Predaj áut padol o polovicu. Chystá sa prepúšťanie?

Január bol pre predaje áut viac ako slabý. Medziročne sa ich na Slovensku predalo o niečo vyše polovicu menej. Kým vlani to bolo takmer sedem tisíc, tento rok len niečo vyše tri tisícky nových vozov. Pokiaľ ide o značky, tak viac než 75-percentný medziročný pokles predaja zaznamenali v januári u nás automobilky Mitsubishi, Renault, Kia, Suzuki, Dacia, Honda alebo SEAT.

Pokles v celej Európe

Inak to žiaľ nebolo ani na európskom trhu. Porovnateľne padali predaje v Španielsku, dvoj pätinový pokles hlásia zo susedného Rakúska. O necelú tretinu menej bolo predaných áut i v Nemecku. Januárové predaje bolo vo Veľkej Británii najslabšie od roku 1970.

Zdá sa tak, že ani rok 2021 nezačal pre automobilový priemysel nijako slávne. Automobilky nielenže nemajú komu predávať, no kríza spojená s nedostatkom čipov spôsobila, že mnohé ani nemali čo predávať.

Foto: Pravda

Graf predaj aut v januari Prepad áut v januári bol radikálny, odborníci však veria, že trh sa veľmi rýchlo zotaví.

Výrobcovia polovodičových súčiastok totiž po spomalení výroby áut, presmerovali elektronické komponenty do iných odvetví. A to napríklad do výroby notebookov či smartfónov, po ktorých bol pre prácu doma obrovský dopyt. Automobilový priemysel sa však zotavil rýchlejšie, a čipy teraz chýbajú. Ide pritom o globálny problém, keďže dodávateľov týchto súčiastok nie je veľa. Otázny je aj vývoj v ďalších mesiacoch, najmä ak sa ekonomika začne pomaly otvárať.

„Prvé čísla predajov áut v Európe v úvode roka naznačujú ich výrazný pokles na kľúčových trhoch ako Nemecko, či Veľká Británia,“ upozorňuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Pričom práve na nemecký trh smeruje väčšina nášho vývozu. A to nielen, čo sa týka automobilov, ale i súčiastok. Úplne inak to vyzerá v Ázii. „Silný rast si naopak drží čínsky trh, ktorý by mohol byť dôležitým stabilizačným faktorom najmä pre slovenských výrobcov v segmente SUV,“ dopĺňa Koršňák.

Práve orientácia na populárne terénne vozidlá by tak mohla slovenské automobilky potiahnuť. Inak je otázne, či netreba počítať s prepúšťaním. Predsa len i pomoc od štátu, čo drží zamestnanosť aj v automobilkách, raz skončí. V automobilovom sektore pritom pracuje 175-tisíc ľudí, spolu s dodávateľskými firmami približne 275-tisíc.

„Po ukončení podporných schéme je možné v druhej polovici roka očakávať druhú vlnu prepúšťania, najmä pri umelo podporených pracovných miestach,“ hovorí Koršňák. Nezamestnanosť sa podľa neho na úrovne spred pandémie dostane najskôr v roku 2024. Podľa štatistiky úradov práce si v januári našlo novú prácu medziročne o 14,3 percenta ľudí menej, oproti decembru o desatinu. Oproti minulému roku však pribudlo medzi nezamestnanými o sedem desatín menej ľudí.

„K nižšiemu prílevu nových nezamestnaných v úvode roka výraznejšie prispel priemysel, ten dodal medziročne takmer o 10 percent nových nezamestnaných menej,“ vysvetľuje analytik. Ukazuje to podľa neho silnú odolnosť priemyslu voči druhej vlne. Očakávať tak možno miernejšie dopady na výkon priemyslu, a to i automobilového.

Tri roky krízy?

