Europoslanci schválili nástroj na obnovu a odolnosť po koronakríze

Európsky parlament v stredu schválil vytvorenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti Únie, ktorý má členským štátom EÚ pomôcť vyrovnať sa s následkami pandémie. Návrh nariadenia získal podporu 582 poslancov, 40 zákonodarcov hlasovalo proti a 69 sa hlasovania zdržalo. Mechanizmus je hlavným prvkom nástroja obnovy EÚ pre budúce generácie, ktorého rozpočet predstavuje 750 miliárd eur.

10.02.2021 12:02
debata

Na financovanie vnútroštátnych opatrení na zmiernenie hospodárskych a sociálnych následkov pandémie bude vyčlenených celkovo 672,5 miliardy eur v grantoch a pôžičkách. Finančné prostriedky budú k dispozícii v rozmedzí troch rokov, pričom vlády členských krajín môžu na realizáciu svojich národných plánov podpory obnovy a odolnosti požiadať o predbežné financovanie vo výške až 13%. Z mechanizmu možno financovať projekty zamerané na riešenie následkov koronakrízy, ktoré boli spustené po 1. februári 2020.

Nárok na čerpanie prostriedkov

Čerpanie je však obmedzené. Členské štáty získajú prostriedky len za predpokladu, že ich národné plány podpory obnovy a odolnosti sa zamerajú na kľúčové oblasti politiky EÚ, ako sú ekologická transformácia a podpora biodiverzity, digitálna transformácia, hospodárska súdržnosť a konkurencieschop­nosť, ako aj sociálna a územná súdržnosť. EÚ bude financovať aj opatrenia zamerané na inštitucionálnu reakciu na krízu, prípravu na budúce krízy a podporu detí a mladých ľudí – napríklad v oblasti vzdelávania a získavania zručností.

V rámci každého plánu sa minimálne 37% rozpočtu vyčlení na opatrenia v oblasti klímy a aspoň 20% na opatrenia týkajúce sa digitálnej transformácie. Plány by mali mať trvalý sociálny a ekonomický dosah a mali by zahŕňať rozsiahle reformy a investície. Zároveň však nesmú ohroziť plnenie cieľov v oblasti životného prostredia.

Nariadenie tiež stanovuje, že prostriedky z mechanizmu budú môcť čerpať iba tie členské štáty, ktoré dodržiavajú princípy právneho štátu a základné hodnoty Európskej únie.

Dialóg a transparentnosť

Za monitorovanie uplatňovania mechanizmu bude zodpovedať Európska komisia. Parlament ju môže vyzvať, aby jej zástupcovia každé dva mesiace vystúpili pred príslušnými parlamentnými výbormi a spoločne diskutovali o stave obnovy Únie, ako aj o tom, ako sa členským štátom darí plniť vytýčené ciele. Komisia tiež zriadi jednotný informačný a monitorovací systém, ktorý bude členským štátom poskytovať porovnateľné informácie o čerpaní prostriedkov z mechanizmu.

Europoslanci schválenie vítajú

Podľa Ivana Štefanca (KDH) je Fond obnovy kľúčovým nástrojom pre európsku obnovu a je podstatné, aby bol využitý čo najefektívnejšie a najrýchlejšie. „Okrem zelených technológií a digitalizácie potrebujeme zasadne zlepšiť aj vzdelávanie, zdravotníctvo a malé podnikanie. Považujem za dôležité, aby bol Fond obnovy použitý nielen na infraštruktúrne projekty, ale aby bol súčasťou reformných procesov pre kvalitatívny rast a tvorbu nových pracovných miest,“ dodáva.

Podľa Michal Šimečku (Progresívne Slovensko) a Moniky Beňovej (Smer) je nerozumné, aby sa na žiadosť premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) financie z fondu rozdeľovali podľa volebných výsledkov vládnych strán. „Pritom to má byť celkom naopak – na prvom mieste má byť verejný záujem, nie stranícky. Od leta opakovane vládu vyzývam na transparentný proces a zapojenie verejnosti. Samotný premiér sľuboval oboje – no zdá sa, že sa nedočkáme ani jedného,“ hovorí.

Robert Hajšel (Smer) ocenil, že po hlasovaní je všetko hotové na spustenie národných plánov obnovy, ktoré členom EÚ umožnia naštartovať ekonomiku poškodenú pandémiou a tiež zvýšiť jej odolnosť pred ďalšími krízami. „Nejde o akýsi bankomat na financovanie štátnych dlhov, ale o nástroj na povzbudenie investícií a vyliečenie chronických nedostatkov ekonomiky,“ upozornil a pripomenul, že žiadne investície z ozdravného plánu nemôžu poškodzovať životné prostredie a musia spoločnosť posunúť ďalej aj v sociálnych právach.

Eugen Jurzyca (SaS) zase prízvukuje potrebu zverejnenia národných plánov, ako aj hodnotenia komisie. „Myslím si, že Komisia by mala zverejniť nielen tieto plány, ale aj svoje hodnotenie. Nie preto, že by to mala byť súťaž medzi členskými štátmi o akýsi Európsky pohár, ale preto, že predsa chceme, aby tieto plány boli dobré všetky. A tiež preto, aby sa krajiny mohli navzájom inšpirovať dobrými reformami, ktoré budú návratné, a to aj ekonomicky návratné. Netreba zabúdať, že peniaze z fondu obnovy sú len pôžičkou, lebo ľudia menej strážia peniaze, o ktorých si myslia, že sa nebudú musieť splácať,“ hovorí.

Vladimír Bilčík (Spolu) pokladá za správne, že bude slovenský fond obnovy po prepracovaní zelenší. „Musíme si uvedomiť, že to nie je len ďalší eurofond a už vôbec nemá plátať diery vo vládnom rozpočte. Tieto peniaze musia byť použité na to, aby premenili Slovensko na modernejšiu európsku krajinu,“ dodáva.

Na to, že „si nemôžeme dovoliť zlyhať“, keď ide o pomoc budúcim generáciám, a preto dostupné zdroje treba preinvestovať v prospech malých a stredných podnikov, digitalizácie, dekarbonizácie, udržateľnej dopravy a znižovania nezamestnanosti, upozornil Peter Pollák (OĽANO).

Europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) hovorí, že teraz je na ťahu Igor Matovič a vláda. Problém slovenského plánu vidí v systémovom a nedostatočnom prístupe k ochrane klímy a životného prostredia, ako aj v nedostatočnom zapojení verejnosti. “Plán obnovy nám dáva šancu. Ak ho Slovensko dobre pripraví, pomôže nám prekonať nielen krízu spôsobenú pandémiou, dá nám šancu na zvládnutie krízy klímy a biodiverzity, na spravodlivý prechod na obehové a digitálne hospodárstvo. Bude na prospech nás všetkých, pretože nám pomôže chrániť našu slovenskú prírodu. Bude na prospech našich detí a mladých, ktorí ponesú bremeno klimatickej krízy, za ktorú oni nemôžu,” uviedol Hojsík.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Europarlament #plán obnovy