Druhý pilier na Slovensku funguje už vyše 15 rokov. Ešte pred koncom roka 2019 ho podrobili analýze viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor a ekonóm Pavol Povala. Podľa ich zistení funguje teoreticky dobre, no v praxi „ďaleko zaostáva za svojím potenciálom“. Keby to tak nebolo, od jeho vzniku by podľa nich zarobil o dve až sedem miliárd eur viac.
Práve ich zistení sa chytil aj minister práce a používa ich ako argument. Druhý pilier totiž podľa Krajniaka nesplnil očakávania a spôsobil deficit dôchodkového systému. V návrhu „jeho“ ústavného zákona sa tak objavil i odsek, podľa ktorého bude môcť sporenie „vykonávať aj subjekt verejnej správy“. Kriticky to vnímajú odborníci, podľa ktorých ide o návrh na vznik štátnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS).
„Nápadu na jej vznik nepredchádzala žiadna analytická štúdia, ktorá by naznačovala zlyhania súčasného inštitucionálneho nastavenia druhého piliera,“ nechápe dôvod návrhu ekonóm a odborník na dôchodkové schémy z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Ján Šebo. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) pripomína, že druhý pilier vznikol kvôli tomu, aby sa riziko budúcich penzií rozložilo medzi štát a súkromné spoločnosti.
Krajniakovi tiež pripomenula, že ak chce zriadiť štátnu DSS, môže to urobiť aj v súčasnosti. Štátna konkurenčná spoločnosť by sa ale v takom prípade musela riadiť rovnakými pravidlami ako súkromné firmy. Výhrady Asociácie boli súčasťou viac ako 500 pripomienok, ktoré zasypali Krajniakovu novelu ešte v pripomienkovom konaní. Z toho vyše 320 bolo zásadných. Ministerstvo práce ich stále vyhodnocuje.
Upustí od myšlienky štátneho správcu súkromných penzií? Denníku Pravda to naznačil výkonný riaditeľ ADSS Ivan Švejna. Podľa neho vraj už návrh na vznik štátnej DSS nie je medzi nastolenými témami. I keď by štátna správcovská spoločnosť nakoniec z hry vypadla, stále zostáva v návrhu nielen obmedzenie jednorazového výberu peňazí, no i v podstate povinný vstup do druhého piliera.
Zabetónované úspory
Návrh novely hovorí o ich doživotnom poberaní. Sporiteľov tak čaká čiastočné obmedzenie jednorazového vyplatenia z druhého piliera. „Dôvodom je snaha upraviť starobný dôchodok principiálne ako zabezpečenie pre celé obdobie staroby,“ píše rezort práce v návrhu. Naraz si ich budú môcť vytiahnuť len ľudia, ktorí sú v ťažkej životnej situácii. Príklady má riešiť až bežný zákon.
Výnimku na jednorazový výber dostanú aj dôchodcovia, ktorí budú mať na sporiacom účte príliš nízku sumu. Častým argumentom týchto krokov je riziko, že dôchodca by si jednorazovo vytiahnuté dôchodkové úspory mohol minúť naraz. Neslúžili by tak ako pravidelná výplata počas celej staroby. Podľa Šeba ale rezort práce dostatočne neodôvodnil, prečo chce ľuďom nakladanie s vlastnými úsporami obmedziť.
Odborník na dôchodkové schémy v tom vidí dvojaký meter zo strany štátu. „Kým v sporivej fáze nesie celé riziko sporiteľ a štát mu skôr hádže polená pod nohy rôznymi nezmyselnými zásahmi, zrazu má štát potrebu obmedzovať riziko, ktoré sporiteľ nesie v momente, keď si môže užívať výsledky sporenia,“ myslí si ekonóm. Podľa neho to bude pre niektorých ľudí nevýhodné napríklad kvôli dlhom.
„Prečo by mal sporiteľ preferovať doživotný dôchodok pri výnose napríklad dve percentá oproti vyplateniu napríklad dlhu, kde platí úrok päť percent,“ vysvetľuje príklad z praxe Šebo. V zákone ale zostane zachovaný princíp dedenia. Pre ľudí to znamená, že nasporená suma v druhom pilieri pred jej vyplatením a po smrti sporiteľa bude zahrnutá do dedičského konania. Spravidla ju tak dostane rodina.
Všetci do druhého piliera
Do návrhu sa dostal aj automatický vstup do druhého dôchodkového piliera. Ak novela prejde, vstúpia tam všetci hneď potom, ako prvýkrát začnú platiť sociálne odvody. Malo by sa to týkať najmä ľudí, ktorým do dôchodkového veku zostáva 30 a viac rokov. Otázky však vyvoláva systém rozdelenia sporiteľov do jednotlivých DSS. V praxi sa totiž môže stať, že niekto si ju aktívne sám nevyberie.
