„Zákon ako taký určite má zmysel, aj keď v tomto momente nevieme, aké je jeho znenie. Vítame však, že sa v tejto veci začína niečo diať, aj keď veľmi neskoro,“ hovorí Daniel Krakovský, predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov. Mnohí podnikatelia sú podľa neho na konci so silami. Aktuálne sú totiž ich prevádzky zatvorené už vyše dvoch mesiacov a podobnej situácii museli čeliť aj na jar. Navyše mnohým štátna schéma pomoci nepokrýva fixné náklady, ktoré s podnikaním majú a ktoré dosahujú desiatky tisíc eur. „Aj preto sme o forme kompenzácií pre maloobchodníkov, firmy poskytujúce služby a tiež pôsobiace v gastro segmente rokovali s ministrom práce, financií aj hospodárstva. Bavíme sa o veciach ako lízingy, účty za telefón, internet, licencie, úroky z úverov, odpisy, účtovné služby, ale spadá sem aj sezónny tovar a tovar podliehajúci skaze,“ hovorí Krakovský. Tieto náklady nezmizli a firmy sa ich nevedia zbaviť, pretože sú to dlhodobé kontrakty, ktorých zrušenie je často podmienené úhradou zmluvnej pokuty, dodáva.
Na nutnosť odškodnenia poukazuje už nejaký ten mesiac aj Asociácia zamestnávateľských zväzov (AZZZ), ktorá s vládou o tejto veci takisto rokovala, ešte počas prvej vlny. „Dožadovali sme sa prijatia novej zákonnej úpravy, majúcej charakter lex specialis vo vzťahu k viacerým teraz platným a účinným zákonom, ktorá by určila podrobnosti o poskytnutí primeranej náhrady – výšku a rozsah primeranej náhrady, podmienky pre vznik nároku, spôsob preukazovania ich splnenia a podobne,“ povedala hovorkyňa AZZZ Miriam Filová. Odškodnenie chceli hlavne pre tých, ktorým nepostačuje doterajšia štátna pomoc. Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Petra Serinu zákon treba aj kvôli tomu, že pandémia sa ešte neskončila, ani zďaleka. „Vyjadriť sa k nemu však dá až po tom, čo bude reálne pripravený,“ povedal.
Rezort financií: Zákon treba prerobiť
Predmetom koaličnej rady mal byť už minulý týždeň, no na poslednú chvíľu došlo k jeho stiahnutiu. Rezort hospodárstva tvrdí, že tak urobilo ministerstvo financií. Vraj treba prepočítať jeho možné náklady a kvalitne pripraviť danú legislatívu v súlade s požiadavkami súkromného sektora. Dôraz chce teda ministerstvo zrejme klásť práve na možnosť odškodnenia spomínaných fixných nákladov. „Na ministerstve prebieha vnútrorezortné pripomienkové konanie. Pozrieme sa na vyhodnotenie a potom budeme komunikovať detaily. Chcem vyhodnotiť pripravenosť a realizovateľnosť tohto zákona,“ povedal minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Lepším riešením ako zákon je však podľa neho schéma, podobná tej, ktorá podnikateľom pomáha s nájmami. Minister hospodárstva však naznačil aj možnosť, že zákon bude myslieť na všetky firmy, ktoré minulý rok dosiahli účtovnú stratu.
To je podľa analytika z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martina Vlachynského krátkozraké. „Účtovný zisk, respektíve strata sú takým slabým indikátorom, že odškodné z tohto nového návrhu potečie viac-menej náhodne,“ hovorí. Môžeme to vnímať ako pokus prekonať byrokraciu a dostať zdroj rýchlo do podnikateľského sektora, zároveň ale platí, že takýto systém viac odškodní horší biznis model a demotivuje ten lepší, dodáva. Pomôcť by mohlo, ak by sa finančná injekcia viazala na budúce výsledky firmy, aby si podnikatelia rozmysleli, či prostriedky naozaj potrebujú alebo nakoniec aj tak budú musieť zavrieť.
