Dôchodca môže dostať výpoveď len v prípade splnenia oboch podmienok súčasne. Firma mu vtedy musí vyplatiť aj odstupné. Už viac ako tri roky platí rovnaké pravidlo pri štátnych zamestnancoch. Podľa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) vek nemôže byť dôvodom na výpoveď. „Je to diskriminačné a cieľom je len zjednodušiť prepúšťanie starších,“ tvrdia odborári. Plánujú sa obrátiť na prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby zákon vetovala.
Šéf odborového zväzu KOVO Emil Machyna uviedol, že ak by nebol núdzový stav a pandémia, dnes by už možno odbory pripravovali generálny štrajk. Do úvahy tak teraz prichádzajú iba letáky. „Určite pôjdeme do nátlakových akcií, tvrdo zatlačíme. Budeme hľadať riešenia aj cez Európsku úniu, pretože nesúhlasíme so znižovaním sociálnych štandardov zamestnancov a ostatných ľudí,“ podčiarkol Machyna.
Viskupič návrh vysvetľuje „podporou celkovej zamestnanosti, ako aj snahou o medzigeneračnú výmenu“. Tento proces bol podľa neho narušený častým posúvaním dôchodkového veku na Slovensku. Zmeny tak v práci držali aj ľudí starších ako 65 rokov. Návrh obhajoval aj tým, že veková hranica je vyššia ako všeobecná úprava veku na priznanie starobnej penzie.
Podľa Viskupiča nebude výpoveď povinná, ale rozhodnutie zostane aj naďalej v rukách zamestnávateľov. Novinka začne platiť od začiatku budúceho roka. Nad zmenou krúti hlavou aj zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc. „SaS ukazuje, ako sa pozerá na starších ľudí. Sú pre nich nepotrebné železo, ktorému treba ubrať práva,“ upozorňuje.
Medzigeneračná výmena podľa Kuruca síce znie ako legitímny dôvod, ale nie v slovenských pomeroch. „Zamestnanosť je vysoká a nezamestnanosť nízka, takže nerozumiem, čo tým idú vyriešiť,“ hovorí. Podľa ekonóma a analytika inštitútu INESS Róberta Chovanculiaka predstavuje schválený návrh pre staršieho zamestnanca v podstate zákaz pracovať.
„Veľmi dobre vieme, že vek nie je fyzikálna veličina. Niekto dokáže v 65 rokoch podávať výkon tridsiatnika, niekto to nedokáže už vo svojich 25 rokoch,“ hovorí. Toto ustanovenie zhoršuje postavenie zamestnanca, dodáva analytik.
Porušenie pracovného práva?
Zmena okrem toho zaváňa aj porušením pracovného práva. Podľa odborárov je dôchodkový vek ako výpovedný dôvod v rozpore so základnými zásadami Zákonníka práce. „Rozpor je s paragrafom šesť zákona číslo 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou,“ konkretizuje sporný bod hovorkyňa KOZ Martina Nemethová.
Spomínaný paragraf hovorí o zásadách rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch. Viskupič však v parlamente deklaroval, že stanovenie maximálnej vekovej hranice v práci je bežnou súčasťou pracovného práva aj v členských štátoch únie. Schválený návrh tak podľa neho preto nie je v rozpore ani s európskou smernicou, ktorá sa tejto problematike venuje.
Kostrbaté je aj paragrafové znenie pozmeňujúceho návrhu. „Dosiahnutie dôchodkového veku ešte neznamená, že máte aj nárok na dôchodkovú dávku,“ vysvetľuje Kuruc. Podľa jeho slov sa tak môže stať, že firmy budú vyhadzovať ľudí vo vyššom veku, pričom títo ľudia nebudú mať ani nárok na poberanie penzie. Vo výhode oproti zamestnancom tiež môžu byť dôchodcovia pracujúci na živnosť.
