Vašáková: Plán obnovy nemá riešiť historické dlhy, ale posunúť Slovensko do 21. storočia

O tom, ako náš návrh plánu obnovy vníma Európska komisia, aké zmeny v pripravovanej legislatíve nastali na pôde Bruselu a čo pre Slovensko bude znamenať tento nový spoločný dlh Európskej únie, sa denník Pravda rozprával s generálnou riaditeľkou sekcie Plánu obnovy na ministerstve financií Líviou Vašákovou.

, , 08.02.2021 06:00
Lívia Vašáková, Foto: ,
Lívia Vašáková vedie sekciu Plánu obnovy na ministerstve financií.
30

Minulý týždeň sa na verejnosť dostal návrh plánu obnovy, ktorý sme v decembri poslali Európskej komisii. Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) reagoval tým, že to je len pracovná verzia a mnohé veci sa už odvtedy zmenili, aj čo sa týka podmienok zo strany Európskej únie. Čo sa teda zmenilo?

Máme nový text európskeho nariadenia z decembra. Sú v ňom mnohé novinky, ktoré sa týkajú napríklad biodiverzity, rodovej rovnosti či piliera sociálnych práv. Toto sú veci, ktoré v predchádzajúcej časti nefigurovali a musíme ich reflektovať v novom návrhu. Zároveň sa zmenili aj koeficienty, ktoré veľmi vplývajú na to, aké opatrenia vieme zahrnúť do časti „zelená ekonomika" tak, aby sme splnili cieľ – 37 percent na boj proti klimatickým zmenám. To, čo únia pokladá za naozaj „zelené” je zúžené len na veci týkajúce sa klímy. Zmeny koeficientov tak majú priamy vplyv na komponenty, ktoré sme do tejto časti pôvodne zaradili. Nad niektorými časťami v pôvodnom návrhu sa budeme musieť znovu zamyslieť.

Napríklad nad ktorými?

Nad železnicami. Z vecí, ktoré máme v súvislosti s nimi v pláne teraz, sa za 100-percentne zelené pokladajú len TENT-T koridory a elektrifikácia. Na základe predchádzajúcich informácií sme plánovali modernizáciu železničných tratí aj mimo TENT-T.

Neplánovala sa aj výmena vozňov?

Áno. Po novom však na to, aby sme ich mohli pokladať za 100-percentne zelené, musia byť elektrické.

Bude sa teda meniť aj alokácia peňazí do jednotlivých oblastí?

Určite. Plnenie zeleného kritéria bude totiž pre nás jedno z najťažších. Ide až o 37 percent všetkých zdrojov, podmienky sa stále menia a sprísňujú. Bude preto treba meniť aj jednotlivé komponenty. Rátame aj s pridaním jedného, ktorý bude priamo reflektovať požiadavku biodiverzity. Pracovne ho zatiaľ nazývame „Adaptácia na zmenu klímy”.

Čo v ňom bude?

Vodozádržné opatrenia v intraviláne a v extraviláne. Plánujeme doň presunúť aj pozemkové úpravy, ktoré pôvodne boli v komponente „Podnikateľské prostredie”.

Prečo je pre nás také ťažké splniť zelené kritériá? Robilo sa v tomto smere doteraz málo alebo je to systémom?

To, že také vysoké percento všetkých zdrojov ide do boja proti zmene klímy, je relatívne nová požiadavka únie. Zároveň je to oblasť, v ktorej Slovensko, v porovnaní s vyspelými krajinami, nezaostáva až tak výrazne ako v iných oblastiach. Navyše zelená obnova nefiguruje medzi našimi národnými prioritami, akými sú školstvo či zdravotníctvo. Do tejto témy sme teda skôr tlačení z európskej úrovne, čo neznamená, že by to Slovensko nepotrebovalo. Brusel navyše stanovuje veľmi prísne kritériá toho, čo môžeme pokladať za 100-percentne zelenú obnovu a čo už nie. Aj v zelených témach čelíme dileme, či radšej dostať časť krajiny na úroveň 20. storočia – čiže dobudovať kanalizáciu a vodovody v oblastiach, kde nie sú, alebo ísť na technológie 21. storočia ako vodíkový pohon či fotovoltiku. Brusel nám hovorí, aby sme šli rovno na moderné technológie, investovali do obnoviteľných zdrojov energie, hĺbkovo renovovali budovy či investovali do nabíjacích staníc pre elektromobily. Historické dlhy si máme vyriešiť z eurofondov alebo z iných zdrojov.

