0

Doležal: Zápasíme s peniazmi. Ľudia nechcú počúvať o rušení vlakov

autor: , , 27.02.2021 08:00
Andrej Doležal (nominant Sme rodina)
Andrej Doležal (nominant Sme rodina) Autor: ,

O diaľniciach, cestovnom ruchu, ale aj o výstavbe nájomných bytov sa denník Pravda rozprával s ministrom dopravy Andrejom Doležalom (nominant Sme rodina). Rozhovor prebiehal sériou mailov.

Ministerstvo už riadite takmer rok, čo vás v rezorte zaskočilo?

Zaskočili ma v niektorých sférach chýbajúce stratégie čerpania veľkých investičných projektov, najmä v oblasti ciest a železníc. A, samozrejme, i pandémia koronavírusu. Ovplyvnila aj začiatok môjho pôsobenia v rezorte. Aj preto rozhodnutia a zmeny zákonov súviseli s cieľom zmierniť negatívne dosahy pandémie v oblastiach, ktoré ministerstvo zastrešuje.

Potrebovali sme stabilizovať a upokojiť najmä sektor autodopravcov a medzinárodnej nákladnej dopravy.

Napríklad?

Potrebovali sme stabilizovať a upokojiť najmä sektor autodopravcov a medzinárodnej nákladnej dopravy. V tomto smere sme rozbehli aktivity súvisiace s obstaraním nového mýtneho systému a zníženia cestnej dane. Rovnako sme spustili schému pomoci cestovnému ruchu, letiskovým spoločnostiam. Vzhľadom na to, že sa epidemiologická situácia nezlepšila, aktuálne pripravujeme aj samostatnú schému pomoci pre nákladnú dopravu, autobusy, autoškoly a taxislužby. Popritom to bola práca na príprave spustenia nového mýtneho systému, čo považujem za svoju prioritu. Rovnako bolo potrebné nastaviť chýbajúce stratégie v oblasti prioritizácie cestnej a železničnej infraštruktúry. Nasledovalo naštartovanie procesov na ďalších stavbách, najmä D1 a D3, ale aj pokračovanie D4 R7. Museli sme tiež riešiť cestovný ruch. Ten doslova prestal existovať. Všetci sme dúfali, že po prvej vlne už nič horšie nepríde, teraz tu máme druhú vlnu s nevídanou silou a problémy sa kopia obrovskou rýchlosťou.

Kde v rezorte vidíte najväčšie problémy?

Najväčší problém vidím v nedostatku finančných prostriedkov. To nie je vyplakávanie, to je fakt, ktorý môže mať veľmi vážne dôsledky. Som minister dopravy, mám stavať, mám skvalitňovať služby a komfort na železniciach, na pošte, na cestách. Môžeme sa ale prikrývať len takou dekou, na akú máme. Ľudia asi nebudú chcieť v tejto mimoriadne náročnej dobe počúvať správy o tom, že štát ruší vlakové spojenia alebo nezačne stavať úsek cesty, na ktorý ľudia v regióne čakajú dlhé roky. Intenzívne komunikujeme s ministrom financií, aby k takejto situácii neprišlo, aby sme dostali na dopravu viac peňazí. Nechcem byť ale iba pesimistický, pretože to nie je iba o peniazoch. Napríklad, pohli sme s obrovským problémom – tunelom Višňové, kde smerujeme k podpisu zmluvy a pokračovaniu výstavby. To je veľká vec, ktorú som si pri príchode na ministerstvo predsavzal vyriešiť. Máme správne našliapnuté – už len podpísať zmluvu s úspešným zhotoviteľom, a potom to stihnúť dokončiť do konca roka 2023. Keď to zvládneme, budem skutočne spokojný.

Kedy vyhlásite druhý mýtny tender?

Kľúčovú časť nového mýtneho systému už Národná diaľničná spoločnosť (NDS) obstaráva a zároveň intenzívne pripravuje súťaže pre ďalšie komponenty potrebné pre správne fungovanie výberu mýta. Stále platí, že si mýtny systém chceme prevádzkovať sami.

