomto roku bude pripravená novela, ktorá bude plniť úlohy aj z programového vyhlásenia vlády. Zmeniť sa má napríklad vzdelávanie ťažko zdravotne postihnutých osôb s cieľom zvyšovania ich pracovnej kvalifikácie. Okrem toho sa má zaviesť aj povinný podiel znevýhodnených pracovníkov vo verejnej správe. Reformu čakajú aj podmienky fungovania chránených dielní.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #ZŤP #ŤZP #práca #ombudsmanka pre zdravotne znevýhodnených ľudí #chránené dielne