To, v ktorej spoločnosti si nerozhodnutý človek bude sporiť, tak bude v rukách štátu. V návrhu tiež nie je definované, podľa akého systému sa budú sporitelia rozdeľovať. Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik pripomína, že v rámci tohto sporenia na penziu nie sú rozhodujúce ani poplatky za správu fondov. „Ich maximálnu výšku totiž určuje zákon a DSS-ky ho uplatňujú rovnako,“ vysvetľuje.
Podľa Švejnu by sa mali nerozhodnutí sporitelia prideľovať proporčne rovnakým dielom medzi všetky DSS. „Druhým krokom musí byť aj zavedenie preddefinovanej stratégie pre sporiteľov, ktorí si sami nezvolia sporivú stratégiu,“ upozorňuje Šebo. Ani rozdelenie úspor do jednotlivých fondov však návrh nijako nedefinuje. Pre ľudí ale nakoniec nebude zotrvanie v druhom pilieri povinné. Na vystúpenie dostanú čas dva roky.
Ľudí tiež čaká pravidelné informovanie o stave ich dôchodkového sporenia. Podľa rezortu práce je cieľom umožniť „dlhodobo plánovať a prijímať zodpovedné rozhodnutia na dosiahnutie takého hmotného zabezpečenia v starobe, ktoré najviac zodpovedá možnostiam a potrebám zúčastnenej osoby“. V praxi tak pôjde o výpis s predpokladaným dôchodkovým vekom a sumou dôchodku zo všetkých troch pilierov.
Budeme sa porovnávať?
Novinkou v rámci sporenia má byť aj zmena poplatkov. Tie by sa mali po novom odvíjať podľa zhodnotenia majetku vo fondoch. Dnes tvoria poplatky zo zhodnotenia väčšiu časť príjmov správcov. V súčasnosti sa ich výška určuje každý pracovný deň podľa vzorca, ktorý je uvedený v zákone. Okrem toho je zavedený poplatok za správu majetku na úrovni 0,3 percenta ročne z jeho čistej hodnoty. Pre všetky dôchodkové fondy je rovnaký.
Správcom sa ale návrh na novú poplatkovú politiku nepozdáva. „Takéto nastavenie by bolo likvidačné a v praxi by s najväčšou pravdepodobnosťou znamenalo zánik všetkých DSS,“ varuje podpredseda ADSS Vladimír Mlynek. Podľa jeho slov sú s činnosťou DSS spojené fixné náklady na spravovanie účtov pre 1,6 milióna sporiteľov, investovanie, informovanie sporiteľov, účtovníctvo či právne služby.
„To je ako objednať si jedlo a zaplatiť iba vtedy, ak by bolo jedlo lepšie ako v okolitých reštauráciách,“ vysvetľuje. Zhodnotenie by sa malo sledovať pomocou takzvaného benchmarku. Sporitelia si budú môcť porovnávať výnosy v dôchodkových fondoch s vývojom trhov v zahraničí. Podľa správcov to síce vyzerá na prvý pohľad ako dobrý úmysel, no v praxi to môže mať škodlivý dosah na sporenie.
Podľa Mlyneka sa benchmarky zavádzajú preto, aby ich fondy kopírovali a zároveň poskytujú informáciu, ako sa správcovi darí prekonávať trh. Druhý pilier by však nemal kopírovať jeden trh, ale meniť ich podľa toho, ktorým sa aktuálne darí. Zavedenie benchmarkov by tak znamenalo, že každá DSS by investovala rovnako.
„Sporiteľ stratí na výber DSS a konkurencia v podstate zanikne,“ tvrdí Mlynek. Otázne tiež je, ako a podľa čoho by sa ten-ktorý benchmark vyberal. Ak však budú správcovia zhodnocovať úspory len cez benchmark, je podľa Šeba zavedenie poplatkov podľa výnosu nelogické. „Práve preto sa zavedenie benchmarkovacieho systému musí robiť v prepojení na úpravu poplatkovej politiky,“ dodal Šebo.
Nižšie príspevky?
Podľa návrhu ústavného zákona by sporitelia mali po novom odvádzať do druhého piliera minimálne štvrtinu odvodov určených na starobné poistenie. To v praxi znamená, že na sporenie by putovalo zhruba 5,7 percenta z odvodov. Podľa dnes platného zákona by však do roku 2024 mala sadzba dosiahnuť šesť percent. Rezort ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) tento bod odôvodnil určením minimálnej hranice. Odborníci však upozorňujú, že na tejto hranici by sa potom mohli sadzby aj zastaviť. „Najmä aktívni sporitelia by určite privítali aj vyššie percento,“ tvrdí výkonný riaditeľ Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Ivan Švejna. Negatívne by sa to mohlo dotknúť najmä sporiteľov s vyššími príjmami.