Vláda schválila Krajniakov kurzarbeit. So živnostníkmi neráta

, 25.02.2021 06:00

Šesťdesiat percent zaplatí štát, zvyšných dvadsať firma. Tak by mala vyzerať schéma dlhodobého kurzarbeitu, ktorá sa zrejme dostane do legislatívy. Zákon o zavedení skráteného pracovného času z dielne ministerstva práce totiž v stredu schválila vláda. Po novom však peniaze na tento účel nepôjdu zo samostatne zriadeného fondu a finančnú injekciu neuvidia ani živnostníci.

"Počas pandémie sme sa presvedčili o tom, že na udržanie pracovných miest je dôležité, aby mali zamestnávatelia predvídateľné prostredie. Také, aby v prípade, že príde takáto kríza, pomohol aj štát,“ povedal po rokovaní vlády minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Podstatou má byť podľa ministerstva práce poskytovanie podpory, ktorá bude fungovať ako náhrada mzdy v čase, keď zamestnávateľ kvôli vonkajším faktorom nie je schopný poskytovať zamestnancom prácu v dohodnutom rozsahu. A dochádza tak ku "skrátenej práci“. Vonkajší faktor pritom nemôže vzniknúť vinou samotnej firmy a musí byť len dočasný – napríklad mimoriadna situácia, výnimočný alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo vyššia moc.

Podľa analytika spoločnosti Finlord.cz Borisa Tomčiaka takéto riešenie zo strany štátu dokáže pomôcť ekonomike, má však aj svoje úskalia. "Štátna kasa má tiež svoje dno. Vláda len prerozdeľuje prostriedky získané z daní a poplatkov,“ hovorí. Kurzarbeit preto podľa neho rozhodne nie je nástroj na dlhodobé riešenie ekonomických problémov. Na chvíľu síce zastabilizuje pracovný trh, môže však vyvolať proinflačné tlaky tak, ako všetky formy automatickej štátnej podpory. "To okrem iného znamená, že napríklad ceny nehnuteľností na Slovensku nebudú klesať, čo sa rozhodne nebude páčiť napríklad mladým rodinám,“ hovorí Tomčiak.

Príspevok vyše 1 000 eur

Kto si ale o takúto finančnú kompenzáciu bude môcť požiadať? "Fyzická osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo v štátnozames­tnaneckom pomere, a fyzická osoba, ktorá je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu,“ píše rezort práce v dôvodovej správe. Zamestnávateľ ale bude musieť mať zaplatené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Takisto v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o pomoc nesmie nelegálne zamestnávať.

V prípade, že zákon v marci prejde parlamentom, zamestnanec si od januára bude môcť požiadať o finančný príspevok. O jeho udelení podľa štátneho tajomníka rezortu práce Borisa Ažaltoviča rozhodne Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, a to za 10 dní. Ak žiadosť bude schválená, môže dostať finančnú podporu do výšky dvojnásobku vymeriavacieho základu. A to najviac šesť mesiacov počas dvoch rokov. Vláda však bude môcť svojím ustanovením túto dobu predĺžiť. Podmienkou je, že zamestnávateľ dané pracovné miesto zachová aspoň dva mesiace po skončení podpory.

Nastavenie kontroly

Na celý proces má dohliadať sedemčlenná komisia na Ústredí práce. Tá bude zložená zo zástupcov ústredia, ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Na jej vzniku sa ešte v pondelok dohodlo rokovanie tripartity. Podľa Tomčiaka je to v súvislosti s ľahkým zneužitím kurzarbeitu správny krok. Jej funkčnosť však bude závisieť od viacerých aspektov. "Dostačujúcim kontrolným orgánom bude len v tom prípade, ak budú pevne definované podmienky jej zodpovednosti a právomocí,“ hovorí analytik.

Prvé dva roky fungovania bude mať kurzarbeit k dispozícii 20 miliónov eur ročne. "Ak komisia uvidí, že sa daná suma s najväčšou pravdepodobnosťou prečerpá, môže požiadať vládu o ďalšie peniaze,“ povedal ešte v pondelok Krajniak. Podľa Tomčiaka ide o sumu, ktorá dokáže ihneď pomôcť podnikom aj sektorom a jej navyšovanie v súčasnosti zmysel nemá. "Ide o to, aby firmy nezačali pripravovať stratégie, ako kurzarbeit zneužívať,“ dodáva.

Ako bude fungovať trvalý kurzarbeit

  • Nárok na zavedenie skráteného pracovného času vznikne, ak firma nebude môcť minimálne jednej tretine svojich zamestnancov prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.
  • Nárok budú mať firmy, ktoré majú za dva roky zaplatené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Prípadne majú dohodnutý splátkový kalendár a tiež neporušili zákaz nelegálneho zamestnávania.
  • Podpora sa poskytuje v čase skrátenej práce, v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov.
  • Celková podpora pre roky 2022 a 2023 bude najviac v sume 20 miliónov eur ročne. Vláda môže rozhodnúť o navýšení sumy.