Čo si od neho sľubujete?

Máme ambíciu, aby náklady na nový mýtny systém boli hlboko pod 20 percent toho, čo mýto prinesie. Inak povedané, trúfame si vybrať o jednu miliardu eur viac v porovnaní so súčasným nastavením.

Koľko štát po novom ušetrí na mýte?

Problém súčasného systému je v jeho biznis modeli, kde si štát objednáva „mýto ako službu“, a náklady na túto službu sú neúmerne drahé. Náklady na prevádzku totiž dosahujú až 50 percent výberu mýta.

Náklady na prevádzku totiž dosahujú až 50 percent výberu mýta.

Nedá sa nespýtať, kedy bude hotová diaľnica z Bratislavy do Košíc?

Na túto otázku budem vedieť odpovedať, keď sa spustí výstavba posledného chýbajúceho úseku D1 – teda Turany-Hubová. V súčasnosti urýchľujeme proces posudzovania vplyvov na životné prostredie s dôrazom na vodu tak, aby sme ho mali na jeseň kompletný. Výsledky tejto štúdie zapracujeme do pripravovaného projektu. Paralelne sme začali riešiť otázku financovania a dal som preveriť možnosti výstavby prostredníctvom PPP projektu.

Kritický úsek Hubová – Ivachnová sa stavia už skoro desať rokov. NDS tvrdí, že termín stihne, čo na to hovoríte?

Termín dokončenia vyzerá na koniec roka 2023. Zhotoviteľ má však problémy. Mešká s precenením stavby, keďže došlo k zmene projektu tunela Čebrať pre zosuv pôdy. So zhotoviteľom prebehlo už viacero stretnutí s cieľom zrýchliť prípravu aj výstavbu, aby mohla stavba pokračovať. Zdržania si nemôžeme dovoliť.

Nedávno ste sa vyjadrili, že sa nezačne stavať žiaden nový úsek diaľnic, okrem naplánovaných, a to ďalšie dva roky. Zmenilo sa niečo?

K verejným financiám sa musíme stavať zodpovedne. Preto sme spolu s ministerstvom financií spracovali zoznam investičných priorít. Je pravda, že väčšina štátneho rozpočtu ako aj eurofondov pôjde v najbližších rokoch na rozostavané stavby. Napriek tomu som presvedčený, že rozostaviame aj R3 Tvrdošín – Nižná. Vo štvrtok podpísala NDS zmluvu o začatí výstavby so zhotoviteľom. A tiež R4 – druhá etapa obchvatu Prešova, R2 – obchvat Košíc. Do výstavby alebo modernizácie už v najbližších týždňoch pôjdu určite aj viaceré významné úseky ciest I. tried. Tu pôjde o najväčšie veľkoplošné opravy ciest v histórii Slovenska. Začína sa s tridsiatimi úsekmi po celom Slovensku. Pôjde spolu o 90 kilometrov, investícia je 23 miliónov eur.

Kde vidíte riešenie pre príliš pomalú výstavbu diaľnic? Veľa sa hovorí o pomalej legislatíve.

Výstavba ako taká pomalá nie je. Problémy sú najmä v prípravnej fáze. Napríklad len posudzovanie vplyvov na životné prostredie trvá bežne aj viac ako dva roky. Následne je potrebné všetko zapracovať do projektovej dokumentácie. Nezabúdajme aj na procesy majetkovoprávneho vyrovnania, územného či stavebného konania. Až potom nasleduje obligátny proces verejného obstarávania či samotnej výstavby.

Čo s tým?

Čaká nás novela stavebného zákona, zákona o územnom plánovaní, ako aj novela zákona o verejnom obstarávaní. Toto všetko má zrýchliť proces prípravy i samotnej výstavby.

Počítame so 600 miliónmi eur do železničnej infraštruktúry, 100 miliónov na cyklodopravu a 200 miliónov na obnovu verejných budov.

