Vláda odklepla ďalší odklad odvodov. Dlhy však podnikateľov dobehnú

Na koniec tohtoročného júna sa tak posunuli odvody za marec, máj, jún, júl a december minulého roka. Rezort ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) tiež nedávno presadil odklad poistného aj za január 2021. Výnimka sa ale týka len zamestnávateľov a živnostníkov, ktorým za dané mesiace klesli tržby o 40 percent a viac. Firmy však musia naďalej platiť odvody, ktoré štátu odvádza zamestnanec.

V rámci odkladu ide aj o príspevky do druhého piliera. Pri treťom pilieri ide len o firmy, ktoré ho platia povinne za zamestnanca rizikovej práce tretej a štvrtej kategórie. Podľa rezortu práce je cieľom odkladov zmiernenie ekonomických dopadov na „odvádzateľov poistného v dôsledku krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19“. Podnikatelia a zamestnávatelia to síce vítajú, ale vláde pripomínajú, že treba myslieť aj dopredu.

Dlh tlačia firmy pred sebou

Firmy aj živnostníci už na konci vlaňajška avizovali, že odklad poistného príliš veľa vody nenamúti. Zasiahnutým firmám sa totiž platby nakopia a nebudú schopné zaplatiť poistné za niekoľko mesiacov dokopy. „Pomáha to len z krátkodobého hľadiska, neskôr sa to môže pretaviť do dlhu a je predpoklad, že väčšina firiem bude nútená požiadať o splátkové kalendáre,“ myslí si generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušová. Môže sa stať, že to budú firmy splácať niekoľko rokov, dodala.

Jej slová potvrdzujú aj odborníci z portálu Opýtaj sa účtovníka, podľa ktorých tým firmy a živnostníci získajú len dočasný finančný vankúš. Nejde pritom o malé čiastky. Rezort práce predpokladá, že za február bude celková suma odložených sociálnych odvodov na úrovni zhruba 15,9 milióna eur. Pri živnostníkoch pôjde o približne 400-tisíc eur. Na jednu firmu tak pripadá dlh len za február na úrovni približne 5600 eur. Samostatní podnikatelia si zase na vrub môžu pripočítať zhruba 180 eur.

Napríklad za december bola priemerná suma odloženého poistného za jednu firmu zhruba 7 000 eur. Na jedného živnostníka pripadalo necelých 170 eur. Za prvý mesiac tohto roka sa priemerný dlh za poistné na jednu firmu zvýšil o takmer 5 700 eur. V prípade živnostníka o vyše 180 eur. Podnikatelia si tak zrejme budú musieť vybaviť splátkové kalendáre na dlžné poistné aj po odklade. Počet dotknutých subjektov sa vo februári odhaduje na úrovni zhruba 2800 firiem a 2200 živnostníkov.

Chýba systémové riešenie

Štát ešte vlani podnikateľom a firmám nakoniec vyhovel len v prípade odvodov za apríl minulého roka. Tie platiť nemuseli. Odklad je však záťaž, ktorá ich nakoniec dobehne. „Živnostník dlh tlačí pred sebou a do veľkej miery môže ovplyvniť jeho rozhodnutie, ktorému bude čoskoro čeliť, či sa dostane do exekúcie po skončení podpory alebo bude schopný pokračovať v podnikateľskej činnosti,“ vysvetľuje riaditeľ úradu Slovenskej živnostenskej komory Jaroslav Juriga.

Dodal, že štát by mal rozložiť splácanie dlžného poistného i daní na dlhšie obdobie. Podľa Jurigu totiž platí, že čím viac disponibilných zdrojov budú mať živnostníci a firmy po odznení krízy spôsobenej pandémiou, tým vyššia bude ich schopnosť udržať a rozvíjať svoje podnikanie, platiť včas svoje záväzky voči obchodným partnerom, štátu i samosprávy. „Predíde sa tak platobnej neschopnosti a vlne exekúcií,“ tvrdí.

Pripomenul, že nedoplatky na odvodoch, v blízkej dobe aj na daniach, zatiaľ nie sú systematicky vyriešené. Dlhy tak môžu ohroziť aj zapojenie podnikateľov a firiem napríklad do eurofondových výziev, pri ktorých je podmienkou čerpania mať vyrovnané všetky nedoplatky voči štátu. Bellušová tiež pripomína, že v nevýhode budú firmy a podnikatelia aj v prípade úverovania. „Vo vzťahu k bankám budú posudzovaní horšie ako firmy bez podlžností voči poisťovniam. Je to naozaj cesta k vážnym budúcim finančným problémom,“ dodala Bellušová.