Pandémia trápi hladové doliny. Nezamestnanosť tam vyskočila najviac

Takmer tri percentá. Zhruba o toľko stúpol za posledný rok počet ľudí bez práce. Vyplýva to z údajov za január tohto roka, ktoré zverejňuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Koronakríza zatiaľ úrady práce nezapĺňa tak rýchlo, ako sa čakalo ešte vlani na jar. To sa ale nedá povedať o regiónoch, kde bol problém zamestnať sa odjakživa. Za posledný rok sa práve tam prepúšťalo viac ako inde.

, 01.03.2021 06:00
51

Miera evidovanej nezamestnanosti v krajine sa v januári dostala na úroveň 7,81 percenta. Nové čísla komentoval na sociálnej sieti aj minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Porovnal to s Rakúskom, kde dosiahla 11,4 percenta. „Považujem za oveľa lepšie, ak vynaložíme prostriedky na zachovanie práce, než keby sme ľudí dávali na podporu. A darí sa nám to,“ napísal s tým, že pomoc chráni tretinu pracovných miest.

Kým nezamestnanosť v krajine rastie len pomaly, v okresoch Rimavská Sobota, Revúca a Kežmarok sa jej úroveň vyšplhala až na okolo 20 percent. Ide pritom o tie regióny, ktoré mali aj niekoľko rokov po poslednej kríze problém podliezť 15-percentnú hranicu. Pandémia ich tak vrátila o približne štyri roky späť. Počet ľudí bez práce sa tu od vypuknutia koronakrízy zvýšil zhruba o päť percent. A ďalej rastie.

Riaditeľ INEKO Peter Goliaš varuje, že vysoká miera nezamestnanosti znamená horšie životné podmienky pre veľkú časť populácie. Upozorňuje, že to má dlhodobo negatívne dôsledky na psychiku ľudí, ale i na dôveru v štát a oficiálne pravidlá. „Keď sa ľuďom neoplatí pracovať legálne, budú prechádzať do sivej ekonomiky a mimo oficiálnych štruktúr,“ tvrdí Goliaš. V horšom prípade upadnú do chudoby a apatie, dodal.

Niektorým ešte stále zamestnaným ľuďom udržujú prácu štátne dotačné schémy. Preto sa aj nezamestnanosť podľa odborníkov nebude zvyšovať rýchlejším tempom. Zmeniť sa to môže až potom, keď štát prestane firmy podporovať. „V tom momente sa ukáže, aká je skutočná miera nezamestnanosti na Slovensku. Určite bude vyššia, než je teraz,“ myslí si analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak. Otázne podľa neho je len to, o koľko.

Regionálne rozdiely

Chovanculiak upozorňuje na ohniská nezamestnanosti už dlhšie. „Napríklad v Sobranciach a v Revúcej stratil prácu každý 17. človek. Pre porovnanie, v Bratislave to bol každý 77,“ uvádza analytik. Ešte horšia situácia je v prípade mladých ľudí. V Poltári a Rimavskej Sobote zostal podľa neho nezamestnaný každý ôsmy mladý človek. V Rimavskej Sobote je bez práce viac ako štyridsať percent mladých ľudí, dodal Chovanculiak.

VIDEO: Pozrite si, ako sa predstavil vznik jedného z najväčších priemyselných parkov na južnom Slovensku.

Dôvodom sú hlavne veľké regionálne rozdiely. Tie trpia plošným a vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, ale napríklad aj absenciou investičných projektov. Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová tiež tvrdí, že ak chce štát niekde vytvárať pracovné miesta a podporovať regióny s vysokou mierou nezamestnanosti, musí dobudovať infraštruktúru. Tá by do zaostalejších okresov prilákala aj zamestnávateľov.

V regiónoch, kde sa nezamestnanosť pohybuje okolo 20 percent, sú zväčša nízkokvalifikovaní ľudia či dlhodobo nezamestnaní, ktorí nie sú motivovaní nájsť si prácu, upozorňuje Filová. „Štát by sa mal preto zamerať aj na vzdelávanie, pretože v málo rozvinutých regiónoch je problémom aj nedostatočná kvalifikácia nezamestnaných,“ vysvetľuje. Firmy sa podľa nej snažia udržať zamestnanosť, ďalší vývoj však bude závisieť aj od opatrení.