Spomínali ste sociálne aspekty a rodovú rovnosť, na ktoré po novom tlačí únia. Ako ich chceme zapracovať do nášho plánu?

V tomto smere sme dostali usmernenia z Európskej komisie. Nevyžadujú, aby sme mali nejaký špeciálny komponent práve na rodovú rovnosť. Skôr ide o jej zohľadnenie naprieč celým plánom obnovy. Budeme mať takisto jednu špeciálnu časť, kde zhrnieme, akým spôsobom sa téma rodovej rovnosti do materiálu dostala. Nejde však len o rodovú rovnosť, ale aj o rovnosť príležitostí, teda o znevýhodnené skupiny vrátane zdravotne znevýhodnených. V praxi to bude napríklad v prípade verejných budov a ich obnovy znamenať zahrnutie debarierizácie. V prípade výstavby škôlok zase budeme prihliadať na pomoc marginalizovaným skupinám.

Po tom, čo došlo k zaslaniu nášho návrhu komisii, mnohé skupiny sa ozvali s tým, že sa na ne zabudlo. Medzi inými kultúra, ale aj potravinári. Neráta s nimi ani finálna verzia plánu?

To, že niečo nie je v pláne obnovy, neznamená, že to nie je dôležité. Ide o šesť miliárd eur, čo Slovensko dáva len na dostavbu Mochoviec. A to je pritom jeden projekt. My máme podľa mnohých za tie isté peniaze zrekonštruovať nemocnice, dobudovať nové školy, postaviť kanalizácie, cesty, zasanovať kultúru a potravinárov a mnohé ďalšie veci, ktoré počujeme v rámci verejnej debaty. Zdroje sú však obmedzené a musia slúžiť určitým účelom. A tie sú do veľkej miery zadefinované európskou úrovňou. Okrem 37 percent na zelenú obnovu a 20 percent na digitalizáciu tu máme aj odporúčania zo strany Európskej komisie, ktoré nám hovoria, čo by sme vo fungovaní našej krajiny mali zlepšiť. A tieto odporúčania sa týkajú hlavne školstva, zdravotníctva, kvality verejnej správy a fiškálnej udržateľnosti. Priestor na zahrnutie vecí mimo tohto rámca síce je, ale je relatívne obmedzený a závisí od politického výberu. Slovensko má však zároveň k dispozícii aj iné európske zdroje. Len z existujúcich eurofondov ostáva dočerpať okolo deväť miliárd eur, potom je tu nové programovacie obdobie, kde máme vyše 12 miliárd eur. Potravinárstvo alebo poľnohospodárska politika môžu čerpať priamo pre seba určené zdroje, kde máme okolo 4,7 miliardy eur. Existujú tiež priamo manažované programy únie, ktoré sa zameriavajú na špecifické veci. Ide napríklad o program Horizont 2020 a jeho pokračovanie Horizont Europe na podporu vedy, výskumu a inovácií, alebo Modernizačný a Inovačný fond zo zdrojov z povoleniek z obchodovania s emisiami.

K tomu, čo by v pláne malo byť a čo nie, sa však vyjadrovali mnohí, aj verejnosť. Čo z ich podnetov ste vyhodnotili ako zaujímavé a nakoniec sa to do plánu dostalo?

