Podľa návrhu by mal vzniknúť jeden centrálny stavebný úrad a pribudnúť elektronický register výstavby. Skrátiť by sa mala i dĺžka stavebného konania. Aj preto sa za návrh postavil Klub 500 – žiada však pre rozsiahle zmeny posunúť účinnosť zákona. „V súčasnosti sa napríklad stáva, že pri jednej investičnej akcii sú vydané tri stavebné povolenia, teda všeobecné stavebné povolenie, povolenie vodnej stavby a dopravnej stavby,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Návrh potrebuje doladiť
Pracovná verzia nového stavebného zákona hovorí aj o zavedení nadrezortného informačného systému Urbion. Ten by mal slúžiť ako register výstavby a úložisko projektovej dokumentácie. Podľa Gregora by to mohlo skrátiť stavebné konanie. „Priemerná dĺžka stavebného konania na Slovensku je v súčasnosti 286 dní, pričom v EÚ je štandard 165 dní,“ hovorí. Združenie má pripomienky k tomu, kto by mal elektronický systém prevádzkovať a koľko by si účtoval. Klub 500 žiada, aby bol systém bezplatný a aby ho zastrešil štát.
Klub 500 okrem toho upozorňuje aj na kompetenčný nesúlad. V návrhu sa uvažuje, že projektant prerokúva stavebný zámer a projekt stavby s dotknutými orgánmi štátnej správy a ďalšími právnickými osobami, no zároveň len projektant dostane rozhodnutie o stavebnom zámere. A to aj napriek tomu, že inžiniersku činnosť vykonával dosiaľ stavebník.
„Projektant je kompetentná osoba v technických veciach projektu, avšak nemusí byť oboznámený so všetkými aspektmi inžinierskej činnosti. Stavebník je nositeľom termínov, prípravy stavby a jej realizácie. Toto je platí aj pri kolaudácii stavby,“ vysvetľuje Gregor. Klub 500 preto nesúhlasí s tým, aby bol stavebník vynechaný z rokovacieho procesu. „A rovnako nemôžeme súhlasiť ani s tým, aby rozhodnutie o stavebnom zámere bolo zaslané len projektantovi, žiadame oboznámiť aj stavebníka,“ dodáva Gregor.
Čo prekáža mestám?
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) tvrdí, že návrh sprivatizuje a scentralizuje celé stavebné konanie a zoberie samosprávam všetky možnosti ovplyvňovať výstavbu na svojom území. „Tento návrh totiž dáva možnosť stavať hocikde a hocijako, bez pravidiel. Dokonca ani územný plán obce nemusí byť rešpektovaný, lebo sa navrhuje ústredný stavebný úrad, ktorý môže aj v rozpore s územným plánom vydať rozhodnutie,“ uviedol pre agentúru TASR predseda ZMOS a primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger.
Starosta bratislavského Ružinova Martin Chren označil návrh za zlý, nedokonalý a nebezpečný nezmysel. Tvrdí, že ak by tento návrh písali developeri a finančné skupiny, nevyzeral by inak. „Veľmi rád by som povedal, ktoré konkrétne paragrafové časti návrhu zákona sú zlé, ale to sa nedá. Ten návrh je taký nedokonalý, že ho treba ako celok odmietnuť," uviedol pre agentúru TASR Chren.
ZMOS preto vytvorí pracovnú skupinu, o novele stavebného zákona chce rokovať s ministrom dopravy Andrejom Doležalom (nominant Sme rodina).
O nič lepšie nepochodil návrh v Únii miest Slovenska (ÚMS). „Únia žiada vládu, aby túto agendu zverila späť do kompetencie ministerstva dopravy, kde sú kvalifikovaní odborníci, ktorí novú stavebnú legislatívu dokážu, v spolupráci s ďalšími odborníkmi, fundovane pripraviť,“ informovala hovorkyňa únie Daniela Piršelová. Návrh je podľa nej pre mestá neprijateľný.
Holý vracia úder
Proti námietkam samosprávnych združení sa ostro postavil aj samotný podpredseda vlády pre legislatívu Štefan Holý (Sme rodina). „Nedá mi nepovedať, že vysvedčením ,profesionality a kompetentnosti‘ dlhoročnej práce týchto kritikov v oblasti územného plánovania a stavebného konania v rámci preneseného výkonu štátnej správy je umiestnenie Slovenskej republiky na 146. mieste rebríčka Svetovej banky Doing Business 2020,“ ohradil sa Holý. Výsledkom toho je podľa neho i prepad v oblasti výstavby dostupných bytov. I preto chce v dohľadnej dobe predstaviť koncept výstavby štátnych nájomných bytov.
Holý tiež pripomenul, že ostatné subjekty – ako napríklad Klub 500, Zväz projektantov Slovenska, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Asociácia priemyselných zväzov, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Zväz automobilového priemyslu, Republiková únia zamestnávateľov – boli ochotné o návrhu diskutovať. „Pevne verím, že samospráva sa vráti k rokovaciemu stolu, kde bude priestor na konštruktívny dialóg,“ dodal Holý.