NKÚ upozorňuje na systémový nedostatok v Centrálnej evidencii majetku štátu, v ktorej chýbajú nehnuteľnosti štátu v zahraničí. Nedostatočnú poistnú ochranu majetku, či nehnuteľností štátu odporúčajú národní kontrolóri riešiť zavedením povinného poistenia.
Kontrolóri sa vlani zamerali na kvalitu vykazovania údajov v individuálnych účtovných závierkach troch ministerstiev – ministerstva zahraničných vecí, ministerstva práce a ministerstva kultúry. Preverili, či v rokoch 2017–2019 vykazovali údaje o majetku a záväzkoch v zmysle zákona o účtovníctve pravdivo, úplne a preukázateľne. Skontrolovali tiež, či nakladanie s dlhodobým hmotným majetkom a pohľadávkami štátu bolo v súlade s predpismi. Na všetkých ministerstvách boli zistené porušenia zákona o účtovníctve, ktoré si vyžadujú nielen väčšiu dôslednosť a kontrolu, ale aj legislatívne zmeny.
Kontrolóri odhalili nedostatky
Kontrola odhalila viaceré nedostatky, ktoré vznikli v dôsledku nejednotného postupu pri účtovaní a nesprávnym aplikovaním účtovných pravidiel. Tieto problémy by vyriešil centrálny ekonomický systém pre štátnu správu, ktorý ministerstvo financií chcelo vytvoriť s využitím európskych zdrojov už v roku 2017. Pričom jeho dokončenie je naplánované na rok 2023.
Aktuálne zistenia NKÚ len potvrdzujú opodstatnenosť takéhoto systému. „Poslaním národnej autority pre oblasť externej kontroly nie je len poukazovať na významné nedostatky zistené počas kontrolných akcií. Našimi odporúčaniami, príkladmi dobrej praxe chceme pomáhať štátnym a verejným inštitúciám lepšie spravovať veci verejné,“ zdôrazňuje podpredseda úradu Ľubomír Andrassy.
Na chybách z minulosti sa musíme vedieť poučiť a zistenia nezávislého kontrolného úradu by sa mali v konečnom dôsledku, vďaka poslancom parlamentu, premietať do zmeny zákonov. Len tak totiž vieme minimalizovať riziká súvisiace s nehospodárnych, neefektívnym, ale aj netransparentným nakladaním s majetkom a financiami štátu, dodáva Andrassy.
Problémy v účtovaní, evidencií a ochrane majetku
Jedným zo zistení kontroly bola vysoká miera opotrebovanosti dlhodobého hmotného majetku, najmä stavieb napríklad až 98 % v rezorte kultúry. Nízka zostatková hodnota stavieb však podľa úradu nezodpovedá realite a je výsledkom nesprávneho spôsobu účtovania, neprehodnotenia ekonomickej životnosti či nezohľadnenia doby užívania.
Kontrolované ministerstvá v tejto oblasti nerešpektovali usmernenie ministerstva financií, ktoré vydalo ešte v roku 2017. Žiadne ministerstvo netvorilo k dlhodobému majetku opravné položky, aj keď napríklad ministerstvo kultúry evidovalo nevyužitú projektovú dokumentáciu kaštieľa Budmerice z roku 2013 za takmer 200 tis. eur. Nejednotnosť vykazovania majetku tak môže skresľovať súhrnné údaje vo výkazoch za štát a verejnú správu.
Ministerstvá sú povinné zabezpečiť aj správny zápis do katastra nehnuteľností. Štátny majetok má byť evidovaný ako vlastníctvo Slovenskej republiky a príslušné ministerstvo či organizácie sú len správcovia, nie vlastníci. Kontrolóri okrem iného zistili, že 330 miliónové pozemky a budovy Slovenskej republiky v zahraničí, ktoré spravuje rezort zahraničných vecí, nie sú zapísané v Centrálnej evidencii majetku. Štát tak nemá prehľad o svojom majetku značnej hodnoty. NKÚ preto odporúča ministerstvu financií, ako správcovi centrálnej evidencie majetku, aby upravilo systém a zaviedlo povinnosť precízne evidovať aj majetok štátu nachádzajúci sa v zahraničí.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny nemal počas kontrolovaného obdobia žiadnu poistnú ochranu pre svoje budovy. Ministerstvo totiž poistilo len vozidlá. Zákon pritom ukladá povinnosť správcovi štátneho majetku využiť všetky dostupné možnosti na jeho ochranu a zabrániť poškodeniu či strate.
Podpredseda úradu preto zdôrazňuje odporúčanie kontrolórov pre poslancov Národnej rady SR, ktoré súvisí so zmenou zákona a explicitnou povinnosťou pre správcov majetku štátu poisťovať ho. „Každý dobrý hospodár využíva všetky zákonné možnosti ochranu svojho majetku a toto pravidlo musí platiť aj v prípade ochrany verejného majetku,“ hovorí Andrassy.
Rôzne prístupy k pohľadávkam a rezervám
Nedostatky boli zistené aj pri tvorbe opravných položiek k pohľadávkam a tiež k tvorbe a oceňovaniu rezerv, ktoré každé ministerstvo stanovovalo rôzne. Chýbajú tak objektívne údaje o stave pohľadávok štátu. NKÚ preto odporučil ministerstvu financií stanoviť rovnaké pravidlá tvorby opravných položiek k neuhradeným pohľadávkam. Pri vymáhaní pohľadávok a ich inventarizácii nepostupovali v súlade so zákonom ministerstvá kultúry a rezort práce, ktorým chýbali doklady k evidovaným pohľadávkam. Tiež rôzne posudzovali ich vymožiteľnosť a výšku opravných položiek. Tieto dve ministerstvá tiež nedostatočne resp. vôbec nevymáhali pohľadávky, prípadne to robili oneskorene, až na základe kontroly NKÚ. Ministerstvo kultúry nevymáhalo viac ako 6 mil. eur, ktoré mu dlhoval Fond na podporu umenia. Išlo o príspevky poskytnuté v rokoch 2016 a 2017, ktoré však fond nevyúčtoval a teda mal vrátiť naspäť ministerstvu.
Na základe výsledkov kontroly NKÚ konštatuje, že aplikácia nejednotných účtovných metód a rôzny výklad legislatívy resp. jej porušenia majú za následok nepravdivé údaje v účtovných závierkach ústredných štátnych inštitúcií.
„Rezort financií by preto mal vytvárať centralizované nástroje na efektívnu správu a vykazovanie majetku štátu, ktoré by odbúrali nejednotnosť pri uplatňovaní účtovníckych pravidiel a prispeli k zvýšeniu kvality výstupov súhrnných výkazov za štát a celú verejnú správu,“ hovorí Andrassy. Ide o jeden z kľúčových nástrojov pre efektívnu vnútornú kontrolu a cesta k získaniu uistenia, že každé ministerstvo sa stará o zverený majetok s plnou vážnosťou a na základe rovnakých pravidiel, dodal.