Potraviny, ale aj bývanie. Najvyššie výdavky domácností sú v Bratislavskom kraji

Najviac na potraviny a nealkoholické nápoje vynakladajú ľudia z Trenčianskeho kraja. Štvorčlenná rodina minie vyše 350 eur mesačne. V rámci celkových výdavkov domácností vedie Bratislavský kraj. V priemere sú tu mesačné výdavky na osobu na úrovni 461 eur. Tvrdí to spoločnosť FinGO.sk na základe údajov zo Štatistického úradu SR.

, 12.02.2021 09:10

Pokiaľ ide o výdavky na potraviny, v Trenčianskom kraja ide o najvyššiu sumu zo všetkých krajov na Slovensku. Výdavky na potraviny však rástli vo všetkých krajoch za posledných päť rokov v priemere o viac ako 12 eur mesačne na osobu. Najmenej dávajú na jedlo a nealkoholické nápoje v Prešovskom kraji. Priemerná suma tam dosahuje úroveň 262 eur mesačne.

Podľa ekonomickej analytičky z FinGO Lenky Buchlákovej to súvisí s tým, že práve Prešovský kraj má jedny z najnižších miezd na Slovensku, výdavky sú tým pádom tiež nižšie. „Zároveň takmer 18 percent tamojších obyvateľov je pod hranicou chudoby, ktorá sa pri jednočlennej domácnosti určuje od hranice 406 eur mesačne, pri 4-člennej domácnosti zloženej z dvoch dospelých a dvoch detí do 14 rokov je to úroveň 853 eur,“ tvrdí.

Ako dodala, tieto domácnosti si napríklad nemôžu dovoliť jesť mäso či ryby aspoň každý druhý deň. V rámci celoslovenského priemeru podľa analytičky ide na potraviny mesačne v priemere 79 eur na osobu. Ešte v roku 2015 to bolo 67 eur na osobu mesačne. V rámci celkových výdavkov slovenských domácnosti je stále najvyššou položkou bývanie. V rámci spotrebného koša tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn takmer štvrtinu.

Na potraviny a nealkoholické putuje 18 percent zo všetkých mesačných výdavkov, treťou najnákladnejšou položkou je rekreácia a kultúra. Tie dokopy tvoria deväť percent z celkových výdavkov. Najmenej stojí mesačne vzdelávanie, a to necelé dve percentá. V rámci celkových výdavkov domácností stále kraľuje Bratislavský kraj.

Zbytočné nákupovanie

V priemere sú tam mesačné výdavky na osobu na úrovni 461 eur, do ktorých sa zarátava okrem nákladov na bývanie, vodu, elektrinu, plyn, potraviny aj doprava či výdavky na zdravotnú starostlivosť. V porovnaní s krajinami Európskej únie mali ľudia na Slovensku za rok 2020 jedny z najvyšších nákladov nielen na bývanie, potraviny a nealkoholické nápoje.

Napriek tomu sa za posledných desať rokov výdavky na bývanie a energie mierne znížili. V prípade krajov naviac rástli výdavky na potraviny v Nitrianskom kraji, v sledovanom období posledných piatich rokoch je to v priemere 15 eur mesačne na osobu. „S nárastom cien potravín rastie aj suma, ktorú priemerný Slovák minie na zbytočnost,“ tvrdí Buchláková.

Mesačne ide o približne 65 eur. Zhruba 40 percent toho, čo sa ľudia kúpia, vyhodia. Podľa Buchlákovej je dôvodom impulzívne nákupovanie. Nakupujeme aj to, čo nám netreba, dodala. „Pritom zabúdame na šetrenie a v prípade nečakaných finančných výdavkov ako je oprava práčky či auta nemáme vytvorenú dostatočnú rezervu,“ tvrdí.

V potravinách ľudia ročne utratia na výrobky mimo nákupného zoznamu približne 2300 eur. Ide častokrát aj o potraviny, ktoré nestihnú spotrebovať do konca ich spotreby. V prípade nákupu potravín v rámci regionálneho rozdelenia najviac mäsa nakupujú ľudia v Bratislavskom a Trnavskom kraji, rovnako tak je to aj v prípade ovocia a zeleniny.

Menej zdravého si doprajú na východe, Prešovský a Košický kraj majú najmenší podiel nakupovaného ovocia a zeleniny. Súvisí to s tým, že tieto domácnosti si práve tieto položky aj dopestujú doma.

Revízia výdavkov?

Spôsoby, ako lepšie fungovať s mesačným rozpočtom domácnosti aj pri nákupe potravín, je hneď niekoľko. V prvom rade si ľudia môžu spísať veci, na ktoré míňajú peniaze. Mnoho z nich podľa Buchlákovej podlieha v obchodoch spontánnym nákupom, kde napríklad v potravinách okrem potrebných položiek skončia v nákupnom košíku aj tie, ktoré nie sú nevyhnutné, ale zlákajú spotrebiteľov reklamou či obalom.

Rovnako tak je podľa nej dôležité si urobiť poriadok v míňaní na bývanie. Okrem povinných platieb za plyn, elektrinu či vodu, majú mnohé slovenské domácnosti svoje príbytky zaťažené hypotékou. „V prvom rade treba nakupovať plánovane, nie impulzívne. Pri nakupovaní by mal byť samozrejmosťou nákupný zoznam,“ tvrdí analytička.

Spotrebitelia sa podľa nej v obchode totiž často nechávajú zlákať výhodnou ponukou na niečo, čo reálne nepotrebujú, prípadne bez čoho sa vedia bez problémov zaobísť. Prípadne sa kupujú veci, ktoré sa použijú len raz. „Často tiež platíme za rozsah služieb, ktorý je nad naše reálne potreby – napríklad káblovka, internet, mobilný paušál ale aj poistenie domácnosti,“ tvrdí analytička.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #výdavky #Trenčiansky kraj #Potraviny #domácnosť #bývanie #Bratislavský kraj