V pláne obnovy sa spomína aj zelená doprava. S akým objemom financií počítate?

Počítame so 600 miliónmi eur do železničnej infraštruktúry, 100 miliónov na cyklodopravu a 200 miliónov na obnovu verejných budov s cieľom zvýšiť energetickú efektivitu. Práve v komponente obnovy verejných budov vidím potenciál obnovy železničných staníc, ktoré sú často v katastrofálnom stave. Nezabúdajme ani na 50 miliónov na elektromobilitu. Z týchto prostriedkov bude možné realizovať investície do ekologickej hromadnej dopravy.

Je to reálne?

Áno, treba to vnímať ako úžasnú príležitosť posunúť a skvalitniť železničnú infraštruktúru. V pláne obnovy sa vlastne stretli naše priority v súlade s očakávaniami EK v zmysle zelenej dopravy. Priznávam, že kľúčom k úspešnému čerpaniu plánu obnovy je kvalitná pripravenosť projektov, preto sme s prípravou začali už dnes.

Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) len nedávno kritizoval nákupy vlakov železnicami. Prečo sa išlo do neekologických vozňov, keď práve ekologizácia dopravy má byť priorita?

Nie je to celkom tak. Na mnohých tratiach nám stále chýba elektrická trakcia a ak odhliadnem od vodíkových vlakov, ktoré sú možnosťou v budúcnosti, jedinou alternatívou stále zostávajú dieselové motorové jednotky. Som presvedčený, že nové dieselové jednotky budú určite ekologickejšie ako 40-ročné, ktoré tam premávajú v súčasnosti. Ak úradníci z ÚHP tvrdia, že ľuďom takéto nové vlaky netreba, odporúčam ísť sa opýtať ľudí priamo na Kysuce, či nové vlaky potrebujú alebo nie. Druhý rozmer je kvalita a komfort cestovania v nových jednotkách. Naším cieľom je prilákať do vlakov čo najviac cestujúcich a odľahčiť tak cesty. To platí 100-násobne o regióne Kysúc, kde sú cesty extrémne preťažené. Ťažko namotivujem cestujúcich do starých vozňov bez klimatizácie, wifi či slušnej toalety.

Chystáte obmedzenie bezplatnej dopravy pre pandémiu?

Toto je politická otázka. Mobilitu cestujúcich každodenne sledujeme a vyhodnocujeme. Momentálne platí núdzový stav, ktorý mobilitu ako takú znižuje. Máme za to, že vo vlakoch cestujú len tí, ktorí naozaj musia.

Nedávno ste oznámili pomoc pre dopravu. Kedy by mohla byť spustená?

Verím, že konkrétnu formu pomoci predstavím už začiatkom marca. Najskôr chcem návrh predstaviť koaličným partnerom a získať ich podporu. Potom, samozrejme, budem informovať verejnosť a predmetný sektor.

Prečo pomoc pre cestovný ruch prišla oveľa neskôr v porovnaní s okolitými krajinami?

Každá schéma pomoci si vyžaduje najskôr legislatívnu úpravu a schválenie protimonopolným úradom, resp. Európskou komisiou. Vytvorili sme nový mechanizmus a príprava si preto vyžiadala určitý čas. Dôležité je, že je možné žiadať o pomoc spätne už pre apríl 2020.

Ministerstvo má 30 pracovných dní na spracovanie žiadosti a do ďalších 30-tich pracovných dní prídu peniaze na účet podnikateľa.

Ľudí zarazila informácia, že na dotáciu zo schémy pomoci môžu pri komplikáciách čakať aj 130 dní. Aká je priemerná doba čakania na dotáciu?

O 130 dňoch informáciu nemám. Ministerstvo má 30 pracovných dní na spracovanie žiadosti a do ďalších 30-tich pracovných dní prídu peniaze na účet podnikateľa. Peniaze však odchádzajú z ministerstva v priemere do 40-tich pracovných dní od podania žiadosti. V prípade, že žiadateľ pošle neúplnú žiadosť, ktorú musí doplniť, tak sa, samozrejme, tento čas natiahne. Je to len na žiadateľovi, ako rýchlo požadované údaje doplní. Preto je dôležité predkladať kompletné žiadosti s korektne vyplnenými údajmi.

