„Rok 2021 bude ešte o niečo horší ako vlani, nemôžeme očakávať oživenie cestovného ruchu,“ hovorí Marek Harbuľák, generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS). Môžu za to opatrenia spôsobené druhou vlnou pandémie, prevádzkam v cestovom ruchu totiž nedávajú nádej na skoré otvorenie, dodáva.
Veľa optimizmu nedáva hotelom ani tento rok. Len za prvé dva mesiace tohto roka padli zárobky hotelov medziročne o 90 percent, reštauráciám o 70 percent, vyrátava Harbuľák. Očakávať sa tak však podľa neho dá i ďalší prepad tržieb.
Neveselé vyhliadky a prepúšťanie
„V roku 2021 očakávame pokles počtu prenocovaní o 38 percent, čo predstavuje menej ubytovaní v porovnaní s rokom 2019 o viac ako 4,3 milióna,“ hovorí Harbuľák. Počet prenocovaní tak v roku 2021 klesne o viac ako 8,7 milióna prenocovaní, ukazujú odhady asociácie. Okrem domácich dovolenkárov sa cestovný ruch bude spoliehať na českých a poľských turistov.
O prácu tak za celú pandémiu môže prísť tretina ľudí pracujúcich v slovenskom cestovnom ruchu, odhaduje Harbuľák. Podľa Svetovej rady cestovného ruchu ide celkovo o 50 miliónov ľudí, len v rámci únie ide o sedem miliónov pracovníkov v turizme. I preto si Harbuľák myslí, že Slovensko potrebuje agentúru pre cestovný ruch. Nová pod názvom Slovakia Travel by podľa informácií denníka Pravda mala vzniknúť do 1. apríla. Stále sa čaká na súhlas ministerstva financií.
Zachráni slovenské hotely leto?
Letná sezóna je nateraz neistá. „Pokiaľ nebudú prijaté účinne opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia, máme dôvodné obavy, že prijaté obmedzenia a zákazy poskytovania služieb cestového ruchu môžu pretrvávať až do začiatku letnej sezóny,“ upozorňuje Harbuľák. Nielenže stále nie je vyriešená situácia ohľadne takzvaného Covid pasu, neúčinné sa zdajú i platné opatrenia. Okrem toho je stále problém s vakcínami.
Práve od očkovania závisí i zvládnutie pandémie, a teda aj reštart cestovania. „Očakávame, že po výraznejšom progrese v očkovaní na Slovensku a v zahraničí sa postupne začne oživovať aj cestovný ruch,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Rátať však treba aj s tým, že potrvá ešte približne desať mesiacov, kým sa cestovný ruch po skončení pandémie rozbehne. Ak by sa pandémia zmiernila už do leta, vyhliadky budú o niečo ružovejšie. Práve leto totiž ako-tak zmiernilo i červené čísla z minulého roka. Hotely podržali domáci hostia. „V letných mesiacoch slovenský cestovný ruch výrazne potiahli domáci turisti, ktorí v dôsledku neistoty a pandemických opatrení dovolenkovali vo výraznejšej miere doma,“ hovorí Horňák.
Prázdne hlavné mesto
Najhoršie vlani dopadol Bratislavský kraj, kde počet turistov klesol o dve tretiny. Najviac to zasiahlo takzvanú kongresovú turistiku. „Z nej profitovali okrem organizátorov aj hotely, ktorým prinášala hostí do izieb, hotelovej reštaurácie či baru, ako aj kongresovej miestnosti,“ hovorí Horňák. Pre pandémiu sa rušili nielen konferencie, ale aj mnohé služobné cesty.
„Po skončení pandémie sa bude cestovný ruch s najväčšou pravdepodobnosťou len pomaly rozbiehať, keďže ľudia budú opatrnejší,“ hovorí Maroš Plitko, hovorca Bratislava tourist board. Aj preto sa chcú v hlavnom meste zamerať na kvalitu pred kvantitou. Minulý rok spustili v hlavnom meste aj nový Itinerár Planner. „Návštevník si na ňom nájde odporúčaný program na tri dni, respektíve si môže vytvoriť program šitý na mieru,“ hovorí Plitko. Ľudia si môžu vybrať zo 16 možností, ako sú história, relax, aktivity s deťmi, jedlo, šport a ďalšie, využiť môžu aj ich kombináciu. Ľudí sa takto snažia udržať v meste. „Návštevník, ktorý strávi v Bratislave dlhší čas a využije viac produktov a služieb, je pre destináciu zaujímavejší ako veľké množstvo návštevníkov, ktorí sa prídu na chvíľku pozrieť a odídu,“ dodal Plitko. V tomto roku chce preto hlavné mesto pokračovať v kampani Bratislava 72-hodinové mesto, ktorá je cielená na slovenský trh.
Aj 100 miliónov je málo, tvrdí Doležal
Zachrániť cestovný ruch mal stomiliónový balík, no podľa ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina) nebude stačiť. „Prepad tržieb v tomto sektore je taký výrazný, že vyčlenených sto miliónov eur pokryje pokles výpadku fixných nákladov iba za minulý rok,“ upozornil Doležal. Rezort dopravy sa však podľa ministra bude uchádzať o navýšenie peňazí do schémy pomoci. No konkrétna suma doposiaľ nie je známa. V hre je aj takzvaná veľká pomoc, podľa tejto schémy by jeden podnik mohol dostať aj 10 miliónov eur. Dotáciu musí ešte odobriť Brusel. Aktuálne môžu podniky žiadať najviac o 200-tisíc eur zo schémy de minimis. Výška dotácie sa odvíja od poklesu tržieb, padnúť však musia medziročne minimálne o 40 percent.
Podnikatelia v cestovnom ruchu však tvrdia, že pomoc je slabá a pomalá. Doteraz nie je zverejnená druhá výzva zo schémy pomoci za november a december 2020. Podniky, ktoré žiadajú pomoc z rezortu dopravy, doplácajú aj na symbolické podlžnosti voči štátu. Pretože prevádzka, ktorá žiada o dotáciu, nesmie byť voči štátu zadlžená. Rezort dopravy tvrdí, že doposiaľ vyplatil viac ako 27 miliónov eur skoro šesťtisíc žiadateľom.
Čo žiadajú hotelieri od vlády:
- zvýšenie finančnej pomoci v schéme pre cestovný ruch
- spustenie novej agentúry pre cestovný ruch
- predĺženie termínu splatenia odložených sociálnych odvodov do konca rok 2021
- upravenie podmienky vyplácania podpory nájmu tak, aby táto pomoc nebola podmienená súhlasom prenajímateľa
- zníženie požiadavky poklesu tržby na 30 percent v dotácii od rezortu dopravy, tak ako to umožňujú pravidlá poskytovania štátnej pomoci v zmysle Dočasného rámca
- prehodnotenie a zvýšenie výšky pomoci predovšetkým za obdobia lockdownu
- výrazne zrýchlenie schvaľovania žiadostí a vyplácania pomoci