Napríklad cyklotrasy. Tie veľmi rezonovali v mediálnom priestore, dokonca sa objavili aj v pripomienkach od občanov a samosprávnych krajov. Preto ich zvažujeme zahrnúť v komponente „Udržateľná doprava” s tým, že by na ne šla relatívne vysoká alokácia. Zároveň by nešlo len o budovanie cyklotrás, ale aj o lepšie napojenie na železnice. Rovnako sa v národnej debate spomínalo aj väčšie zahrnutie zeleného prvku, konkrétne adaptácia na zmenu klímy, mestské parky, mestská zeleň alebo budovanie remízok a hrádzok v extraviláne.

Máme plán obnovy chápať ako komplementárny bod bežných eurofondov? Mohli by sa na projekty, ktoré sa začnú s jeho podporou, neskôr čerpať eurofondy?

Kolegovia, ktorí riešia eurofondy, hovoria, že to delenie podľa času pre nich nie je optimálne, pretože by to znamenalo neskoré čerpanie bežných eurofondov z nového rozpočtového obdobia a aj samotnú neskorú implementáciu eurofondov. Keď sa bavíme o tom, ako zabezpečiť komplementaritu s eurofondmi a ako zamedziť duplicitnému financovaniu, skôr zvažujeme iné hľadiská.

Foto: Pravda, Ivan Majerský
Lívia Vašáková,

Aké?

Vysvetlím to na príklade obnovy budov. Pre plán obnovy sa zatiaľ počíta hlavne s obnovou rodinných domov a verejných budov v rámci Bratislavského samosprávneho kraja. Eurofondové peniaze by mohli ísť na iné typy budov.

Dokedy bude vlastne treba peniaze investovať?

Poslednú žiadosť o platbu môžeme dať k šiestemu mesiacu roka 2026. Potom je do konca roka čas na spracovanie žiadosti o platbu.

Máte nejaký predbežný časový rozvrh, ako peniaze chcete čerpať? Predsa len, v roku 2024 budú voľby a bude sa tlačiť na výsledky.

Budeme fungovať inak ako eurofondy, a to na základe plnenia míľnikov a cieľov. V takom prípade si nebudeme musieť dávať uhrádzať faktúry. Vždy si s Európskou komisiou odsúhlasíme komponent a jeho nacenenie. Napríklad v prípade obnovy budov, kde máme nacenenie 700 miliónov a chceme zrekonštruovať x rodinných domov a x verejných budov, si všetko najprv odsúhlasíme a na základe toho nastavíme míľniky a ciele. K nim bude zakaždým prislúchať platba. Môže preto nastať aj istý časový nesúlad medzi cashflowom. Peniaze totiž dostaneme aj za splnenie čisto legislatívneho míľnika, nemusí ísť len o taký, kde sme už reálne investovali. V prvých rokoch tak dostaneme viac peňazí, ako bude prislúchať na dané investície vrátane preddavku, ktorý nám príde už tento rok.

V takom prípade by aj čerpanie malo byť rýchlejšie ako pri bežných eurofondoch.

Pokiaľ budeme plniť míľniky a ciele, mali by sme peniaze čerpať v takom harmonograme, ako si nastavíme. Chceli by sme využiť možnosť nastaviť si platby dvakrát do roka.

To, že niečo nie je v pláne obnovy, neznamená, že to nie je dôležité. Ide o šesť miliárd eur, čo Slovensko dáva len na dostavbu Mochoviec.
Lívia Vašáková, vedúca sekcie Plánu obnovy na ministerstve financií

Ide o to, že máme neustále problémy s čerpaním. Ešte stále nám ostáva deväť miliárd z predchádzajúceho rozpočtu únie, čaká nás ďalších vyše 12 miliárd z nového sedemročného rámca. Prečo by sme práve pri pláne obnovy mali byť lepší?

