Podnikateľov dobehla minulosť. Kvôli čiernej práci nemajú nárok na pomoc

Niektorí zamestnávatelia pri štátnej pomoci narážajú na chyby z minulosti. Podmienky z nej totiž hneď vyradia tých, čo porušili zákon. Ide napríklad aj o nelegálne zamestnávanie, ktoré u nich zistil Národný inšpektorát práce. Rezort dopravy i práce to považuje za porušenie jednej z podmienok na čerpanie štátnej pomoci. Ministerstvo hospodárstva to od minulého roka firmám odpúšťa.

, 19.02.2021 06:00
21

Legislatívna pavučina zachytila aj Branislava Löfflera, ktorý podniká v reštauračnom biznise. Pred dva a pol rokom prihlásil do zdravotnej a Sociálnej poisťovne svoju zamestnankyňu až po termíne. Podľa jeho slov to bolo s približne dvojhodinovým meškaním. V tom čase bola už poberateľkou starobného dôchodku, potreboval ju na výpomoc len na jeden víkend. Do firmy však prišla kontrola inšpektorátu práce.

„Pre inšpektorát práce to, bohužiaľ, bolo nelegálne zamestnávanie. Aj keď skonštatoval, že to bolo len v minimálnom rozsahu,“ tvrdí Löffler. Ako dodal, ešte počas kontroly to napravil a nakoniec dostal aj pokutu 2 000 eur. „Poučili sme sa z toho a vec som považoval za skončenú,“ dodal šéf gastroprevádzky. Prišla však pandémia a prísne podmienky v štátnej pomoci.

Analytik a ekonóm z INESS Róbert Chovanculiak hovorí o individuálnom prístupe. Pri práci načierno sa podľa neho netreba pozerať len na vinu firmy, ale aj na zamestnanca. „Zamestnanie je dvojstranný kontrakt a teda vinníci sú spravidla dvaja,“ tvrdí analytik. Ako dodal, často je to sám zamestnanec, ktorý sa dožaduje vyššieho čistého príjmu a navrhne prácu načierno.

„Je potrebné brať do úvahy fakt, že legislatíva sa snaží brať na zreteľ vec komplexne, jej snahou je teda eliminácia medzier a rizík s nimi spojených,“ upozorňuje riaditeľ mzdovej a personálnej agentúry Elanor Ivan Zizič. Naráža tým na nepoctivých zamestnávateľov. Zákon, žiaľ, nevie reagovať s citom pre maximálny detail, dodal Zizič – časom sa však môžu odstraňovať rôzne medzery.

Dva roky verzus tri roky?

V podmienkach pritom nejde len o nelegálne zamestnávanie ako také, ale aj o termín. Schéma pomoci rezortu ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) sa totiž riadi zákonom o službách zamestnanosti. Práve ten do podmienok nároku pomoci premietol aj bod, podľa ktorého podnikateľ nemôže porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o štátnu pomoc.

„Ak žiadateľ nesplnil podmienku ohľadom nelegálneho zamestnávania, nie je oprávneným subjektom na poskytnutie príspevkov v rámci žiadnych opatrení projektu,“ upozorňuje hovorkyňa rezortu práce Michaela Slivková Kirňaková. Cez Krajniakovo sito však Löfflerova prevádzka nakoniec prešla, keďže podmienku s prácou načierno porušil už dávnejšie.

Iný termín je pri pomoci pre cestovný ruch z dielne rezortu ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina). Nárok na pomoc má len firma, ktorá nezamestnávala ľudí načierno v posledných troch rokoch. Schéma sa riadi zákonom o podpore cestovného ruchu, v ktorej žiadny termín nie je stanovený. Rezort ho určil podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. V tomto prípade tak Löffler nárok na pomoc nemá.

Denník Pravda sa preto aj zaujímal, prečo je v termínoch porušenia zákazu rozdiel. „Pri vyplácaní finančnej pomoci si musí byť rezort dopravy a výstavby istý, že peniaze sú vyplatené oprávneným žiadateľom,“ tvrdí poradca ministra dopravy Ivan Rudolf. Podľa jeho slov musia pri žiadostiach postupovať precízne, pričom sa posudzujú a schvaľujú individuálne. Rudolf zdôraznil, že ministerstvo nakladá s verejnými financiami.

Sulíkov rezort to nerieši

Aj ministerstvo hospodárstva pod vedením Richarda Sulíka (SaS) sa riadi zákonom, ktorý hovorí o zákaze porušenia práce načierno. Sulíkov rezort však ešte vlani v lete do legislatívy o poskytovaní dotácií pridal zmenu v paragrafe. Podľa nového odseku sa pri žiadosti o dotáciu na nájomné nelegálne zamestnávanie v posledných troch rokoch ignoruje. Firma tak podmienku automaticky spĺňa.

Pri dotačných schémach na nájom tiež platí, že o pomoc žiada prenajímateľ, nie nájomca. V praxi sa tak pri schvaľovaní žiadosti majiteľ zatvorenej prevádzky a jeho minulosť v plnení legislatívy neberú do úvahy. Podľa Ziziča by však mal byť v podmienkach nastavený „rovnaký meter“ aj pri ostatných štátnych schémach pomoci. „Problémom je možno fakt, že keby sa to bralo do úvahy v prípade dotovania nájmu, prišla by veľká vlna kritiky,“ myslí si riaditeľ agentúry Elanor.

Podľa jeho slov ide hlavne o retailové pobočky, kde pôsobia brigádnici, je tam enormná fluktuácia a často nedôsledná administratíva. Dodal, že to v niektorých prípadoch prináša väčšie riziko vzniku čiernej práce a kritérium by tak bolo pre podnikateľov príliš prísne. Podľa jeho slov môže byť lepšou cestou podpora malých podnikateľov podľa jednotlivých oblasti, kde by sa vytvorili mechanizmy podpory a rozvoja na úkor minimálnej byrokracie.

Na zbytočnú byrokraciu upozorňuje aj Chovanculiak. Dlhodobým problémom je podľa neho aj vysoká daňovo-odvodová záťaž. „Zamestnať človeka na Slovenku si vyžaduje značné náklady, čo si mnohé malé a stredné podniky, predovšetkým so sezónnym fungovaním nemôžu dovoliť,“ upozorňuje. Dodal, že rezorty by ich preto nemali vynechávať z dotačných schém, ale odstrániť byrokratické prekážky v zamestnávaní.

Denník Pravda sa rezortov dopravy a práce tiež pýtal, či neplánujú rozdielne termíny zjednotiť alebo ich z podmienok odstrániť tak, ako rezort hospodárstva. Na túto otázku však ministerstvá do uzávierky neodpovedali.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
21 debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnávatelia #prvá pomoc #podmienky #pandémia #nelegálne zamestnávanie #firmy #čierna práca #cestovný ruch