„Počas pandémie sme sa presvedčili o tom, že na udržanie pracovných miest je dôležité to, či majú zamestnávatelia predvídateľné prostredie. Také, aby v prípade, že príde takáto kríza, pomohol aj štát,“ povedal po rokovaní vlády minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).
„Podstatou tohto nástroja má byť poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. ‚skrátenej práci‘,“ píše sa v predkladacej správe.
Podpora bude vyplácaná v čase skrátenej práce, a to od jej začatia. Nárok na podporu vznikne vtedy, ak sa obmedzí činnosť zamestnávateľa natoľko, že nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov prideľovať prácu v rozsahu aspoň 10 % ustanoveného týždenného pracovného času. Vonkajší faktor pritom musí mať dočasný charakter a zamestnávateľ ho nemôže ovplyvniť, alebo mu predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom – najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci.
Podpora by sa mala poskytovať na zamestnanca, ktorý je v pracovnom alebo v štátnozamestnaneckom pomere a tiež na fyzickú osobu, ktorá je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Zamestnávateľ však bude musieť mať zaplatené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti platiť poistné, najmenej 24 mesiacov predtým, ako požiada o podporu. Zamestnávateľ takisto nesmel porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o pomoc.
Ak dôjde k schváleniu schémy, zamestnanec si od januára bude môcť podať žiadosť o finančný príspevok, o ktorej počas desiatich dní rozhodne Ústredie práce. Ak žiadosť bude schválená, zamestnanec môže dosať finančnú podporu do výšky dvojnásobku vymeriavacieho základu. „Tento rok je napríklad priemerná mzda 1100 eur, to znamená, že maximálny vymeriavací základ dosiahne 2200 eur. Najvyššia možná podpora zo strany štátu je tak 60 percent tejto sumy, zvyšných dvadsať pridá zamestnávateľ tak, aby žiadateľ dostal 80% zo mzdy,“ vysvetlil štátny tajomník ministerstva práce Boris Ažaltovič. Maximálna suma príspevku by podľa neho mala mala dosiahnuť 1 340 eur.
Vláda navrhla poskytovať túto podporu v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. Bude však môcť svojim ustanovením túto dobu predĺžiť. Zamestnávateľ však bude musieť podporené pracovné miesto zachovať aspoň dva mesiace po skončení poberania podpory.
Pripomienky odborárov
Viaceré pripomienky k zákonu prišli zo strany odborárov, ale aj zástupcov zamestnávateľov. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) namietala proti zrušeniu pôvodného zámeru na vytvorenie fondu zamestnanosti a proti vylúčeniu živnostníkov z tejto schémy. Krajniak však argumentoval tým, že by takéto vyčlenenie peňazí vytvorilo ročný deficit štátneho rozpočtu vo výške 130 miliónov eur, Pre živnostníkov bude zase určená iná schéma pomoci.
Asociácia priemyselných zväzov prišla na stretnutie s piatimi zásadnými pripomienkami. „Sme veľmi radi, že sme vrátili k tomu konceptu, ktorý bol vypracovaný a schválený minulý rok, pretože k legislatívnemu návrhu sme mali 17 zásadných pripomienok. Dnes sme išli s piatimi,“ povedal viceprezident asociácie Alexander Matušek. Jedna z hlavných výhrad zamestnávateľov bola, aby kurzarbeit nebol formulovaný ako štátna pomoc, nakoľko podľa nich ide o pomoc zamestnancom. Do návrhu naformulovali po dohode aj podmienky vonkajších vplyvov.