Stále však podľa neho platí, že sa príliš veľa rieši odškodnenie a málo sa pracuje na dosiahnutí podmienok, v ktorých by prevádzky mohli otvoriť. „Už je to takmer rok od začiatku pandémie. Za ten čas verejná správa v jej riešení nikam nepostúpila. Ten čas mal byť strávený vybudovaním inteligentnej karantény a trasovania, posilnením kapacity nemocníc, rýchleho ohniskového pretestovávania a podobne. Namiesto toho tu máme regály s hračkami prelepené páskou. Pritom v relatívnom počte mŕtvych sme už dobehli Švédsko, ktoré nikdy nezavrelo obchody ani reštaurácie,“ povedal Vlachynský.
Urobil štát dosť?
Podľa mnohých sa však štát takýmto tempom nakoniec naozaj nevyhne žalobám. „Mnohé firmy idú na doraz, majú vyčerpané rezervy a podanie žaloby môže byť pre nich posledná možnosť, ako situáciu, v ktorej sa ocitli nie vlastnou vinou, riešiť,“ hovorí Filová. Za pravdu jej dávajú aj maloobchodníci. „Vždy sme snažili o konštruktívny dialóg a veríme, že naše náklady budú aspoň čiastočne kompenzované, a to aj spätne. Pokiaľ by sa tak nestalo, nezostane nám nič iné, ako sa týchto kompenzácií dožadovať súdnou cestou,“ hovorí Krakovský. Určite sa podľa neho už aj teraz nájdu jednotlivci, ktorí k žalobám pristúpili, prípadne v blízkej dobe pristúpia. Nárokovanie si odškodnenia zo strany podnikateľov formou žalôb vidí reálne aj Zuzana Ballaschová, predsedníčka Fóra cestovného ruchu. Preto pri tvorbe zákona treba ísť podľa nej ešte o niečo ďalej. "Kde štát spôsobil straty svojimi opatreniami, bolo by potrebné preskúmať, či opatrenia boli adekvátne a či sa dali riešiť aj inou alternatívnou formou,“ hovorí. Podobná situácia bola podľa nej vlani v júni, keď ľudia nemohli vycestovať do Chorvátska, lebo im hrozila povinná karanténa. "Cestovné kancelárie hromadne rušili zájazdy a pobyty, prišli o príjmy, lebo poskytovateľ službu vedel poskytnúť a dával aj garanciu bezpečného pobytu,“ hovorí Ballaschová.
Už v marci pred súdom
Nečakať na zákon sa zatiaľ otvorene rozhodli iba fitnescentrá. Tie svoju snahu o odškodnenie potiahli až na Európsky súd pre ľudské práva. Prvé pojednávanie má byť už 5. marca. Súdu má podľa Pavla Kiseľa z Únie fitness centier Slovenska predchádzať stretnutie s predstaviteľmi vlády a následne rokovanie o ich aktuálnej situácii. "Zo strany vlády nedošlo k dnešnému dňu o žiadny pokus na formálne mimosúdne vyrovnanie,“ hovorí. Fitnescentrá sa preto pripravujú na proces, v ktorom budú žiadať 100 percent náhrady škody z zmarených ziskov, straty klientely a ďalších strát spojených zo zníženým ratingom či so stratou dobrej povesti, dodal Kiseľ. "Zároveň budeme nútení ísť do ulíc,“ hovorí. Únia fitnescentier spoločne s viacerými organizáciami a segmentmi z oblasti služieb vyhodnotili aktuálnu situáciu ako absurdnú a neúnosnú. „Od veľkých priemyselných skupín cez poľnohospodárstvo až po sektor služieb sledujeme rozklad ekonomiky štátu v priamom prenose,“ informuje Kiseľ. Nemôžeme dovoliť, aby vláda ignorovala množstvo občanov z rôznych skupín bez vysvetlenia, dodal.