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) vidí problém regiónov v chýbajúcom priemysle a jeho koncentrácii len na zopár miestach Slovenska. „Priemysel a jeho subdodávatelia fungujú, preto regióny, kde je koncentrovaný, relatívne prospievajú a nedochádza ani k nárastu nezamestnanosti,“ myslí si hovorkyňa KOZ Martina Nemethová. Naproti tomu v regiónoch, kde prevažujú služby, sa uzatvorenie malých prevádzok a služieb prejavuje veľmi negatívne, dodala.

Okresy dusí aj minimálna mzda

Goliaš pripomína, že ďalším negatívnym faktorom je aj prudký rast minimálnej mzdy, ktorý zvyšuje cenu práce. „Práve v najchudobnejších regiónoch to má najhoršie dôsledky, pretože zamestnávatelia si rýchlo rastúce náklady práce často nemôžu dovoliť,“ tvrdí riaditeľ INEKO. V praxi sú tak pre firmy v slabších regiónoch ľudia jednoducho pridrahí. Znižuje sa teda ponuka pracovných miest a ľudia buď nepracujú, alebo pracujú načierno, dodal Goliaš.

Hrubá minimálna mzda sa od začiatku tohto roka zvýšila na úroveň 623 eur mesačne. Oproti vlaňajšku tak stúpla o vyše 40 eur. Okrem toho sa stupne náročnosti práce zvýšili paušálne o 43 eur. Príplatky za prácu sú v zákone po novom stanovené v pevných sumách. Pre prevádzkovateľa napríklad malej krčmy v Kežmarku to znamená, že ho zamestnanec bude stáť viac ako tisíc eur mesačne. Podnikatelia tam preto aj zvažujú, či sa im oplatí niekoho zamestnať.

Riešením je podľa Goliaša zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom a spomalenie rastu minimálnej mzdy, prípadne aj jej dočasné zmrazenie. „Klesli by tým náklady na tvorbu pracovných miest, ľudia by tiež v čistom dostávali viac,“ dodal s tým, že práve kvôli vysokému zdaneniu a odvodom sa ľudia radšej skúšajú zamestnať načierno.

Dôsledky vysokej minimálnej mzdy v regiónoch ukazuje aj jej podiel k priemernej mzde. Vo väčšine krajov je viac ako polovičný. To v praxi znamená, že legislatívou regulovaná mzda dobieha priemernú, ktorú zväčša vytvoril trh. Firmy tak v niektorých regiónoch nedokážu dosiahnuť také tržby, aby si mohli dovoliť čoraz vyššie mzdové náklady. Preto ľudí buď prepúšťajú, alebo pracovné miesto vôbec neobsadia. Pre niektorých je to aj likvidačné.

Spasia nezamestnanosť priemyselné parky?

Nelichotivú štatistiku v Rimavskej Sobote chce napraviť aj minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Vzniknúť by tam mal priemyselný park, o ktorý prejavilo záujem viacero firiem. Podľa Sulíka by mohol byť prvý veľký investor zazmluvnený ešte počas tohto volebného obdobia. Minister hospodárstva predpokladá, že nový projekt v meste by mohol zamestnať 500 ľudí. Na firmy v priemyselnom parku by sa tiež mohli naviazať aj nepriame pracovné pozície.

Ako však upozorňuje analytik inštitútu INESS Róbert Chovanculiak, budovanie priemyselných parkov na Slovensku má veľmi zlú povesť a slabú úspešnosť. „Máme veľké množstvo parkov, ktoré zívajú prázdnotou, a to aj napriek tomu, že ich pred rokmi politici slávnostne otvárali a točili sa odtiaľ oslavné reportáže,“ tvrdí analytik. Zaostávajúce regióny sa podľa neho potrebujú v prvom rade zbaviť regulácií a byrokracie spojenej so zamestnávaním a fungovaním firiem.

Podľa Sulíka to bude teraz inak. Štát podľa neho v minulosti prehrával boj o investície, lebo ak aj investor prejavil záujem, musel čakať niekoľko rokov, kým vôbec mohol začať stavať. Tentoraz však bude park po jeho vybudovaní vo vlastníctve štátu. Ten v Rimavskej Sobote by mal stáť 9,8 milióna eur bez DPH a dokončenie výstavby je naplánované na koniec roka 2023.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
51 debata chyba
Viac na túto tému: #Ústredie práce #Úrad práce #pandémia #nezamestnanosť #Milan Krajniak #koronakríza #hladové doliny