Kedy bude zverejnená výzva za november a december?

Druhú etapu schémy de minimis chceme vyhlásiť začiatkom marca.

Fitnescentrá ako také nesúvisia priamo s cestovným ruchom a bez úprav zákonov ich nebolo možné do schémy zaradiť.

Prečo do schémy pre cestovný ruch nie sú zahrnuté fitnescentrá, no o pomoc môžu požiadať športové zariadenia ako sú plavárne, golfové ihriská či bowlingové haly?

Fitnescentrá ako také nesúvisia priamo s cestovným ruchom a bez úprav zákonov ich nebolo možné do schémy zaradiť. Skupinu oprávnených prijímateľov sme definovali pomocou takzvaný SK NACE kódov, ktoré spadajú pod cestovný ruch. Ak by sme nerešpektovali tieto kódy hospodárskej činnosti, potom by sme museli do schémy pomoci zaradiť napríklad aj všetky ostatné športoviská – futbalové štadióny a podobne.

Na pretrase je aj takzvaná veľká pomoc pre cestovný ruch, je teda reálna suma 10 miliónov pre jeden podnik?

Momentálne túto „veľkú schému” finalizujeme, zapracúvame ešte posledné zmeny, ktoré priniesla Európska komisia, a následne to pôjde na schválenie.

Druhá vlna trvá dlhšie, ako sa čakalo. Bude stačiť 100 miliónov určených pre cestovný ruch?

Áno, dĺžka a sila druhej vlny pandémie je niečo, s čím sme koncom leta a na jeseň nerátali ani v najčernejších scenároch. Už teraz vieme, že 100 miliónov eur sa vo forme našej pomoci vyčerpá na kompenzáciu za obdobie apríl až december 2020. Podľa dát dostupných v lete nám 100 miliónov eur malo stačiť až do konca 2021. Ak chceme v pomoci pokračovať a spustiť aj spomínanú „veľkú schému“, musíme navýšiť objem pomoci.

Aká je priemerná suma, ktorú žiadajú podniky v cestovnom ruchu?

Čiastky sú rôzne, závisí to od výšky poklesu tržieb v porovnaní s rokom predtým. Keďže o pomoc žiadajú podniky s rôznou činnosťou, veľkosťou a teda aj obratmi, nedá sa hovoriť o priemerne vyplácanej sume.

Z akých oblastí?

Približne polovica žiadostí je z oblasti gastropriemyslu, 25 percent tvoria ubytovacie zariadenia, 20 percent cestovné kancelárie a agentúry a zvyšných päť percent sú ostatné prevádzky.

Pomohla už novela zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB) výstavbe nájomných bytov?

Okrem zmeny zákona o ŠFRB sme robili zmeny aj v zákone o dotáciách na výstavbu nájomných bytov. Obe novely zákonov sme pripravili s cieľom procesy zjednodušiť a znížiť byrokraciu. Sme presvedčení, že želaný efekt to prinesie, uvidíme to však až v čase na množstve prijatých žiadostí. Zmeny sú platné len od januára.

. Došlo aj k zvýšeniu limitov úverovej časti podpory na obstaranie nájomných bytov.

Čo sa zmenilo?

Keď to rozmením na drobné, tak pre zatraktívnenie a vytvorenie dostupnejšieho nájomného bývania došlo k úprave podielu dotácie z obstarávacích nákladov pri obstaraní nájomných bytov. Takto sa zvýši podiel nenávratnej časti podpory financovania nájomných bytov. Došlo aj k zvýšeniu limitov úverovej časti podpory na obstaranie nájomných bytov. V prípade výstavby súvisiacej technickej vybavenosti – ako rozvody kanalizácie, vodovodu, miestnych komunikácií a odstavných plôch, sme navýšili limit podpory až o 100 percent. Upravili sa aj podmienky pre poskytovanie úveru na kúpu pozemkov, ktoré súvisia s obstaraním nájomných bytov. Zaviedla sa možnosť refinancovania komerčného úveru na kúpu pozemku, súčasne sa zvýšili aj limity úveru v závislosti od lokalizácie.

