Heger to chce skúsiť cez cenové mapy. (Podobne uvažoval však aj Smer pri svojom prvom pokuse pred necelým desaťročím.) Tie by na základe trhových cien v tej-ktorej lokalite určili, koľko bude ten-ktorý majiteľ platiť. Na prvé počutie to možno ani neznie zle, keďže obrovské domiská na Orave či východe takto azda výrazné zvýšenie sadzieb nečaká. No úplne inak vyzerá situácia vo vychytených štvrtiach – napríklad v už teraz predraženom hlavnom meste. Nehovoriac o tom, že realitní makléri upozorňujú, že výsledkom môže byť ďalšie zdraženie už beztak pridrahých nehnuteľností. A to nielen pri predaji, ale aj pri nájmoch.
Tento týždeň nelenil ani minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Nielenže sa mu po dlhých mesiacoch podarilo dotisnúť neposlušných odborárov na rokovanie tripartity, ale na vláde mu odklepli aj jeho návrh na zavedenie trvalého kurzarbeitu. Všeliek na ekonomické neduhy má fungovať už od budúceho roka. Prešiel však v pozmenenej podobe a vypadli z neho živnostníci. Vraj bude pre nich platiť iná schéma pomoci, dušoval sa minister práce po schválení kurzarbeitu.
Toto je výber piatich najdôležitejších článkov tohto týždňa, ktoré priniesla redakcia ekonomiky denníka Pravda.
1. Daňové tsunami
Nižšia daň z príjmu a vyššia z nehnuteľnosti – tak si ministerstvo financií predstavuje nový daňový mix. Šéf rezortu financií Eduard Heger (OĽaNO) chce detaily plánovanej daňovej reformy predstaviť v najbližších týždňoch. Už teraz je však jasné, že si na mušku vezme majetok a služby.
„Chceme, aby daňový systém ostal neutrálny z hľadiska zaťaženia, ale kvôli atraktivite musíme ísť na strane práce dolu. Preto potom bezpodmienečne treba ísť niekde hore, a to práve na strane majetkových a spotrebných daní,“ hovorí Heger. Nejde pritom o prvý pokus zvýšiť majetkové dane. Už dvakrát sa o to pokúsili bývalé vlády.
2. Krajniakov všeliek
Šesťdesiat percent zaplatí štát, zvyšných dvadsať firma. Tak by mala vyzerať schéma dlhodobého kurzarbeitu, ktorá sa zrejme dostane do legislatívy. Zákon o zavedení skráteného pracovného časuz dielne ministerstva práce totiž v stredu schválila vláda. Po novom však peniaze na tento účel nepôjdu zo samostatne zriadeného fondu a finančnú injekciu neuvidia ani živnostníci.
3. Mičovského veľká hra
Veľké dotačné manévre, ktoré vyvolali vášne medzi malými a veľkými poľnohospodármi, sa skončili. V piatok minulý týždeň poslal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka do Bruselu návrh na vyplatenie tzv. redistributívnej platby v sume 50 eur na prvých 28 hektárov pôdy bez rozdielu, či ide o malé, alebo veľké hospodárstvo. Je to prekvapujúce rozhodnutie, veď Ján Mičovský (OĽaNO) sľubovalna podporu malých fariem 150 eur na hektár, čo by bola v celej únii bezprecedentne najvyššia platba.
4. Cestovný ruch sa rúti do priepasti
Až o vyše dvadsať rokov späť sa vlani prepadol slovenský turizmus. Pandemický rok hotelierov veru nešetril, tržby im klesli takmer o polovicu. Ukázali to najnovšie údaje Štatistického úradu.
„Rok 2021 bude ešte o niečo horší ako vlani, nemôžeme očakávať oživenie cestovného ruchu,“ hovorí Marek Harbuľák, generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS). Môžu za to opatrenia spôsobené druhou vlnou pandémie, prevádzkam v cestovom ruchu totiž nedávajú nádej na skoré otvorenie, dodáva.
5. Automobilky na pokraji krízy
Január bol pre predaje áut viac ako slabý. Medziročne sa ich na Slovensku predalo o viac ako polovicu menej. Kým vlani to bolo takmer sedem tisíc, tento rok len niečo vyše tri tisícky nových vozov. Pokiaľ ide o značky, viac než 75-percentný medziročný pokles predaja u nás v januári zaznamenali automobilky Mitsubishi, Renault, Kia, Suzuki, Dacia, Honda alebo SEAT. Januárový pokles predaja áut spôsobila nielen pandémia, ale aj problémy s registráciou minuloročných modelov a nemožnosť časť z nich začiatkom roku predávať.