Hypotéky sú stále prísne. Ako ich môžu ľudia obísť sporením?

Dobrá výplata a málo dlhov? Ani tak nebude hypotéka stačiť na vlastné bývanie. Dôvodom je prísnejšia regulácia zadlžovania z dielne Národnej banky Slovenska (NBS). Tá túto politiku začala zavádzať ešte v roku 2018. Ľudia si tak musia nový dom či byt dofinancovať aj spotrebiteľským úverom. Kvôli prísnejším podmienkam, ktoré platia od minulého roka, však aj to môže byť problém.

, 07.02.2021 18:00

Banky už totiž nemôžu poskytovať stopercentné hypotéky. Dnes tak spravidla schvaľujú len 80 percent hodnoty kupovanej nehnuteľnosti. Žiadateľ si môže požičať maximálne osemnásobok svojho ročného príjmu. Zdá sa však, že opatrenia regulátora príliš nezaberali. Banky totiž začali rekordne znižovať úroky a chýbajúcich 20 percent z ceny ľudia riešili cez bežné pôžičky.

Preto prišla ďalšia zmena. Od minuloročného januára môžu žiadatelia o úver na splátky posielať maximálne 60 percent svojho čistého príjmu. A to až po odrátaní životného minima. Ľudí s nižším príjmom táto regulácia odrezala od možnosti dofinancovať si hypotéku aj bežným úverom. Zvyšných 20 percent tak musia získať buď investovaním, alebo bežným, či stavebným sporením.

Ako sa pripraviť na hypotéku, aby sme v banke uspeli. V relácii Ide o peniaze s Evou Šablovou, riaditeľkou pre úvery FinGO.sk. Odvysielané 27.1.

Investovanie vie zarobiť

Podľa finančného analytika z OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika sa najviac oplatia podielové fondy. „Dosiahnuť priemerný ročný výnos 4,0 až 6,5 percenta je úplne reálne za predpokladu, že investujete minimálne päť rokov,“ tvrdí Búlik. Ide tak o výnos, ktorý ľahko predbehne takmer nulové úroky na bežnom bankovom sporení, ale aj priemerný dvojpercentný rast inflácie.

„Výška výnosu závisí od rizikovosti sporiacej schémy a dĺžky sporenia,“ vysvetľuje investičný analytik z FinGO František Burda. Okrem podielových fondov sú podľa jeho slov aj iné možnosti. Ide napríklad o indexové fondy ETF či dokonca sporenie do investičného zlata. „To ľudia v budúcnosti pretavia do hotovosti a naplnia si tak svoj cieľ,“ dodáva Burda.

Ako by mohlo investičné sporenie vyzerať v praxi? Ak si chce niekto kúpiť napríklad byt za 100-tisíc eur, pri 80-percentnej hypotéke bude potrebovať ešte ďalších 20-tisíc eur. Pri sporení s ročným výnosom na úrovni štyroch percent tam ale človek musí päť rokov posielať zhruba 300 eur mesačne. Keď sa fondom bude dariť lepšie, cieľovú sumu môže nasporiť aj skôr.

Výnos ale nikdy nie je zaručený a treba počítať aj s poplatkami. Navyše ceny nehnuteľností za posledné roky rastú raketovým tempom. Aj súčasné odhady rastu hovoria o dvoch až piatich percentách ročne. Byt za 100-tisíc eur, na ktorého dofinancovanie k hypotéke si človek sporí päť rokov, tak môže za ten čas zdražieť aj o 25-tisíc eur. V tom lepšom prípade „len“ o 10-tisíc eur.

Sporenie s úverom?

Podľa generálneho riaditeľa Partners Investments Maroša Ovčarika je ďalšou možnosťou kombinácia investičného sporenia so stavebným sporením do takej výšky, aby mal sporiteľ nárok na plnú štátnu prémiu. Jej výška dosahuje úroveň 2,5 percenta ročného vkladu, štát prispeje sumou maximálne 70 eur. Plnú sumu však získa málokto. Dôvodom sú najmä prísne podmienky.

Háčik je v tom, že na sporenie treba v tomto roku poslať aspoň 2 800 eur. Navyše sporitelia nemôžu zarábať viac ako 1,3-násobok priemernej mzdy. Štát tak žiada, aby človek nezarobil viac ako zhruba 1 450 eur mesačne. Takže k sporeniu pošle maximálnu prémiu, len ak pri tejto hranici platu niekto na sporenie pošle viac ako dve svoje výplaty. Počítať treba aj s poplatkami.

Pri stavebnom sporení nie je výrazný ani úrok. Priemerne ide približne o jedno percento ročne, ktoré je spravidla garantované. Viac ako štátna prémia a úroky je výhodný skôr stavebný úver či takzvaný medziúver. „Pri stavebnej sporiteľni a vklade sto eur mesačne je možné dostať sa k medziúveru aj po roku od založenia sporenia,“ tvrdí Burda.

Tento druh dofinancovania je tak vhodný pre ľudí, ktorí na bývanie nesporia dlho alebo s tým nepočítali. V slovenských pomeroch je možné si zo stavebnej sporiteľne požičať do 50-tisíc eur aj bez zakladania nehnuteľnosti. Podľa Búlika sa stavebný úver zároveň nekríži so žiadosťou o hypotekárny úver v inej banke. A v porovnaní so spotrebným úverom má polovičný úrok.

Konzervatívne sporenie sa neoplatí

V každom prípade pri sporení platí, že výnos by mal vyrovnať aspoň rast inflácie. To podľa Ovčarika dnes nespĺňajú termínované vklady, sporiace ani bežné účty. „Úrokové sadzby sú pri nich oveľa nižšie ako inflácia, takže úspory v týchto produktoch strácajú na hodnote,“ vysvetľuje. To v praxi znamená, že rovnako efektívne je aj odkladanie peňazí doslova do pokladničky.

Konzervatívne sporenie s nízkym rizikom a nízkym, no garantovaným výnosom je však stále najobľúbenejšie. Dokazujú to aj čísla. Slovenské obyvateľstvo má v bankách uložených zhruba 40 miliárd eur. Vo fondoch leží len necelých 10 miliárd eur. Podľa Búlika ľudia stále hľadajú v prvom rade istotu a ochranu proti strate a až následne riešia výnos.

Pritom sa človek nemusí účelovo vyhýbať menej rizikovému sporeniu. „Ideálna je zdravá kombinácia. Časť financií si odkladať do rezervy, tam je v zásade jedno, kde tie peniaze budú, a časť investovať, napríklad do ETF fondov,“ uvádza príklad Martin Švidroň, analytik portálu Finančná Hitparáda. Úspory si pritom môžu rozložiť aj do viacerých nástrojov.

„V časoch nulových úrokov skutočne nedáva zmysel, že drvivá väčšina úspor leží na vkladoch v bankách,“ dodáva si Búlik. Ľudia však postupne objavujú aj výhody investovania do podielových fondov. Podľa štatistík sa podiel investujúceho obyvateľstva vlani zvýšil o šesť percentuálnych bodov. Celkovo tak využíva investičné nástroje približne 18 percent ľudí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #stavebné sporenie #sporenie #podielové fondy #investovanie #hypotéka