Dopravný analytik Jozef Drahovský vidí zotavenie na automobilovom trhu skepticky. Vyhliadky fabrík sú neisté, čo zvyšuje i neistotu ich zamestnancov aj dodávateľov. „Situácia sa môže v nasledujúcich mesiacoch ešte zhoršovať. Zlepší sa až po odznení pandémie,“ hovorí Drahovský.

Optimistické odhady hovoria o tohtoročnom lete, pesimistické až o troch rokoch, dodáva. Za poklesom predajov vidí Drahovský lockdown a zníženú mobilitu. Napriek tomu, že ľudia v čase pandémii uprednostňujú individuálnu dopravu, do predaja nových vozidiel sa to veľmi nepremieta. „Ľudia kvôli ekonomickej neistote volia jazdené podstatne lacnejšie vozidlá. Navyše mnohí prišli o zamestnanie, preto je výrazne nižší záujem o nové autá ako v minulých rokoch,“ hovorí Drahovský.

Dramaticky klesol aj záujem o obmenu firemného vozového parku. Drahovský za tým vidí dopad dramatického poklesu služobných jázd. Firemné autá sú jednoducho využívané menej, nové sa preto nekupujú. „Vzostup zažívajú kuriérske a dopravné spoločnosti. Tu nastal výrazný nárast počtu jázd a aj potreba ďalších áut,“ vysvetľuje Drahovský. No ani to podľa neho nepotiahlo nákupy nových vozov, pretože „je k dispozícii veľké množstvo áut z uzatvorených prevádzok“. Práve takto si podnikatelia navzájom pomáhajú aby prežili, dodal dopravný analytik.

Foto: Robert Hüttner, Pravda

automobilka PSA, Trnava Produkcia áut na Slovensku klesla minulý rok len o 11 percent. V kontexte toho, čo sa na automobilovom trhu v roku 2020 dialo, je to vynikajúci výsledok.

Generálny sekretár Zväzu automobilového priemyslu Ján Pribula je optimistickejší. Automobilový trh sa podľa neho zotaví už tento rok. „Pre rok 2021 odhadujeme celý trh s novými vozidlami na Slovensku na úrovni 95 000 vozidiel oproti roku 2020,“ hovorí Pribula. Vlani bolo registrovaných 84 909 nových vozidiel, dodáva.

Čierny rok

Minulý rok lámali predaje áut rekordy, žiaľ len smerom dole. „Za ich prudkým prepadom v minulom roku je potrebné vidieť najmä prvotný šok z pandémie, ktorý takmer úplne zastavil predaje áut počas jari,“ vysvetľuje Koršňák. Na minuloročný marec až jún tak pripadajú až štyri pätiny celoročného poklesu predaja. A hoci na Slovensku bola prvá vlna miernejšia, predaje sa v tomto období i tak prepadli až o 68 percent. Našim automobilkám sa nakoniec ako tak podarilo vykryť straty – za celý rok nakoniec predaje padli „len“ o 11 percent.

„Toto číslo hodnotíme vzhľadom na okolnosti ako vynikajúci výsledok. Ešte začiatkom jesene sme prognózovali pokles o viac ako 20 percent,“ hovorí prezident Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) Alexander Matušek. Vidí za tým i to, že sa nenaplnili pôvodné katastrofické scenáre o dvojcifernom prepade slovenskej ekonomiky.

Trhu s novými vozidlami sa však i napriek tomu nepodarilo dobehnúť manko, ktoré spôsobili opatrenia vlády a zatváranie prevádzok, upozorňuje jeho kolega viceprezident ZAP Pavol Prepiak. Počet predaných áut tak za minulý rok klesol a úroveň spred šiestich rokov, dodal. „Negatívom roku 2020 bolo aj to, že sa nepodarilo zmeniť systém registračných poplatkov a vzrastá nám podiel individuálne dovezených jazdených vozidiel aj ich priemerný vek,“ upozorňuje Prepiak. Viac ako tretina z nich bola totiž staršia ako 10 rokov.