„Pod miernejší prepad sa podpísal pevnejší trh práce, ktorý bol zabezpečený fungujúcim priemyslom a opatreniami vlády na udržanie zamestnanosti," povedal minister financií Eduard Heger (OĽaNO).
V treťom štvrťroku ožil aj zahraničný obchod, a to vďaka automobilkám. „Naše automobilky dokázali produkovať hneď po prvej vlne. Preto sme dokázali dobehnúť časť straty," dodal minister financií.
Druhá vlna pandémie má podľa neho na ekonomiku slabší vplyv ako prvá. Dôvodom má byť fakt, že sme na opätovné zavedenie opatrení boli už mierne pripravení. „Naučili sme sa s pandémiou žiť," vysvetľuje Heger. Silným faktorom bolo aj to, že naša ekonomika nie je závislá na turizme či gastronómii, ktoré sú pandémiou najviac zasiahnuté. Vplyv druhej vlny však pravdepodobne pretrvá dlhšie. „Dynamika ekonomiky bude slabšia než 4,3 percenta, hlavne v prvom polroku bude stále pod tlakom. Sme malá otvorená ekonomika a náš vývoj úzko súvisí so situáciou našich obchodných partnerov," dodal minister financií.
V prognóze je už zarátaný aj vplyv plánu obnovy, ktorý musíme odovzdať do konca apríla a jeho schválenie komisiou sa očakáva počas leta. „Tento rok prispeje tvorbe hrubého domáceho produktu o 0,6 percentuálneho bodu. Investície v priebehu roka by sa mohli vyšplhať na 440 miliónov eur," povedal Heger. Jednotlivé projekty však Heger konkretizovať nechcel. Urobí tak až po predstavení finálnej verzie plánu.
Pomalšie zotavovanie
Druhá vlna však spomalí zotavovanie ekonomiky, prepad však nebude tak veľký ako počas prvej vlny. A to aj vďaka rýchlejšiemu reštartu ekonomiky po prvej vlne. „Dôvodom je miernejší pokles spotreby domácností a svižnejšia obnova exportu, najmä automobilov,“ vysvetľuje analytik IFP Branislav Žúdel. Makroprognóza počíta so slabším prvým štvrťrokom, pričom reštart trhu práce posúva až na koniec tohto roka. Rátať tak treba i s miernym poklesom zamestnanosti – a to o 0,2 percenta. Výraznejšie oživenie by malo prísť v budúcom roku, a to i vďaka peniazom z únie.
Trh práce sa podľa makroprognózy po úvodnom oslabení stabilizoval, no k jeho zotavovaniu príde až koncom tohto roku. „To už by mohli ekonomiku podporovať aj investície z Plánu obnovy a odolnosti EÚ,“ pripomína Žúdel. Ďalšie vlny pandémie sú však podľa neho stále rizikom pre ekonomický vývoj. Ďalšiu prognózu preto pripravia analytici IFP už v marci, a to aj kvôli slovenskému plánu obnovy.
Už makroprognóza z minuloročného septembra bola o čosi optimistickejšia ako tá z júna 2020. Analytici IFP vtedy rátali s poklesom výkonu slovenskej ekonomiky o 6,7 percenta za rok 2020. Predtým to mala byť až necelá desatina. Pre tento rok sa rátalo s rastom o 5,5 percenta. Práve z minuloročnej septembrovej makroprognózy vychádzalo ministerstvo financií i pri zostavovaní tohtoročného rozpočtu.
Ekonomiku drží priemysel
Hoci ekonomiku držali i automobilky, export za minulý rok padal. Priemyselná produkcia celkovo padla o 9,1 percenta. Väčšine odvetví s atak nepodarilo prekonať výkony z roku 2019, vinu má na tom najmä prvá vlna, vysvetľuje analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská. „V prípade kľúčovej výroby dopravných prostriedkov bol počas roka 2020 zaznamenaný medziročný pokles výroby o 16,4 percenta,“ hovorí. Najviac sa prepadol textilný priemysel – a to až o štvrtinu.
Ďalší vývoj bude závisieť od situácie našich obchodných partnerov. Priemysel sa nateraz drží, no korekcia sa podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka vylúčiť nedá. „Pre slovenský priemysel bude naďalej kľúčová najmä kondícia jeho hlavnej zložky – automobilového priemyslu,“ hovorí analytik. Predpokladá, že globálny nedostatok čipov pravdepodobne mierne zníži produkciu na prelome januára a februára. „Prvé čísla predajov áut v Európe v úvode roka naznačujú ich výrazný pokles na kľúčových trhoch ako Nemecko, či Veľká Británia. Silný rast si naopak drží čínsky trh,“ hovorí Koršňák. Práve Peking by tak mohol byť stabilizačným prvkom aj pre slovenských výrobcov v segmente SUV vozidiel.
Pandémia vymaže podľa Koršňáka časť dopytu. „Produkcia i v úvode roka bude stále zaostávať za maximami spred vypuknutia pandémie,“ hovorí. Úrovne spred krízy by mohol priemysel podľa analytika udržateľne dosiahnuť najskôr až v druhej polovici tohto roka, či až začiatkom toho budúceho.