Mojou hlavnou ambíciou nie je napísať super dokument. Slovensko aj doteraz vedelo vyprodukovať kvalitné strategické dokumenty, hlavne kolegovia na ministerstve financií. Problémom je to, ako ich pretaviť do reality. A to bude závisieť od správneho nastavenia implementačného procesu, od plánu až po konkrétnu výstavbu. Chcem, aby bolo čo najviac vecí jasných v čo najkratšom období a aby sme správne zadefinovali postupy a zodpovednosť. Čo možno najviac vecí treba štandardizovať, pripraviť jednotné vzorové zmluvy, ktoré by sa využívali v rámci celého komponentu alebo celej implementácie. Určite však budeme potrebovať aj mechanizmus včasného varovania, aby sa nám nestalo, že budeme hasiť problém až vtedy, keď je neskoro. Toto všetko pripravujeme paralelne s plánom. Implementácia je podľa mňa rovnako kľúčová ako obsah.

Foto: Pravda, Ivan Majerský
Lívia Vašáková,

Ako konkrétne by mohol vyzerať taký mechanizmus varovania?

Predstavujem si ho ako detailnejší systém míľnikov a cieľov, ktoré budú musieť rezorty dosahovať na vnútroštátnej úrovni.

Tam však môže nastať problém. Často to vyzerá, že rezorty majú navzájom problém v komunikácii. Naozaj veríte, že sa podarí vytvoriť uniformný systém, aby veci fungovali automaticky?

Verím tomu, že sa to podarí. Neviem to však garantovať.

Ako ďaleko sme v jeho tvorbe?

Na začiatok potrebujeme pripraviť zákon o pláne obnovy. Až od neho sa budú odvíjať metodické usmernenia a zmluvy. Zákon môže vyjsť až vtedy, keď budeme mať oficiálne zverejnené európske nariadenie. Samozrejme, že ho pripravujeme, ale ešte nie sme v konečnej fáze.

Ako však bude vyzerať finálne rozdelenie financií medzi rezortmi? Premiér Igor Matovič (OĽaNO) sa totiž už dávnejšie vyjadril, že by peniaze mali strany dostať podľa výsledkov vo voľbách. Ráta sa s niečím podobným?

Ako som spomínala, plán musí splniť veľmi striktné požiadavky komisie. Do veľkej miery to preto predurčuje, kam peniaze pôjdu. Zároveň ale bude treba zohľadniť aj implementačné schopnosti jednotlivých ministerstiev.

Z 5,8 miliardy eur, ktoré nám prídu, však môžeme financovať len kapitálové výdavky. To znamená, že síce môžeme stavať nové nemocnice, na platy sestier a lekárov, ktorí v nich budú pracovať, však musíme nájsť peniaze sami. Riešime aj túto stránku veci?

Plán má podporiť hlavne veľké kapitálové investície. Čo sa týka nákladov na personál, je to možné len vo veľmi obmedzenej miere, či už formou školení, alebo v prvotnej fáze. Platiť pravidelné platy učiteľov alebo lekárov nie je úloha ani plánu, ani eurofondov. Tieto peniaze nedostávame na to, aby sme suplovali základné funkcie štátu. Len čo by totiž došlo k pozastaveniu platieb, prestali by nám fungovať nemocnice alebo školy. Preto takéto veci majú byť riešené v rámci bežného chodu štátneho aparátu. Otázku vyvolaných nákladov však riešime.

Plán obnovy bude podľa Lívie Vašákovej, vedúcej... Foto: Ivan Majerský, Pravda
Lívia Vašáková, Plán obnovy bude podľa Lívie Vašákovej, vedúcej sekcie Plánu obnovy, známy už v marci.

Máme už aj nejakú spätnú väzbu od komisie na náš návrh? Poslali sme ho v decembri, odvtedy už prešiel mesiac a tvrdíte, že ste v neustálom kontakte.

Komisia nás upozorňuje hlavne na novú právnu normu, ktorá v decembri ešte neplatila, a s ňou súvisiace zelené kritérium. Plán tak, ako je nastavený teraz, by ho zrejme nesplnil. Nejde o nič prelomové, sú to skôr veci na technickej úrovni, ktoré musíme do 30. apríla zohľadniť.

Oficiálnu verziu teda plánujeme mať hotovú až v konečnom termíne?

Už v marci plánujeme spustiť medzirezortné pripomienkové konanie. Popritom by sme chceli spraviť aj tematické okrúhle stoly, ktoré by sa zamerali na hlavné časti plánu obnovy. Chceli by sme tak dať priestor na vyjadrenie aj relevantným subjektom.

Znamená to, že aj verejnosť plán uvidí v marci?

Áno.

Medzi analytikmi však pretrváva aj obava z toho, že si únia ide požičať peniaze. Problém podľa nich môže nastať, ak za 38 rokov, dokedy má byť táto suma splatená, dôjde k odchodu niektorej z členských krajín a ostane po nej jej časť dlhu. Čo potom?

Čo viem ešte z môjho predchádzajúceho pôsobenia na Európskej komisii, existuje plán zaviesť nové vlastné zdroje splácania. Ide o dane z finančných transakcií, uhlíkovú a digitálnu daň, daň z plastov a podobne. Takto by vlastne únia chcela zabezpečiť to, aby sme vedeli dlh splácať. Otázka, samozrejme, je, do akej miery sa tieto opatrenia podarí medzi krajinami presadiť, keďže pri hlasovaní bude mať zrejme každý štát právo veta. Môže sa preto stať, že niektoré z návrhov neprejdú alebo ich presadenie bude trvať relatívne dlho.

Nemôže sa však stať, že do roku 2058, keď má byť tento dlh splatený, dôjde k ďalšej podobnej kríze, akú zažívame teraz, a štáty budú opätovne potrebovať pomoc? Bude únia každý takýto problém riešiť podobnými balíčkami?

Vlastné zdroje, ktorými by sme dlh splácali a ktoré navrhuje komisia, nemusia nevyhnutne zaťažiť populáciu únie. Týkať by sa mali hlavne dovozcov, napríklad čínskej ocele, ktorá sa vyrába v ekologicky nevhodných podmienkach. Rovnaká je situácia pri digitálnej dani, ktorá by postihovala hlavne veľké digitálne platformy, ktoré u nás neplatia relatívne žiadne dane. Ak by sa teda podarilo niečo z nich zaviesť, neznamenalo by to automaticky vyššiu daňovú záťaž domácej populácie. Či môžu prísť ďalšie krízy a či toto riešenie predurčuje to, ako sa únia s podobnými situáciami vyrovná v budúcnosti? Stále prichádzajú nové problémy a s nimi treba nájsť aj nové spôsoby ich financovania. Máme tu napríklad klimatickú krízu, ktorá sa nedá riešiť na národnej úrovni, podľa mňa dokonca ani na európskej.

Už v marci plánujeme spustiť medzirezortné pripomienkové konanie. Popritom by sme chceli spraviť aj tematické okrúhle stoly, ktoré by sa zamerali na hlavné časti plánu obnovy.
Lívia Vašáková, riaditeľka sekcie Plánu obnovy

Spomínali ste dane a to, že sa nebudú týkať bežného obyvateľstva. Nemôže sa však práve vďaka tomu stať únia pre zahraničné spoločnosti menej atraktívna?

Tu sa dostávame do politickej ekonómie. Krajiny ako Slovensko, ktoré majú silnú priemyselnú bázu, by to zrejme privítali. Znamenalo by to pre nás odstránenie lacnejšej konkurencie, ktorá vyrába v podmienkach nespĺňajúcich európske štandardy. Naopak, pre krajiny, ktoré sú dovozcami výrobkov, pretože sa doma zameriavajú skôr na služby, by to znamenalo zdraženie. Práve preto to bude veľká debata medzi členskými štátmi, ktoré budú zvažovať aj vlastné záujmy.

Nejaké vlastné zdroje však nakoniec budú musieť byť schválené. Inak by sme dlh splácali len zvýšením priamych platieb do rozpočtu únie.

To je stále možnosť B.

Môže sa stať, že to nakoniec dopadne tak?

Áno, pokiaľ krajiny nedospejú k dohode.

V pláne sa spomína aj daňová reforma. Minister financií Eduard Heger sa už viackrát vyjadril, že by chcel viac zdaniť majetok a spotrebu a menej prácu. Hovorí sa aj o cenovej mape, ktorá by však znamenala, že starší obyvatelia vlastniaci drahé nehnuteľnosti by odrazu museli platiť oveľa viac, čo si nemôžu dovoliť. Minister vraj chce, aby splácanie mohli presunúť na budúceho vlastníka. Čo je na tomto pravdy?

Je to predmetom diskusie. Samozrejme, daňová reforma je obrovskou reformou a má svojich víťazov aj porazených. Preto ju treba poriadne premyslieť. V rámci plánu obnovy existuje určitá možnosť kompenzovať najviac zasiahnuté skupiny obyvateľstva alebo dočasné výpadky pre štátny rozpočet. Stále je však všetko predmetom úvah a formálny návrh nemáme.

Vieme, kedy bude hotový?

Neviem vám povedať. Tým, že chceme plán obnovy dokončiť v priebehu tohto mesiaca, buď tam daňová časť nebude, alebo dovtedy budeme mať nejaký spoločný názor na to, ako ju riešiť.

Pobaltské krajiny poslali list portugalskému predsedníctvu s tým, že ak nedostanú peniaze na svoje železničné rýchlodráhy, neschvália v parlamentoch vlastné zdroje. Bez nich však nedôjde k prerozdeleniu peňazí z plánu. Neuvažovali sme aj my nad podobnou stratégiou?

V rámci negociácií má každá krajina možnosti zvýšiť si napríklad zelený koeficient. Podľa nariadenia je to možné až do výšky troch percent. Viem si predstaviť, že v prípade železníc by mohlo ísť o žolíka pre Slovensko.

Čo by malo byť z vášho pohľadu konečným cieľom plánu obnovy pre Európsku úniu? Vznikol kvôli pandémii, no peniaze z neho nesanujú priamu pomoc najviac zasiahnutým sektorom ani straty ziskov a podobne.

Vznikol v situácii, keď nás zastihla prvá vlna pandémie a viac ako polovica všetkej štátnej pomoci šla z jednej krajiny – Nemecka. To v predchádzajúcich rokoch hospodárilo fiškálne zodpovedne a mohlo v čase krízy otvárať plné kufre. Pre vnútorný trh to však mohlo spôsobiť nerovné podmienky pre podnikateľské subjekty a občanov. Aj toto je dôvodom vzniku ambiciózneho balíka Next Generation EU. Samozrejme, že aj celé pozadie za plánom sa vyvíjalo a komisia tlačila na to, aby obnova bola vhodná pre 21. storočie vrátane zelenej ekonomiky. Okrem toho sa prihliadalo aj na mechanizmus európskeho semestra, ktorý existuje celú dekádu, no presadiť sa podarilo len málo z kľúčových odporúčaní. Preto je plán aj ďalším nástrojom, ako pomôcť krajinám implementovať kľúčové reformy na zvýšenie konkurencieschop­nosti.

Lívia Vašáková vedie sekciu Plánu obnovy na ministerstve financií. Predtým riadila sekciu ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Pracovala aj na generálnom riaditeľstve pre energetiku v Európskej komisii v Bruseli. Študovala na Ekonomickej univerzite v Bratislave, Univerzite Johannesa Keplera v Linzi, Univerzite Ludwiga-Maximiliana v Mníchove, na univerzitách vo Francúzsku a v Slovinsku a na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
30 debata chyba
Viac na túto tému: #železnice #Vašáková #plán obnovy #eurofondy #dlh #dane #Brusel