A čo výstavba nájomných bytov firmami?

Tak ako som uviedol v prechádzajúcej odpovedi, v rámci nastavených nástrojov ministerstva dopravy máme aj podporu výstavby nájomných bytov v súkromnom sektore. Tiež sme v novele o ŠFRB upravili podmienky, aby motivovali podnikateľské subjekty zapojiť sa do rozvoja tohto segmentu nájomného bývania.

Pred voľbami hovoril šéf Sme rodina Boris Kollár o výstavbe 25-tisíc nájomných bytov ročne. V rozhovore pre denník Pravda po vašom nástupe ste hovorili zase o troch až piatich tisíckach o pár rokov. Koľko sa ich postaví počas vášho ministrovania?

Program výstavby nájomných bytov existuje na Slovensku vyše 20 rokov a ministerstvo dopravy kontinuálne prispieva samosprávam a podporuje ich v zabezpečovaní bývania pre ich obyvateľov. To však nie sú štátne nájomné byty, ale obecné. V tomto type nájomného bývania pokračujeme. V ostatných rokoch ročne pribúdalo približne 1 000 bytov a chceli by sme to zvýšiť na 2 000 až 2 500 bytov za rok. Koncept štátneho nájomného bývania tak ako bol prezentovaný pred voľbami, pripravuje podpredseda vlády pre legislatívu pán Holý.

V akom štádiu sa aktuálne nachádza pripravovaná agentúra pre cestovný ruch Slovakia travel? Rozbehne sa od apríla?

Len 22. februára sme dostali potvrdzujúci list od ministerstva financií. Aj keď sme ho čakali skôr, veríme, že aprílový termín vzniku bude reálny.

Cestovnému ruchu pomôže najmä to, keď budú môcť podnikatelia otvoriť svoje prevádzky.

Čo pomôže cestovnému ruchu? Potiahnu ho aj drezíny?

Cestovnému ruchu pomôže najmä to, keď budú môcť podnikatelia otvoriť svoje prevádzky. Ľudia budú môcť bez obmedzení chodiť na výlety, do prírody za našimi turistickými atrakciami. Cestovný ruch ako taký má obrovský multiplikačný efekt a potiahne so sebou širokú škálu ostatných sektorov. A ak sa pýtate na cyklodrezíny, určite tomu neublížia. Majú totiž veľký potenciál pritiahnuť návštevníkov. Preto sme na jeseň zmenili zákon, aby bola prevádzka cyklodrezín jednoduchá a nevyžadovala žiadne náročné povolenia či skúšky. Verím, že ich vďaka zmene legislatívy bude pribúdať.

Andrej Doležal (39) v minulosti pôsobil ako konzultant v oblasti telekomunikácií, učiteľ na báze dobrovoľnosti, ale aj ako manažér v rôznych televíznych spoločnostiach. Pracoval ako technický riaditeľ pre súkromnú televíziu Markíza, krátko pre TV Joj, ale aj pre štátnu RTVS. V tej zastával taktiež post technického riaditeľa, na starosti mal digitalizáciu televízie a rozhlasu a celkovú modernizáciu a skvalitnenie vysielania. Vyštudoval odbor Automatizačná a riadiaca technika na Technickej univerzite v Bratislave. Pred prevzatím ministerstva dopravy pracoval ako riaditeľ pre inovácie v spoločnosti Towercom, ktorá prevádzkuje celoplošné DVB-T multiplexy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
0 debata debata
Viac na túto tému: #vlaky #turizmus #nájomné byty #ministerstvo dopravy #diaľnice #cestovný ruch #andrej doležal