„Budovy sa teda musia stať aktívnymi prvkami na dvojcestnom trhu s energiami. Program pritom treba nastaviť tak, aby potrebné súkromné investície prišli aj do menej rozvinutých odvetví a regiónov,“ vysvetlil Kováčik s tým, že systémových problémov a riešení by sa tu našlo viac – od riešenia modelov financovania, cez nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily až po zaostávanie v inováciách, ktorého dôsledkom je podľa Kováčika stagnujúca a v posledných rokoch klesajúca produktivita práce v stavebníctve.
Cieľom konferencie podľa Kováčikových slov bolo práve podporiť pripravenosť stavebných profesií na zmeny v stavebníctve v rámci Priemyslu 4.0, a to hlavne na technologické zmeny navrhovania, výstavby a prevádzky stavieb. Organizátori predstavili aj nové výukové programy pre sedem vybraných remeselných profesií v Česku, päť na Slovensku, dve v Bulharsku a pre jednu v Rakúsku v rámci medzinárodného projektu CraftEdu financovaného z európskeho programu Horizont 2020.
Ako dodal zväz, stavebníctvo je odvetvím so zásadnou spotrebou zdrojov, významnou spotrebou energie (40 %) a s produkciou odpadu vo výške až 35 % z celkovej produkcie Európskej únie. „Toto tradičné odvetvie je dnes o to viac prostredím pre rozsiahle a zásadné inovácie. Zavádzame napríklad výrobkové digitálne pasy, digitálnu pasportizáciu budov, začíname hodnotiť stavby v rámci celého životného cyklu, vrátane stavebných výrobkov,“ vymenoval zväz s tým, že pripravujú sa aj požiadavky na digitálny model budov pre nadlimitné zákazky, trojrozmerná (3D) tlač ako stavebná výrobná technológia či zavádzanie robotizácie pre zvýšenie produktivity práce.