Aký bude plat pri kurzarbeite

  • Podpora sa poskytuje najviac v sume 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca zverejnenej Štatistickým úradom spred dvoch rokov. Zamestnanec môže dostať finančnú podporu do výšky dvojnásobku vymeriavacieho základu. Peniaze budú vyplácať úrady práce.
  • V prípade roka 2021 by sa vychádzalo z priemernej mzdy spred dvoch rokov – teda 1 092 eur. Maximálny hodinový vymeriavací základ by tak bol 1/174 z 2 184 eur. Maximálny hodinový zárobok by vyšiel na 12,55 eura.
  • Maximálna výška podpory by tak bola 7,53 eura na hodinu, čiže 1 310,39 eura mesačne.

ZDROJ: Návrh zákona o podpore v čase skrátenej práce

Žiaden nový fond ani živnostníci?

Viacerým sa však nepozdáva fakt, že peniaze sa budú vyplácať z fondu nezamestnanosti Sociálnej poisťovne. Ak bude ten v strate, výdavky sa vykryjú zo štátneho rozpočtu. Pôvodne sa uvažovalo o zriadení Fondu udržania zamestnanosti. "Predpokladali sme, že bude istou garanciou vytvárania finančnej rezervy,“ povedala po rokovaní tripartity viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová. Krajniak zmenu zdôvodnil tým, že vyčlenenie časti sociálnych odvodov len na kurzarbeit by vytvorilo ročný deficit štátneho rozpočtu 130 miliónov eur. Námietky si vyslúžil aj fakt, že mechanizmus nemyslí na živnostníkov. Tí sú z nového znenia zákona vylúčení. Krajniak argumentuje tým, že väčšina z nich platí len minimálne odvody a takáto schéma by im ich zákonite navýšila.

Slovenský živnostenský zväz táto novinka znepokojila, preto pre SZČO požadovali aspoň možnosť dobrovoľného poistenia pre kurzarbeit. "Ani táto minimálna požiadavka nebola zohľadnená,“ hovorí generálna sekretárka zväzu Miriam Bellušová. Riešením má byť podľa Krajniaka spustenie samostatnej formy pomoci pre SZČO hneď, ako sa v danom odvetví použije kurzarbeit. To však podľa Bellušovej nie je žiadnou zárukou. "Vytvorenie týchto schém bude otázkou dobrej vôle tej vlády, ktorá bude v čase krízy ustanovená. SZČO preto nemajú právnu záruku akejkoľvek pomoci a stávajú sa rukojemníkmi štátneho aparátu,“ hovorí. Navyše, štát sa takto obral o možnosť motivovať živnostníkov k vyšším príspevkom do poisteného systému a priam ich z neho vyčleňuje, dodáva Bellušová.

Podľa predsedu Slovenskej živnostenskej komory Oldřicha Holiša ide o ďalšie prehlbovanie nerovnosti. "Bremeno zodpovednosti v kríze je prevažne na pleciach živnostníkov, ktorí ručia celým svojím majetkom bez ohľadu na to, či spadajú do určitej schémy pomoci. Navyše, veľa z nich o ňu ani nežiadalo z dôvodu jej zlej orientácie,“ dodáva Holiš. Aj preto dúfa, že tentoraz neostane len pri sľuboch.

Zamestnávatelia zákon vítajú

Zástupcovia zamestnávateľov takto schválený zákon vítajú. "K návrhu zákona sme mali v rámci pripomienkového konania niekoľko zásadných pripomienok. Zostali otvorené dve, pri ktorých na zasadaní tripartity došlo ku kompromisu,“ hovorí Adriana Tantošová z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

Rovnako je na tom aj Asociácia priemyselných zväzov. Tá chcela v prvom rade presadiť platnosť kurzarbeitu aj v situáciách, ktoré môžu nepredvídateľne a dočasne obmedziť výrobu priamo v konkrétnej fabrike bez možnosti ju ovplyvniť. Príkladom je aj nedávny problém s dodávkou čipov pre automobilový priemysel alebo spomalenie logistiky pre obmedzenia na hraniciach s Nemeckom, ktoré ohrozilo dodávky súčiastok.

Asociácia priemyselných zväzov tiež odmieta definíciu zákona ako podporu na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca. Môže podľa nej ísť o riziko stretu s pravidlami zakazujúcimi štátnu pomoc. „Máme však prísľub ministerstva práce, že pred schvaľovaním zákona dá definíciu preskúmať Európskej komisii. V prípade, že komisia rozhodne, že takáto definícia vylučuje štátnu pomoc, budeme znenie akceptovať,“ hovorí generálny sekretár Andrej Lasz.

Podľa Klubu 500 je takto postavený kurzarbeit výhodný pre všetky strany. „V schválenej podobe je výhodný tak pre zamestnancov, ktorí si udržia svoje pracovné miesta, pre zamestnávateľov, ako aj pre štát, nakoľko podpora a dávky v nezamestnanosti, vyplácané tisícom ľudí, by stáli oveľa viac. Zamestnávatelia zároveň nebudú musieť prepúšťať kvalitných a vyškolených zamestnancov,“ uvádza výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#kurzarbeit #Milan Krajniak
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku