Dokedy potrvá štátna pomoc? Únia varuje pred skorým vypnutím

„Makroprognóza je postavená na tom, že pomoc, ktorú štáty jednotlivým odvetviam poskytujú, bude pokračovať až dovtedy, kým sa neskončia všetky protipandemické opatrenia brzdiace ekonomickú aktivitu. Skoré ukončenie takejto pomoci môže významným spôsobom negatívne ovplyvniť jej ďalší vývoj,“ píše Európska komisia vo svojej zimnej správe o vývoji ekonomiky. Samozrejme, pomôcť má aj rýchle a účinné očkovanie, ako aj spustenie čerpania peňazí z nástroja NextGenerationEU vrátane Mechanizmu obnovy a odolnosti. Pomocné schémy by však štáty mali v súčasnej forme potiahnuť aspoň do konca roka a v tom ďalšom zachovať niektoré schémy aspoň čiastočne.

Podľa odborníkov si však treba uvedomiť, že žiaden druh pomoci, aj keď drží ekonomiku na nohách, nie je zadarmo. „Štáty za ňu platia v podobe obrovského navýšenia dlhov,“ hovorí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský. Lepším riešením by tak podľa neho bolo, ak by nešlo o pomoc, ale len o odškodnenie za vládne opatrenia. A to s jasne definovanými dobami trvania a cieľmi. „Je rozdiel, keď úradník niekomu uzavrie hotel alebo reštauráciu, a iné, keď sa priemyselnému výrobcovi zníži odbyt tovaru kvôli poklesu záujmu o jeho tovar,“ hovorí Vlachynský. Dlhodobé programy ako napríklad kurzarbeit, ktorý len minulý týždeň natrvalo odklepla vláda, znamenajú obrovské riziko do budúcnosti, upozorňuje. „Súčasťou dobre fungujúcej ekonomiky sú aj krachujúce a prepúšťajúce firmy. Neúspešné podnikateľské pokusy musia uvoľniť miesto úspešným,“ hovorí Vlachynský. Štátna pomoc tento mechanizmus narúša, odmeňuje zlé a riskantné kroky podnikateľov a pomáha udržať sa neproduktívnym firmám na úkor tých produktívnych a daňových poplatníkov, dodáva analytik.

Pomoc nie je všeliek

Pár eur od štátu však podľa zamestnávateľov nespasí firmy, ktoré krachovali už dávno pred začiatkom koronakrízy „Tie, ktoré neboli v dobrej finančnej kondícii, pomoc od štátu počas pandémie nevzkriesi. Naopak, tie, ktoré mali zdravé financie, majú veľkú šancu prežiť a udržať pracovné miesta,“ hovorí generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov Andrej Lasz. A práve také firmy to podľa neho zvládnu aj v prípade, že pomoc sa v budúcnosti skončí. Zmena však bude musieť byť odkomunikovaná s dostatočným predstihom. „Ak vláda ukončenie pomoci načasuje rozumne a firmám nechá priestor nadýchnuť sa, pracovné miesta nebudú rapídne zanikať,“ dodáva Lasz.

Nateraz však podľa mnohých iné východisko ako dotácie nemáme. „Pomoc formou príspevkov sa ukázala ako jedna z najefektívnejších na udržanie pracovných miest v priemysle,“ hovorí Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500. Ten navyše verí, že ak pomoc bude trvať dostatočne dlho, nedôjde na jej konci ani k obávanému prepúšťaniu. To však vláda bude musieť začať riešiť aj kompenzáciu fixných nákladov. „Tie nie sú pokryté tržbami, v zmysle odporúčaní komisie,“ hovorí Gregor.

Nová schéma by pomohla najviac zasiahnutým odvetviam ekonomiky, ako sú najmä gastro, hotely, maloobchod a služby. Zavedená podpora vo výške 10 percent je totiž absolútne nedostatočná, upozorňuje Gregor. Práve fixné náklady by mal riešiť univerzálny odškodňovací zákon, ktorý ešte začiatkom februára priniesol na vládu minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). K jeho prerokovávaniu však nakoniec nedošlo, rezort financií ho stiahol. Vraj treba prepočítať možné dosahy. To sa však stále nestalo.

Stúpne nezamestnanosť?

Otázniky vyvoláva aj budúcnosť pracovného trhu. Podľa hovorkyne Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filovej sa väčšina firiem nateraz snaží udržať si čo najviac zo svojich zamestnancov, čo bez pomoci nejde. Nezamestnanosť sa však podľa nej môže prejaviť až neskôr.

Rovnaký názor má aj Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. „Je možné, že i vzhľadom na zásadný prepad ekonomiky a obmedzeniami silne poznačené sektory po skončení podpory bude dochádzať k zhoršovaniu situácie na trhu práce,“ hovorí. Celková nezamestnanosť únie – 16 miliónov ľudí – už aj tak stúpla o dva milióny oproti predchádzajúcemu roku a podľa údajov Eurostatu sa zastavila na 7,7 percenta. Najnovšia prognóza navyše ráta s tým, že skutočný dosah pandémie sa ešte v tradičných merateľoch nezamestnanosti nestihol naplno prejaviť.

Podľa analytičky 365.bank Jany Glasovej aj preto netreba kompenzačné opatrenia predčasne ukončiť. Dlh-nedlh, inej cesty niet. „Aktuálne nás naplno zasiahla druhá vlna pandémie, ktorá spôsobuje, že situácia na trhu práce sa opäť zhoršuje a miera nezamestnanosti môže ďalej narastať,“ hovorí analytička. Aj preto pozitíva umelej pomoci z Bruselu podľa nej prevyšujú možné negatíva. "Treba počítať s tým, že na týchto programoch štátnej pomoci sa takpovediac zvezú aj neefektívne firmy. Dôležité však je, aby štátna pomoc fungovala celoplošne, bola dostatočná a včasná,“ hovorí Glasová. Len vďaka tomu bude počet firiem, ktorým sa pomôže, oveľa vyšší ako tých neživotaschopných, dodáva.