Chovanculiak pripomína, že podobné úvahy spôsobuje slabá pružnosť pracovného trhu. Ten podľa neho trpí najmä kvôli Zákonníku práce. „Komplikuje nielen tvorbu pracovných miest, ale aj prepúšťanie zamestnancov, ktorí neplnia požiadavky zmluvy,“ vysvetľuje. Dodal, že komplikácie spôsobuje aj dôchodkový systém, ktorý neposkytuje náhradu príjmu po skončení zamestnania, ale garantuje nárok na dávku od istého veku.
Firmy: Vek nie je dôvod na výpoveď
Zamestnávatelia sa podľa hovorkyne Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filovej spravidla skôr ako na vek pozerajú na odbornosť či kvalifikáciu. „Vzhľadom na svoje skúsenosti a dlhoročnú prácu vo firme sú mnohí z dôchodcov stále piliermi vo firmách,“ tvrdí hovorkyňa. Firmy podľa nej vítajú, ak takéto kľúčové osoby vo firmách chcú ďalej pracovať.
Situáciu však komplikuje pandémia. „Väčšina podnikov už eviduje, alebo sa ešte len pripravuje na pokles objednávok, preto firmy už nevytvárajú toľko voľných pracovných miest,“ upozorňuje Filová. Pre firmy pokles odbytu znamená aj menej práce a prepad tržieb. Vtedy musia šetriť tam, kde sú ich výdavky najvyššie – a to na výplatách. Pre ľudí to spravidla znamená stratu práce.
Niektorí starobní dôchodcovia robia aj po tom, ako získajú nárok na penziu. „Títo ľudia pracujú najmä preto, lebo zo slovenského chudobného dôchodku nevedia vyžiť,“ dopĺňa Kuruc. Práca aj v dôchodkovom veku by podľa neho mala byť aj naďalej na vzájomnej dohode firmy so zamestnancom.
Ak chce vláda takéto opatrenie zavádzať, treba ho nielen preformulovať, ale i zabezpečiť dôchodcom dôstojné dôchodky, „a nie trápnu almužnu“, myslí si Kuruc. Proti návrhu sa ešte počas jeho prezentovania v parlamente nepostavili ani koaliční či opoziční poslanci.
Koniec éry stravných lístkov
Vo štvrtok prešla parlamentom rozsiahla novela Zákonníka práce. Jednou z najzásadnejších zmien je napríklad flexibilnejšia možnosť stravovania. Zamestnanci si od marca môžu vyberať medzi stravným lístkom a finančným príspevkom. Novinka sa bude týkať len ľudí, ktorí sa nestravujú vo firemnej či v zazmluvnenej jedálni. Ľudia budú svojím výberom viazaní maximálne jeden rok, potom môžu svoj výber zmeniť.
Najhlasnejšie proti zmene vystúpila Asociácia moderných benefitov (AMOBE), ktorá zastrešuje najväčších vydavateľov stravných lístkov na Slovensku. Podľa nich namiesto vylepšenia existujúceho systému prináša novela do praxe vyššiu administratívnu náročnosť pre zamestnávateľov, pre zamestnancov zase nové sociálne hrozby. Vydavatelia stravných lístkov zmenou môžu stratiť podstatnú časť svojho príjmu.
Okrem toho, že finančný príspevok si po novom môže vybrať až 60 percent zamestnancov, parlament im zároveň znížil poplatok pri ich sprostredkovaní z troch na dve percentá. V následnom odkupe, keď sa k nim použité stravné lístky vracajú od reštaurácií a obchodníkov, si stále môžu účtovať aj viac. Zmenu kritizuje aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ktorej členom je aj AMOBE. Podľa nej prinesie novela vyššie náklady na administratívu.
Viac byrokracie očakávajú aj účtovníci, no bez toho, aby to zvyšovalo reálne náklady. Finančný príspevok sa už poskytuje aj dnes a mzdové systémy majú túto možnosť v sebe zapracovanú. Od marca sa zároveň zmení aj zloženie tripartity. Zamestnávateľov aj zamestnancov v nej budú zastupovať vždy aspoň tri organizácie. Novela okrem toho prinesie aj flexibilnejšie pravidlá práce z domu.