Pandémia trápi hladové doliny. Nezamestnanosť tam vyskočila najviac

Miera evidovanej nezamestnanosti v krajine sa v januári dostala na úroveň 7,81 percenta. Nové čísla komentoval na sociálnej sieti aj minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Porovnal to s Rakúskom, kde dosiahla 11,4 percenta. „Považujem za oveľa lepšie, ak vynaložíme prostriedky na zachovanie práce, než keby sme ľudí dávali na podporu. A darí sa nám to,“ napísal s tým, že pomoc chráni tretinu pracovných miest.

Kým nezamestnanosť v krajine rastie len pomaly, v okresoch Rimavská Sobota, Revúca a Kežmarok sa jej úroveň vyšplhala až na okolo 20 percent. Ide pritom o tie regióny, ktoré mali aj niekoľko rokov po poslednej kríze problém podliezť 15-percentnú hranicu. Pandémia ich tak vrátila o približne štyri roky späť. Počet ľudí bez práce sa tu od vypuknutia koronakrízy zvýšil zhruba o päť percent. A ďalej rastie.

Riaditeľ INEKO Peter Goliaš varuje, že vysoká miera nezamestnanosti znamená horšie životné podmienky pre veľkú časť populácie. Upozorňuje, že to má dlhodobo negatívne dôsledky na psychiku ľudí, ale i na dôveru v štát a oficiálne pravidlá. „Keď sa ľuďom neoplatí pracovať legálne, budú prechádzať do sivej ekonomiky a mimo oficiálnych štruktúr,“ tvrdí Goliaš. V horšom prípade upadnú do chudoby a apatie, dodal.

Niektorým ešte stále zamestnaným ľuďom udržujú prácu štátne dotačné schémy. Preto sa aj nezamestnanosť podľa odborníkov nebude zvyšovať rýchlejším tempom. Zmeniť sa to môže až potom, keď štát prestane firmy podporovať. „V tom momente sa ukáže, aká je skutočná miera nezamestnanosti na Slovensku. Určite bude vyššia, než je teraz,“ myslí si analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak. Otázne podľa neho je len to, o koľko.

Regionálne rozdiely

Chovanculiak upozorňuje na ohniská nezamestnanosti už dlhšie. „Napríklad v Sobranciach a v Revúcej stratil prácu každý 17. človek. Pre porovnanie, v Bratislave to bol každý 77,“ uvádza analytik. Ešte horšia situácia je v prípade mladých ľudí. V Poltári a Rimavskej Sobote zostal podľa neho nezamestnaný každý ôsmy mladý človek. V Rimavskej Sobote je bez práce viac ako štyridsať percent mladých ľudí, dodal Chovanculiak.

Dôvodom sú hlavne veľké regionálne rozdiely. Tie trpia plošným a vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, ale napríklad aj absenciou investičných projektov. Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová tiež tvrdí, že ak chce štát niekde vytvárať pracovné miesta a podporovať regióny s vysokou mierou nezamestnanosti, musí dobudovať infraštruktúru. Tá by do zaostalejších okresov prilákala aj zamestnávateľov.

V regiónoch, kde sa nezamestnanosť pohybuje okolo 20 percent, sú zväčša nízkokvalifikovaní ľudia či dlhodobo nezamestnaní, ktorí nie sú motivovaní nájsť si prácu, upozorňuje Filová. „Štát by sa mal preto zamerať aj na vzdelávanie, pretože v málo rozvinutých regiónoch je problémom aj nedostatočná kvalifikácia nezamestnaných,“ vysvetľuje. Firmy sa podľa nej snažia udržať zamestnanosť, ďalší vývoj však bude závisieť aj od opatrení.

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) vidí problém regiónov v chýbajúcom priemysle a jeho koncentrácii len na zopár miestach Slovenska. „Priemysel a jeho subdodávatelia fungujú, preto regióny, kde je koncentrovaný, relatívne prospievajú a nedochádza ani k nárastu nezamestnanosti,“ myslí si hovorkyňa KOZ Martina Nemethová. Naproti tomu v regiónoch, kde prevažujú služby, sa uzatvorenie malých prevádzok a služieb prejavuje veľmi negatívne, dodala.

Okresy dusí aj minimálna mzda

Goliaš pripomína, že ďalším negatívnym faktorom je aj prudký rast minimálnej mzdy, ktorý zvyšuje cenu práce. „Práve v najchudobnejších regiónoch to má najhoršie dôsledky, pretože zamestnávatelia si rýchlo rastúce náklady práce často nemôžu dovoliť,“ tvrdí riaditeľ INEKO. V praxi sú tak pre firmy v slabších regiónoch ľudia jednoducho pridrahí. Znižuje sa teda ponuka pracovných miest a ľudia buď nepracujú, alebo pracujú načierno, dodal Goliaš.

Hrubá minimálna mzda sa od začiatku tohto roka zvýšila na úroveň 623 eur mesačne. Oproti vlaňajšku tak stúpla o vyše 40 eur. Okrem toho sa stupne náročnosti práce zvýšili paušálne o 43 eur. Príplatky za prácu sú v zákone po novom stanovené v pevných sumách. Pre prevádzkovateľa napríklad malej krčmy v Kežmarku to znamená, že ho zamestnanec bude stáť viac ako tisíc eur mesačne. Podnikatelia tam preto aj zvažujú, či sa im oplatí niekoho zamestnať.

Riešením je podľa Goliaša zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom a spomalenie rastu minimálnej mzdy, prípadne aj jej dočasné zmrazenie. „Klesli by tým náklady na tvorbu pracovných miest, ľudia by tiež v čistom dostávali viac,“ dodal s tým, že práve kvôli vysokému zdaneniu a odvodom sa ľudia radšej skúšajú zamestnať načierno.

Dôsledky vysokej minimálnej mzdy v regiónoch ukazuje aj jej podiel k priemernej mzde. Vo väčšine krajov je viac ako polovičný. To v praxi znamená, že legislatívou regulovaná mzda dobieha priemernú, ktorú zväčša vytvoril trh. Firmy tak v niektorých regiónoch nedokážu dosiahnuť také tržby, aby si mohli dovoliť čoraz vyššie mzdové náklady. Preto ľudí buď prepúšťajú, alebo pracovné miesto vôbec neobsadia. Pre niektorých je to aj likvidačné.